Svetské prostredie – boľavé miesto Cirkvi

 (Autor: archív redakcie)
Autor:Ján Duda
Pridané: 2007-03-03 11:25:17
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Raz som navštívil Bratislavu a ostalo mi chvíľu času. Keďže mám rád knihy, navštívil som kníhkupectvo. Zhodou okolností sa mi dostala do rúk kniha pod názvom „Kresťanstvo v komerčnej sfére“. Po prelistovaní obsahu som si ju kúpil. Oslovila ma z jedného dôvodu: aj oblasť podnikania a komerčnej sféry je oblasťou, ktorú Kristus vykúpil. A toto bola prvá kniha, ktorá mi o tom chcela niečo povedať z osobnej skúsenosti, lebo ju napísal podnikateľ a kresťan. Ešte viac ma zaujal jeden z nápisov vo vnútri knihy: „Svetské prostredie – boľavé miesto Cirkvi“. Pre našich čitateľov z tejto knihy ponúkam niekoľko zaujímavých postrehov na duchovné zamyslenie. Lebo je našou úlohou premieňať veci tohto sveta duchom Kristovho evanjelia.

Stará sa cirkevné spoločenstvo o podnikateľov a živnostníkov?


„Môj priateľ mal raz sen o kresťanoch slúžiacich v podnikateľskom prostredí. V tomto sne sa mu predstavovali typy ľudí, ktorí chceli veľmi milovať Pána Boha, ale nevedeli to prejaviť navonok. Topili sa v mori a vlny ich zaplavovali. Na pláži sa pritom celej dráme prizerala skupinka verných cirkevných služobníkov. Jeden sa obrátil k druhému a zažartoval: „Mali sme im zobrať peňaženky, aby sa im plávalo ľahšie.“ Takýto postoj svedčí o istej necitlivosti, s akou kresťanskí podnikatelia a živnostníci pri svojej práci zápasia. Niežeby im cirkevní služobníci neslúžili s láskou, ale skôr nerozumejú ich duchovným potrebám. Ešte jeden príklad. Pred niekoľkými rokmi jeden štedrý kresťanský podnikateľ venoval dosť veľký finančný obnos istej kresťanskej organizácii. Veľmi sa z toho vtedy tešili a mohli z toho vybudovať kresťanské modlitebné a charitatívne centrum. Asi o dva roky sa s ním znova skontaktovali, či by nemal záujem podporiť ďalšie užitočné kresťanské projekty. Ospravedlnil sa, že nie, lebo už nemá z čoho. Odvtedy ho totiž začala prenasledovať nekresťanská konkurencia, až ho úplne zlikvidovala. Vtedy som si uvedomil, že ako málo sa modlíme za kresťanských podnikateľov a živnostníkov. Keby tento muž ochorel a šiel na operáciu, organizovali by sa modlitbové reťaze, aby mu Boh pomáhal. Keď čelil démonickému útoku jeho podnik, ktorý zamestnával kresťanov a podporoval kresťanské projekty, ostal sám ako vojak v poli bez akejkoľvek pomoci...“ (str. 17-18).

Sám to zažil...

Autor knihy píše, že to zažil aj sám na vlastnej koži. Uvádza: „Istý čas som prežíval v podniku veľmi ťažké časy. Diali sa proti nám zlé veci, prežívali sme enormný stres a ja som denne musel prijímať rozhodnutia pod ťažkým tlakom, lebo mohli ohroziť, ba až zlikvidovať celý podnik. Zamestnávali sme pritom stovky kresťanov a predtým sme darovali veľké peniaze cirkevným organizáciám. No cítil som, že vtedy v tej kríze sa nemám na koho obrátiť, že niet toho človeka, u koho by som našiel skutočnú podporu alebo aspoň pochopenie. Nebolo bratov ani sestier ochotných modliť sa alebo inak pomôcť. Ak by podnik zanikol, bralo by sa to ako typický príklad krachu v podnikaní.“ (str. 18).

Oprávnená obava?

