ANGLIKÁNI V KATOLÍCKEJ CIRKVI

 (Autor: archív redakcie)
Autor:Ján Duda
Pridané: 2010-02-01 11:18:22
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Dôvody vstupu anglikánskych spoločenstiev do Katolíckej cirkvi
Kráľ Henrich VIII., ktorý vládol v Anglicku v 16. storočí, prinútil pod hrozbou straty života katolíkov, biskupov nevynímajúc, zavrhnúť poslušnosť a podriadenosť rímskemu biskupovi (pápežovi) a sám sa vyhlásil za hlavu Anglikánskej cirkvi. Odvtedy je anglický kráľ (alebo kráľovná) nielen panovníkom Veľkej Británie (vrátane územia anglických kolónií), ale aj hlavou anglikánskych cirkevných spoločenstiev. V priebehu dejín sa cirkev v Anglicku rozštiepila na viaceré menšie cirkevné spoločenstvá, ktoré spája Konferencia zložená zo zástupcov cirkevných spoločenstiev a symbolická postava anglikánskeho arcibiskupa Canterbury.
V minulom storočí, najmä v jeho druhej polovici, došlo v anglikánskych cirkevných komunitách k vážnym posunom: niektoré cirkevné spoločenstvá začali vysviacať na kňazov ženy a neskôr vysviacali ženy aj na biskupov. Toto je v Katolíckej, ale i Pravoslávnej cirkvi absolútne nemysliteľné. Rešpektovaná je zásada, že Pán Ježiš povolal za apoštolov len mužov, na základe čoho bolo odvodené pravidlo Kristovej (Božej) vôle, že kňazmi a biskupmi môžu byť iba muži. V Katolíckej cirkvi je vysviacka žien zakázaná a kto by sa pokúsil vysvätiť ženu, bolo by to nielen neplatné, ale zároveň by dotyčný padol do cirkevného trestu exkomunikácie, ktorý môže odpustiť jedine pápež. V anglikánskych cirkevných spoločenstvách zašli ešte ďalej: začali vysviacať na kňazov a biskupov aj ženatých mužov a vydaté ženy, ba začali vysviacať na kňazov a biskupov aj homosexuálnych mužov a lesbické ženy. Za dôležité považujem pripomenúť, že v Katolíckej cirkvi je zakázané vysvätiť na diakona, kňaza či biskupa homosexuálne orientovaného muža.
Pod tlakom tejto ťaživej situácie sa niektoré anglikánske cirkevné spoločenstvá začali búriť, vyjadrovať svoju nespokojnosť a volať po odchode z anglikánskeho cirkevného spoločenstva a o vstup do Katolíckej cirkvi. V súčasnosti sa odhaduje, že až 400 tisíc anglikánov vrátane anglikánskych biskupov a kňazov chce vstúpiť do Katolíckej cirkvi. Preto 4.11.2009 vydal pápež Benedikt XVI. apoštolskú konštitúciu Anglicanorum coetibus (anglikánske spoločenstvá), ktorou určil, za akých podmienok sa môžu anglikáni stať členmi Katolíckej cirkvi. Taktiež v jej rámci povolil anglikánom vytvárať vlastné cirkevné spoločenstvá.

Anglikánske katolícke ordinariáty
Anglikánske katolícke ordinariáty zriaďuje z pápežského poverenia Kongregácia pre náuku viery. Ide o akési personálne diecézy podobné spoločenstvám v Katolíckej cirkvi. Anglikánsky katolícky ordinariát je zoskupením anglikánskych katolíckych komunít (farností) ohraničených územne a na ich čele stojí personálny ordinár, ktorého menuje pápež. Veriaci ordinariátu (vrátane kléru) majú povinnosť zložiť katolícke vyznanie viery a znova podmienečne prijať sviatosti kresťanskej iniciácie (krst sa vysluhuje podmienečne). Klérus musí znova prijať sviatostnú vysviacku. Kto bol doteraz anglikánskym kňazom alebo biskupom, bude vysvätený v Katolíckej cirkvi na kňaza (nie biskupa). Avšak každý doteraz anglikánsky biskup vysvätený na kňaza môže požiadať pápeža o dovolenie nosiť biskupské insígnie (mitru, čiapku, kríž, prsteň). Do II. vatikánskeho koncilu takéto biskupské insígnie nosili apoštolskí protonotári aj v Katolíckej cirkvi, ktorým tento čestný titul priznal pápež (takéto insígnie nosil napríklad ružomberský farár Andrej Hlinka). Ak sú anglikánski biskupi a kňazi už ženatí, aby mohli byť vysvätení na kňazov Katolíckej cirkvi, musí im pápež udeliť osobitnú výnimku (ženatých kňazov má Katolícka cirkev napríklad v prípade gréckokatolíckej súčasti Cirkvi). Na čele anglikánskeho katolíckeho ordinariátu – ako už bolo povedané – stojí pápežom ustanovený personálny ordinár, ktorý môže byť v hodnosti biskupa (ak bol ako anglikán slobodný) alebo v hodnosti kňaza (ak bol ako anglikán ženatý a aj ako ženatý bol vysvätený pri vstupe do Katolíckej cirkvi). Hlavou jednotlivých miestnych komunít sú kňazi (farári).

Bohoslužby
Neľahkou úlohou bolo vyriešenie problému anglikánskych bohoslužieb. Katolícka cirkev ponechala anglikánsky spôsob slávenia svätých omší. Tie sa však  konajú podľa liturgických kníh schválených Kongregáciou pre náuku viery ako garanta „katolicity“ týchto bohoslužieb. Rovnako je to aj pri iných knihách, ktoré sa používajú pri liturgii v anglikánskych katolíckych spoločenstvách a aj modlitbe breviára.

Záver
Cirkevné spoločenstvá sa rozbíjajú a delia ľahko. Každé rozdelenie je však ranou, ktorá sa len ťažko hojí. Návrat takého množstva členov anglikánskych cirkevných spoločenstiev do Katolíckej cirkvi je veľmi vážnou udalosťou nielen pre  spoločenstvá veriacich, ktorí sa rozhodli pre takýto odvážny krok, ale je veľmi vážnou udalosťou aj pre celú Cirkev, ktorá sa takto obohacuje aj o anglikánsku náboženskú tradíciu. Napokon treba ešte poukázať aj na osoby, ktoré ako rozhodujúce stáli pri tomto dôležitom kroku Svätej stolice: na prvom mieste Jozef Ratzinger ako pápež Benedikt XVI., potom kardinál Joseph Levada ako prefekt Kongregácie pre náuku viery a kardinál Walter Kasper ako predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov. Sú to nielen ozajstní majstri v učení i organizácii Cirkvi, že toto všetko dokázali naprojektovať, ale najmä muži, ktorí sú priam Božím darom pre Cirkev dnešných čias.
Pre Pokoj a dobro pripravil: Ján Duda (Spišská Kapitula 27.11.2009)