VERIACI NEVIDIA ROZDIEL MEDZI KŇAZOM A FARÁROM

IGNORANTIA GRASSA

Autor:Ján Duda
Pridané: 2014-10-13 10:53:35
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Dňa 23. novembra 2001 sa konalo plenárne zasadanie Kongregácie pre klerikov vo Vatikáne. Pri tejto príležitosti blahej pamäti vtedajší Svätý Otec Ján Pavol II. povedal významný príhovor o nezastupiteľnosti kňazskej služby v Cirkvi a zvlášť vo farnosti. Treba jednoducho vziať na vedomie, že nie sú biskupi ako biskupi a nie sú kňazi ako kňazi. Diecézni biskupi vykonávajú svoju službu vo svojom vlastnom mene, titulárni biskupi vykonávajú svoju službu v mene diecézneho biskupa. Podobne je to aj v prípade kňazov. Farári vykonávajú svoju službu vo vlastnom mene, ostatní kňazi v mene farára. Zdá sa, že v posledných rokoch sa na to často zabúda.

Vlastným pastierom farského spoločenstva veriacich je zásadne farár
V úvode svojho príhovoru pozdravil vtedajšieho prefekta Kongregácie kardinála Daría Castrillona Hoyosa a všetkých prítomných. Potom pripomenul, že zasadanie sa zaoberalo významnou témou: Kňaz ako pastier a vodca farského spoločenstva veriacich a zdôraznil, že „Kristus je prítomný vo svojej Cirkvi najviac v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej a že kňaz v zastúpení samého Krista slávi svätú omšu a vysluhuje sviatosti“. „Preto“,  pokračuje Svätý Otec  „mať uprostred farnosti kňaza ako vlastného pastiera, je pre farské spoločenstvo základnou a dôležitou skutočnosťou“. Na tomto mieste sa žiada doplniť Jána Pavla II., že cirkevný zákonník iba jedného kňaza nazýva „vlastným pastierom komunity veriacich“ a to farára (porov. kán. 519). Nie je vlastným pastierom komunity veriacich nijaký iný kňaz, iba farár. Nie kaplán, nie duchovný správca, nie správca farnosti, ale iba farár! Toto konštatovanie určuje smer vývoja Cirkvi. Lebo na mnohých miestach v krajinách západnej Európy, ale už i na Slovensku sa pretláča tzv. komunitný systém zhromažďovania veriacich bez ohľadu, do ktorej farnosti patria. Preto vyjadrenia Svätého Otca na adresu významu a dôležitosti farára ako vlastného pastiera farského spoločenstva veriacich, ktorý má byť pastierom svojho ľudu podľa vzoru Krista, má mimoriadny význam. Pretože ak vo farnosti niet farára, farnosť ako spoločenstvo veriacich - nech jej duchovnú službu poskytuje iný kňaz v akejkoľvek inej funkcii - nemá svojho vlastného pastiera, je vakantnou, uprázdnenou, osirotenou...
Eucharistia, deň Pánov a ich dôležitosť pre život farnosti
Potom Ján Pavol II. obrátil svoju pozornosť k sláveniu eucharistickej obety. Slávenie svätej omše nazval „prameňom a vrcholom“ cirkevného života farnosti a prítomnosť eucharistie v bohostánku v kostole nazval „duchovným srdcom farského spoločenstva veriacich“. „Spomedzi mnohých činností farského spoločenstva veriacich“,  hovorí Ján Pavol II.,  „nijaká nie je tak životodarná a tak formačná pre veriacich, ako práve slávenie svätej omše v nedeľu v deň Pánov. Nijaká činnosť ju nemôže nahradiť“, zvolal výrazne pápež. „Preto nech sa vždy zachová účasť na nedeľnom eucharistickom slávení ako celotýždenný cieľ kresťana“. Potom sa Ján Pavol II. opäť vrátil k téme pôsobenia farára vo farnosti. Najprv sa dotkol bolestného problému mnohých cirkví: nedostatku kňazov. „Kde niet kňazov, treba sa modliť, aby Pán poslal robotníkov do svojej vinice. Bolo by fatálnym omylom myslieť si, že Cirkev zajtrajška bude žiť a pôsobiť bez kňazov“. Toto učenie treba považovať za mimoriadne dôležité, pretože narastá počet vysvätených kňazov, ktorí chápu Deň Pánov (nedeľu) ako deň osobného voľna a čoraz viac už nepovažuje za svoju „povinnú“ službu postaviť sa pred spoločenstvo veriacich ohlasovať Božie slovo. Potulní klerici neboli v dejinách Cirkvi nikdy v obľube a aj keď sa inštitúcia inkardinácie tento problém usilovala vyriešiť, po II. vatikánskom koncile rastie počet potulných kňazov na „obraz dnešnej doby“: raz sú tu, inokedy tam a v Deň Pánov sa uspokoja s koncelebrovanou svätou omšou. Ako sa potom môže vytvoriť priam rodinný vzťah medzi veriacimi a ich pastierom? A vôbec, túžia byť niektorí kňazi dnešnej doby ešte pastiermi veriacich aj napriek tomu, že sa dali vysvätiť?

Svoje poslanie prijíma farár od Pána prostredníctvom diecézneho biskupa
Svätý Otec sa dotkol aj citlivej otázky spravovania a riadenia farnosti. Povedal doslovne toto: „Úloha spravovať farnosť ako pastier spoločenstva veriacich je úlohou, ktorá prináleží farárovi. Toto poslanie neprijíma farár od spoločenstva veriacich, ale prostredníctvom biskupa ho prijíma od samého Pána“. Sú to silné slová, lebo niektorí si myslia, že sú len „predĺženou rukou“ biskupa a ich primárna zodpovednosť je zodpovednosťou voči biskupovi. Ján Pavol II. však jasne hovorí, že ide o „poslanie prijaté od samého Pána“, a teda aj zodpovednosť  je pred Pánom, nielen pred biskupom. Toto je prameňom stability farára v jeho farnosti, ale i vážnosti a dôstojnosti jeho úradu a poslania, ktoré sa žiada rešpektovať nielen v jeho farnosti, ale v rámci celej diecézy.

Pápežova rada všetkým kňazom
V závere svojho príhovoru pápež poradil kňazom, aby sa často utiekali v modlitbách k Božej Matke. „Existuje prekrásna a prenikavo pomáhajúca blízkosť Ježišovej Matky. Drahí bratia kňazi, keď slávime svätú omšu, vedľa nás stojí Matka Vykupiteľa“, zdôraznil Svätý Otec. Potom ubezpečil všetkých kňazov o svojich modlitbách a udelil prítomným kňazom svoje apoštolské požehnanie, do ktorého zahrnul aj všetkých kňazov na celom svete.
 Sac Longchamp Pas Cher longchamp pliage pas cher nike air max pas cher air max 90 pas cher louboutin shoes longchamp pliage soldes