Vážme si boží dar pokoja!

Autor:Ján Duda
Pridané: 2009-05-14 15:06:40
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Len nedávno pápež vymenoval nového apoštolského nuncia na Slovensku. Stal sa ním arcibiskup talianskeho pôvodu Mons. Mario Giordana, ktorý k nám prišiel z Republiky Haiti. Zisťoval som, aká je to krajina, ktorú opustil a prišiel na Slovensko. Poznatky, ktoré som nazbieral ma priviedli k dôležitej otázke a ponaučeniu: vieme si vôbec vážiť boží dar pokoja?

Geografická poloha a dejiny
Haiti je ostrov, ktorý sa nachádza v Karibskom mori, južne od ostrova „slobody“ Fidela Castra, Kuby. Obvykle sa tam cestuje zo štátu Florida v USA. Ale ostrov je rozdelený: dve tretiny ostrova tvorí Dominikánsku republiku, kde sa hovorí španielsky a jedna tretina Republika Haiti, kde je úradnou rečou francúzština. Obrovským prekvapením je skutočnosť, že takmer 95% obyvateľstva tvoria černosi a zvyšok sú miešanci s belochmi. Ich predkov doviezli z Afriky európski dobyvatelia potom, ako v roku 1492 pristál na ostrove Krištof Kolumbus a pôvodné obyvateľstvo postupne vymrelo. Z politického hľadiska ide o republiku, na čele ktorej stojí prezident, no táto černošská republika sa zmieta v občianskych vojnách a prírodných katastrofách. Oficiálne vznikla v roku 1804 (podobne ako Košické biskupstvo), ale odvtedy, ak nie je občianska bratovražedná vojna o moc v štáte, tak ostrov ničia tropické búrky.
Chudoba
Čím sa živí tamojšie obyvateľstvo? čo robia a aký je tam priemysel?  Tamojšie obyvateľstvo žije asi o 80% biednejšie než väčšina Rómov na Spiši. Tie percentá boli neuveriteľné. Na rozdiel od Dominikánskej republiky Haiti nemá kvalitné pláže, kde by sa mohla pestovať morská turistika. Ostrov má strmé svahy priamo do mora. Obyvatelia sa živili vyrábaním dreveného uhlia, a tak vyrúbali lesy. Dnes je z Haiti holá, priam mesačná krajina akoby bez známok života. Cesty sú len prašné, kriminalita na každom kroku a cestovať po ostrove sa pre cudzinca vôbec neodporúča, lebo je to nebezpečné (hlavné mesto Port-au-Prince je mestom s najvyšším počtom únosov na svete). Dopravné predpisy v krajine nejestvujú, aj tak by ich nikto nedodržiaval. Najhoršie zo všetkého však je, že obyvatelia Haiti už rezignovali a prestali veriť a dúfať, že život na zemi môže byť aj iný... Oni už ani nechcú byť iní, alebo možno nevedia byť iní.

„Sestrou“ morálnej biedy je telesná bieda
Ruka v ruke s morálnou biedou ide i bieda telesná. Okrem hladu a tropických búrok sužujú obyvateľstvo choroby ako AIDS, malária, hepatitída a mnohé iné. Ľudský život a zdravie tu za veľa nestojí. Trochu sa síce snaží zdravotnícka misia i zo Slovenska z Univerzity sv. Alžbety profesora MUDr. Krčmeryho, ale je to ako kvapka v mori a okrem toho, členovia misie sú vystavení neustálemu riziku únosov či dokonca straty života. O hygienických podmienkach ani nehovoriac. Istý kňaz v súvislosti s inou misiou rehoľných sestier na inom kontinente povedal veľmi prostoreko, že asi týždeň sa človek vydrží umývať, aby nesmrdel. Potom sa však s tým zmieri, veď tu smrdia všetci. Skôr je čudné, ak niekto nesmrdí. Lenže tu nejde len o „jemné nosy“, ale o choroby, a to veľmi vážne choroby, ktorým mnohí podľahnú. Necítim sa kompetentným skúmať, či si za to môžu sami, alebo im to spôsobili iní. Človek však pritom pociťuje veľmi veľkú morálnu i ľudskú biedu. Ba ešte viac ako biedu, tú obrovskú bezradnosť, nemohúcnosť týchto ľudí čosi pre seba aj urobiť. Tu peniaze neriešia nič alebo takmer nič, ak nejestvuje túžba a vôľa využiť ich v prospech kvality a dôstojnosti svojho života. A to je snáď tá najväčšia ľudská bieda.

Poučenie
Ak by sa nám zdal náš život veľmi ťažký, ak by sme sa cítili veľmi chudobní, ak by sa nám zdalo, že „svet“ je voči nám príliš nespravodlivý alebo, ak sa sami pričiňujeme o rozbroje a nepokoj v medziľudských vzťahoch, spomeňte si na Republiku Haiti a na to, ako tam žijú ľudia. Možno nám to pomôže, aby sme boli iní a vážili si ten vzácny boží dar pokoja.