Kedy sa Pán Ježiš narodil?

 (Autor: archív redakcie)
Autor:Ján Duda
Pridané: 2008-01-12 16:23:19
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Trampoty s časom

S časom sú niekedy veľké trampoty. Sme už zvyknutí mať na ruke hodinky, a tak stačí len pozrieť sa na ne a hneď vieme, aký je čas. Sú hodinky aj s dátumom, a tak vieme aj to, aký je deň i aký je rok. Ale z času na čas nastane aj problém najmä na jeseň a na jar, keď sa mení čas a máme si posunúť čas o hodinu dopredu alebo o hodinu dozadu. Riadim sa prakticky tým, či budem spať o hodinu dlhšie alebo o hodinu kratšie, preto má radšej tú zmenu, ktorá mi umožní spať o hodinu dlhšie. No stalo sa aj to, že som si to poplietol a namiesto toho, aby som spal o hodinu dlhšie, vstal som o hodinu skôr. Len si predstavte situáciu, že prídete na autobusovú zástavku a nikde živej duše, ba ani autobus neprichádza alebo prídete o dve hodiny skôr na bohoslužby. Naozaj, s časom sú niekedy aj trampoty a pritom zmeny času sa konajú iba dva razy v roku.
Kedysi dávno však ľudia nemali hodinky na rukách, na mestských hradbách boli slnečné hodiny, ľudia sa riadili približne podľa východu a západu slnka. A roky, ako počítali roky? Snažili sa ich počítať podľa nejakej významnej udalosti. Napríklad Rimania počítali roky od založenia mesta Ríma (lat. ab Urbe condita), Indiáni podľa prežitých zím. A mesiace rátali podľa splnu mesiaca. Preto aj s časom Ježišovho narodenia to nie je také jednoduché.

Čas narodenia

Evanjelista Matúš ako úvod k udalosti Ježišovho narodenia uvádza rodokmeň, v ktorom začína od Abraháma a končí u Jozefa, pestúna Pána Ježiša. Od Abraháma po Dávida bolo 14 generácií, od Dávida po babylonské zajatie 14 a od babylonského zajatia po Jozefa tiež 14 generácii. Štrnástka je čísená hodnota Dávidovho mena (porov. J. Ratzinger, Ježiš Nazaretský, s. 27). V tomto zmysle sa Ježišovo narodenie má chápať ako narodenie definitívneho Dávida, ktorý založí nové „Kráľovstvo Izraela – Božieho ľudu“. Toto datovanie Ježišovho narodenia má skôr teologický čiže Boží zámer, ale o čase Ježišovho narodenia nám hovorí veľmi málo. Trochu presnejšie nám o tom hovorí evanjelista Matúš v druhej kapitole, kde uvádza, že Ježiš sa narodil v Betleheme „za čias kráľa Herodesa“ (Mt 2,1). A z iných historických zdrojov vieme, že kráľ Herodes vládol na prelome nášho letopočtu za panovania rímskeho cisára Augusta.
U Lukáša nájdeme viac súvislostí, ktoré naznačujú čas narodenia Pána Ježiša. Aj on spomína kráľa Herodesa (Lk 1,5), ale zároveň uvádza, že Ježiš sa narodil v čase súpisu obyvateľstva, ktoré nariadil rímsky cisár Augustus a Sýriu spravoval rímsky vojvodca Kvirínius (Lk 2,1-2). Lukáš uvádza ešte ďalšie osobnosti, podľa ktorých možno hľadať čas Ježišovho narodenia. Napríklad spomína, že keď Ježiš začal verejne učinkovať, rímskym cisárom už bol Tiberius a Judeu spravoval rímsky vojvodca Pontius Pilát. Veľkňazmi Izraela boli Annáš a Kajfáš (Lk 3,1-2). Z iných prameňov vieme, kedy bol cisárom v Ríme Tiberius, kedy bol Pilát rímskym vojvodcom v Judei, kedy bol veľkňazom Kajfáš. Tak aspoň približne vieme datovať narodenie a účinkovanie Pána Ježiša s veľmi pravdepodobnou presnosťou týkajúcou sa roku (alebo rokov), nie však dňa a mesiaca.
U Marka je to ešte zložitejšie, pretože svoje evanjelium začína krstom Jána Krstiteľa, ktorý pokrstil Ježiša v Jordáne. Ale aj v Markovom evanjeliu nachádzame určité historické postavy, podľa ktorých môžeme datovať Ježišovo pôsobenie. Napríklad sťatie Jána Krstiteľa, ktoré vykonal kat na rozkaz Herodesa Agripu, ktorý hriešne žil s manželkou svojho brata Herodias, ktorá mala dcéru Salome (Mk 6,14-29).
Základateľom kresťanského letopočtu, ktorého počiatok sa začína Ježišovým narodením, je Dionýzius Exiguus. Tento svojím bádaním došiel k záveru, že Pán Ježiš sa narodil niečo menej ako dva roky pred Herodesovou smrťou, a teda roku 754 od založenia mesta Ríma. Bádania novších autorov sa však prikláňajú k názoru, že Pán Ježiš sa pravdepodobne narodil o šesť rokov skôr (Porov. F. Kišiday, Kresťanstvo, s. 41).
Napriek tomu, že nedokážeme určiť presne deň, mesiac a rok Ježišovho narodenia, ale dokážeme určiť iba rok s veľkou pravdepodobnosťou (a vieme určiť roky jeho verejného učinkovania), táto skutočnosť nám stačí na to, aby sme uznali, že Ježiš Nazaretský bol skutočnou historickou osobou žijúcou na tejto zemi. Keby sa nenarodil a nežil, čas by sa rátal inak než dnes.

Prečo 25. december?


Už z druhého storočia máme prvú písomnú zmienku, že niektoré kresťanské spoločenstvá žijúce vo východnej časti Rímskej ríše (Carihrad a okolie) si pripomínali Ježišovo narodenie 6. januára. Sv. Ján Zlatoustý prináša svedectvo, že 6. januára si kresťania v Antiochii a v Egypte pripomínajú Ježišovo narodenie a zároveň aj Ježišov krst v rieke Jordán. Nezávisle od toho vznikala v západnej časti Rímskej ríše iná prax. Z roku 336 existuje prvá písomná zmienka o tom, že kresťania v Ríme začali sláviť deň narodenia Pána Ježiša 25. januára. Tento dátum je dňom zimného slnovratu a tento deň sa v Ríme slávil s veľkou pompéznosťou a rôznymi pohanskými zvykmi, ktoré boli pre kresťanov neprijateľné. Preto sa kresťania zavedením sviatku narodenia Pána Ježiša pokúsili potlačiť pohanský sviatok a s ním spojené pohanské zvyky. Pre kresťanov bol Pán Ježiš skutočným Slnkom ich života a spásy.
Keď sa oba sviatky rozšírili, 25. decembra si kresťania viac pripomínali Ježišovo narodenie, kým 6. januára sa zdôrazňovala viac udalosť návštevy troch kráľov a Ježišovho krstu v Jordáne. V súčasnosti je to rozdelené: 25. decembra slávime slávnosť Narodenia Pána, 6. januára slávnosť Zjavenia Pána (Pán sa dal spoznať pohanom, ktorých reprezentujú traja králi) a napokon posledná nedeľa vianočného obdobia je nedeľou Krstu Pána.