Diecézna synoda

Autor:Ján Duda
Pridané: 2007-04-06 18:21:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Pokračujeme v našej rubrike o diecéznej synode. Tentoraz sa našim čitateľom pokúsime priblížiť spôsob práce a historický kontext diecéznej synody po Tridentskom koncile.

Tridentský koncil

V 16. storočí vznikla v Cirkvi zložitá situácia. Bol to začiatok novoveku a v Cirkvi sa nahromadili viaceré problémy, ktoré sa neriešili alebo riešili nedostatočne. Začiatkom uvedeného storočia v Nemecku vystúpil reformátor Martin Luther a jeho reformné hnutie sa začalo šíriť po celej vtedajšej Európe. Na túto situáciu reagovala Cirkev tým, že pápež zvolal koncil do Tridentu (dnes je to na severe Talianska). Tento koncil sa konal v rokoch 1545-1563 a znamenal začiatok katolíckej obrody, ktorú zvlášť úspešne uskutočňovali pátri Jezuiti, avšak nielen oni. Ovocím tohto koncilu okrem vieroučnej a mravoučnej náuky a disciplinárnych predpisov bola aj skutočnosť, že došlo k obnoveniu činnosti diecéznych synod a vzniku katechizmu pre farárov, aby sa zvýšila úroveň ich náboženského poznania. Táto situácia vykreslená dosť zjednodušene tvorila historické cirkevné a spoločenské pozadie diecéznych synod po Tridentskom koncile.

Diecézna synoda po Tridentskom koncile

Spôsob konania diecéznych synod v období po Tridentskom koncile sa v porovnaní s predkoncilovým obdobím obsahovo príliš nezmenil. Čo sa zmenilo, bol predovšetkým entuziazmus biskupov pri ich konaní. Za všetkých spomeniem aspoň dve významné osobnosti tohto obdobia: sv. Karol Boromejský, milánsky arcibiskup a kardinál a sv. František Saleský, biskup v Ženeve. Diecézna synoda sa mala konať aspoň raz do roka a miestny biskup osobne alebo prostredníctvom iných mal kléru čítať ustanovenia koncilu a pápežov, aby ich poznali a uvádzali do života. Čo je charakteristické pre potridentské diecézne synody je to, že sa pozornosť biskupov sústredila na klérus, predovšetkým na farárov, aby sa pozdvihla ich mravná i vzdelanostná úroveň. Osobitná pozornosť sa sústreďovala na farárov preto, lebo oni boli zodpovední za bezprostrednú pastoráciu veriacich. V tomto období stúpla aj autorita dekana, pretože dekanom pripadla povinnosť starať sa o úroveň farárov svojho dekanátu. Cieľ potridentských diecéznych synod mal za cieľ znovunastoliť u klerikov cirkevný poriadok a disciplínu.

Diecézna synoda podľa Benedikta XIV.

V rokoch 1740 až 1758 bol pápežom významný cirkevný právnik Benedikt XIV., vlastným menom Prosper Lambertini. V roku 1748 vyšlo jeho dielo aj knižne pod názvom De synodo diecesana (slov. O diecéznej synode). Toto dielo ovplyvnilo a stále ovplyvňuje konanie diecéznych synod, nakoľko ide o prvé systematicky spracované dielo o tom, ako sa majú zvolávať diecézne synody, čím sa majú zaoberať, ako na nich rokovať, ba pápež ide aj do detailov a píše aj o tom, aké úlohy a funkcie súvisia s vykonávaním synody a ako majú cih nositelia pracovať, aby synoda mala úspech a aby jej závery boli v diecéze akceptované. Týmto spôsobom sa konali diecézne synody až do predpisov o diecéznej synode, ktoré nachádzame v Kódexe kánonického práva Benedikta XV. z roku 1917. Tento kódex sa nezaoberá diecéznou synodou až takto podrobne, ale spôsob i teológia konania diecéznych synod si uchováva prvky načrtnuté Prosperom Lambertinim.

Diecézna synoda biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1925

Vo februári 1921 nastúpil na biskupský prestol Spišskej diecézy biskup Ján Vojtaššák. Spišskú diecézu našiel v zložitej situácii po vzniku prvej Československej republiky (1918). Ale už na júl 1925 zvolal diecéznu synodu, ktorej predpisy i spôsob jej realizácie môžeme pokladať v istom zmysle za typický pre obdobie po vstupe Kódexu kánonického práva z roku 1917 do platnosti. K spôsobu konania i obsahu predpisov sa k tejto synode ešte vrátime, lebo bola významnou udalosťou pre ďalší vývoj náboženského života v Spišskej diecéze a zvlášť kléru až do nástupu komunizmu po druhej svetovej vojne. Ale o tom až nabudúce.

Záver

Možno je ešte zavčasu robiť nejaké uzávery. Ale zdá sa mi užitočné poukázať na niektoré skutočnosti, ktoré majú – podľa môjho názoru - určitú podobnosť s dnešnou dobou.
Cieľom diecéznej synody, zvlášť po Tridentskom koncile a osobitne po roku 1748 (Prosper Lambertini a jeho koncepcia diecéznej synody), bolo vedomostné, mravné i disciplinárne pozdvihnutie kléru s osobitným zameraním na farárov, ako pastierov farskej cirkevnej komunity. Príklady svätých biskupov (sv. Karol Boromejský, sv. František Saleský a iní) nám ukazujú, ako sa pri konaní diecéznej synody majú správať biskupi. Je to ich úloha oduševňovať farárov a klérus a zapáliť ich za ideály svätosti, mravnosti a pastoračnej horlivosti.

Z hľadiska obsahu diecézna synoda neprodukovala veľa dokumentov a predpisov. Boli to skôr dokumenty a predpisy, ktoré sa vyznačovali náučnou jadrnosťou a praktickou disciplinárnou stručnosťou. Ba z hľadiska obsahu bolo cieľom skôr priblížiť kléru koncilové a pápežské učenie a disciplinárne predpisy s cieľom spresniť spôsob ich aplikácie na konkrétne pomery miestnej cirkvi.