Markušovský farár Július Kern

Autor:Ján Duda
Pridané: 2014-10-13 10:17:13
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Július Kern patrí medzi najvýznamnejších farárov, akých kedy Markušovce mali. Urobil kus práce nielen pre Markušovce, ale bol významnou osobnosťou aj v rámci Spišskej diecézy. Niekoľkými faktami a informáciami sa pokúsime priblížiť život a prácu tohto kňaza.

 air max 90 pas cher nike air max pas cher nike blazer tn pas cher sac longchamp soldes sac louis vuitton pas cher

Celkový pohľad na jeho život
Július Kern sa narodil v Sátor-Alja-Ujhely 8. januára 1859 na Zemplíne na východnom Slovensku ako súčasti Horného Uhorska. Nie je známe, ako sa ocitol v Spišskej diecéze (Spišská diecéza bola založená v roku 1776 a Košická diecéza v roku 1804), ale zrazu sa v historických dokumentoch objavuje ako bohoslovec Kňazského seminára v Spišskej Kapitule a 24. júna 1881 ho vtedajší spišský biskup Juraj Čáska vysvätil na kňaza. Ovládal štyri jazyky: latinský, maďarský, slovenský a nemecký. Je zaujímavé, že okamžite po vysviacke nastúpil pracovať na Biskupský úrad v Spišskej Kapitule, kde pôsobil až do svojho menovania za farára do Markušoviec 21. januára 1885. Kaplánom teda nikdy nebol. Zároveň sa žiada poznamenať ešte jednu závažnú skutočnosť. V roku 1850 sa stal spišským biskupom spišskonovoveský farár Ladislav Zábojský (rodák z Prešova) a od roku 1853 bol jeho osobným tajomníkom kňaz Jozef Kankala pochádzajúci z Markušoviec. Tento kňaz bol osobným tajomníkom aj ďalšieho spišského biskupa Jozefa Samassu (1871-1873). Tu sa nám niť života Jozefa Kankalu z Markušoviec stráca a nevieme o ňom viac nič. Natíska sa však otázka, či Július Kern nastúpil pracovať na Biskupský úrad v Spišskej Kapitule v čase, kedy tam ešte pracoval Jozef Kankala z Markušoviec alebo nie. Aj keď bude odpoveď pravdepodobne záporná, keďže ide o dobu asi 27 rokov, predsa to dokazuje, že Markušovce boli v tom čase významnou farnosťou Spišskej diecézy.

Pôsobenie v Markušovciach
Vieme aj to, ako v tom čase prebiehalo ustanovenie za farára. Keď sa uvoľnilo miesto farára v Markušovciach, spišský biskup vypísal konkurz. To pre kňazov diecézy znamenalo, že miesto farára v Markušovciach je voľné a kto má o toto miesto záujem, môže sa prihlásiť. Spomedzi tých, ktorí sa do konkurzu prihlásili, rodina Máriássy ako patrón Markušoviec vybrala spomedzi uchádzačov jedného, ktorého následne požiadala ustanoviť za markušovského farára. Žiadosť bola adresovaná spišskému biskupovi, ktorý navrhnutého kandidáta ustanovil do úradu farára v Markušovciach. Július Kern sa uchádzal o miesto markušovského farára ako veľmi mladý, iba 26 - ročný kňaz pracujúci dovtedy ako pisár a archivár na Biskupskom úrade v Spišskej Kapitule. Dôležitým faktom je, že Júliusa Kerna akceptoval markušovský zemepán aj spišský biskup Čáska.
Jeho pôsobenie v Markušovciach nebolo ľahké. V roku 1895  sa po údere bleskom zrútila kostolná veža a poškodené boli aj zvony. Zachoval sa iba zvon Urban (ďalšie dva zvony sú už mladšie: najmenší Svätý Michal je z roku 1992 a prostredný Ján Vojtaššák  z roku 2003). Július Kern musel zadovážiť finančné zdroje na výstavbu novej veže. Pôvodne baňatú barokovú vežu nahradila veža v gotickom štýle.  Po ukončení tejto práce pokračoval v práci na kostole v Tepličke. Za jeho pôsobenia boli ku  Kostolu Narodenia Panny Márie v Tepličke z milodarov Michala Koňaka z USA pristavené dve bočné lode. Počas svojho pôsobenia v Markušovciach ho 13. marca 1909 spišský biskup Alexander Párvy vymenoval za opáta pri Kostole Panny Márie v Spišskej Novej Vsi. Naďalej však ostal pastoračne pôsobiť v Markušovciach až do roku 1917.  Pôsobil tu celkove 32 rokov.

Po odchode z Markušoviec
Spišský biskup Alexander Párvy ho 18. septembra 1917 vymenoval za kanonika sídelnej Spišskej Kapituly a pridelil mu v Spišskej Kapitule tzv. prebendu. Pod pojmom prebenda treba rozumieť dom na bývanie čiže tzv. kanóniu a majetky, najmä polia, aby mal slušné živobytie. Miesto kanonika tzv. inštaláciou úradne obsadil 8. novembra 1917.
Dňa 20. augusta 1918 ho spišský biskup Párvy ustanovil za prosynodárneho sudcu. Úlohou prosynodálnych sudcov bolo preskúšať z teologicko-pastoračných predmetov tých kňazov spišskej diecézy, ktorí sa uchádzali o farárske miesta. Kto nemal absolvované tzv. farárske skúšky, nemohol sa v rámci diecézy zúčastniť konkurzu.
V roku 1920 bol za spišského biskupa vymenovaný Ján Vojtaššák (vysvätený na biskupa 13. februára 1921 v Nitre, biskupský prestol zaujal v Spišskej Kapitule 27. februára 1921). Vojtaššák už 6. apríla 1921 ustanovil kanonika Kerna za archidiakona Liptova. Jeho úlohou bolo navštevovať a kontrolovať farárov a dekanov celého Liptova, či dodržiavajú cirkevné nariadenia ohľadom mravného života kňazov, spravovania cirkevných majetkov, farskej budovy, kostola a či dodržiavajú pri bohoslužbách liturgické predpisy. O dva roky neskôr, 17. marca 1923, ho biskup Vojtaššák poveril tou istou službou archidiakona  avšak pre región Oravy. Spišský kanonik Július Kern zomrel počas pobytu na liečení v kúpeľoch v Gánovciach pri Poprade 11. mája 1927 vo veku 68 rokov. Pochovaný je v krypte pod katedrálou v Spišskej Kapitule.

(pozn.redakcie: Obraciame sa s prosbou na farníkov a širokú verejnosť. Ak by mal niekto vo svojom rodinnom archíve fotografie Júliusa Kerna a bol by ochotný ich zapožičať redakcii, radi ich zverejníme a už vopred ďakujeme.)