„Cirkevné spoločenstvo pokladá oblasť podnikania za akúsi „čiernu dieru“, ktorá pohlcuje vieru človeka. A táto obava je sčasti oprávnená. Keď sa kresťania, ktorí pôsobia v oblasti podnikania, oddelia sami od Cirkvi vlastným spôsobom života alebo preto, že necítia voči sebe a svojej činnosti lásku a podporu cirkevných služobníkov, môže sa stať, že zistia, že ich vlastná láska k Cirkvi chladne tiež, viera sa tratí a ochabuje a oni sami sa začínajú hnať za peniazmi ako za konečným cieľom, ba zdá sa im, že majú nárok na povrchnú a prázdnu zábavu. O „záhradu svojho srdca“, o duchovné veci sa prestanú starať. Takto sa len potulujú a hynú (porov. Prísl. 29,18). Veď prečo nehľadať peniaze a vlastné potešenie, ak iné poslanie pre nich prestane mať zmysel? Naozaj, niektorí kresťanskí podnikatelia nevedia, ako majú navonok v každodennom živote prejavovať svoju lásku k Ježišovi, a preto ich viera hynie. Tak sa potom stane, že zdiskreditujú dôležitosť svojej špecifickej služby pre Božie kráľovstvo. A to je škoda...“ (str. 20-21).

Pohľad podnikateľa na cirkev. Typický podnikateľský!

„Pred niekoľkými rokmi som si počas bohoslužieb začal pozorne všímať ľudí okolo seba. Vidiel som niekoľko tisíc tvárí pasívne vykúkajúcich z lavíc. Nezúčastnene počúvali kázeň. No vyzeralo to tak, akoby trpeli akousi duchovnou „zápchou“. Napadlo mi: „Koľko duchovného potenciálu a efektivity sme práve teraz obsiahli? Odhadol som to ihneď približne na 1%. Hoci to bol len odhad, poukazoval mi na biedny stav Cirkvi...
Verím, že novozákonná cirkev bola postavená na základe, ktorými sú apoštoli. Ale buduje sa aj prostredníctvom každodennej služby obyčajných ľudí. Tej služby jednotlivcov, ktorá sa odohráva v domácnostiach a na pracoviskách. Cirkev dneška sa zamerala na stretnutia a programy. Jej vodcovia chcú, aby ich cirkevné spoločenstvo sa považovalo za dynamické a živé. Tým sa však podkopáva a oslabuje služba jednotlivcov... Bohoslužby sú potrebné, majú svoj význam a považujem ich za nevyhnutné. No nemôžu poskytnúť príležitosť k tomu, aby si veriaci naplno precvičovali svoje „duchovné svalstvo“. To môžu len jednotlivci v konkrétnych podmienkach svojho životného stavu a situácie. Nevynímajúc terén firiem i oblasť podnikania. Na pracoviskách sú milióny veriacich kresťanov. Keby využili svoj duchovný potenciál aspoň na 50%, uvoľnila by sa na tejto zemi – s Božou pomocou - obrovská duchovná sila. Takto by každodenná pracovná služba, ktorú by ľudia robili „akoby pre Pána“ v duchu evanjelia, znovu stala hnacou silou cirkevného života“ (str. 34).

Je možné, aby existovala firma na kresťanský spôsob?

„Jeden môj priateľ založil v Minnesote banku. Čoskoro sa stala jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich bánk v krajine. Čo však bolo ešte úžasnejšie, v banke sa v pravidelne schádzalo k modlitbe počas prestávky asi 102 veriacich. Evanjelium bolo predmetom bežnej konverzácie, viera v Boha a večnú spásu podobne. Klíma v banke bola pre tam pracujúcich kresťanov motivujúca, slabí zosilneli, silní sa stávali silnejšími. Ľudia sa navzájom podporovali, keď prechádzali zdravotnými, finančnými alebo rodinnými problémami. To návštevníkov banky privádzalo do údivu. Raz som stretol zákazníka vo vestibule, ktorý mi položil otázku: „Prečo je táto banka akási iná...?“ Miestne noviny vyslali do banky redaktora, aby zistil, čo sa tam deje a napísal o tom reportáž. Naozaj, pracovisko je akoby veľkým poľom pripraveným na Božiu žatvu.