LEV XIII.

APOŠTOL SV. RUŽENCA

Panna Mária (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

V mesiaci októbri sa v našich chrámoch spoločne modlievame sv. ruženec. Hoci aj terajší Svätý Otec často hovorí o modlitbe sv. ruženca, predsa sa pápež Lev XIII. ukazuje ako ozajstný „apoštol“ sv. ruženca. Okrem iných povzbudení, kázni a iných príhovorov o mariánskej úcte, napísal desať okružných pápežských listov (encyklík), ktoré venoval téme sv. ruženca. Nepoznám z dejín pápeža, ktorý napísal toľko encyklík o sv. ruženci, ako to urobil práve Lev XIII. Narodil sa v roku 1810 v Carpinete južne od Ríma. Pápežom sa stal ako 68-ročný s krehkým zdravím potom, ako celý život strávil v diplomatických službách Svätej Stolice v časoch veľkého napätia medzi Vatikánom a Talianskom. Málokto by očakával od právnika, diplomata a pápeža v tak pokročilom veku, aby sa toľkou razanciou zasadzoval za duchovné záležitosti a osobitne za modlitbu sv. ruženca. Zomrel v júli 1903. Vlastným menom sa nazýval Gioachino Vincenzo Pecci. V nasledujúcich riadkoch venujeme jeho encyklikám malú pozornosť.

Prvú „ružencovú“ encykliku zverejnil Lev XIII. 1. septembra 1883 pod názvom Supremi apostolatus. V nej okrem iného píše: „Najvyšší úrad, ktorý (ako pápež) zastávame a vykonávame v týchto mimoriadne ťažkých časoch nás nútia viac sa starať o Cirkev a chrániť ju v skúškach, ktorým je vystavená. Zo všetkých síl sa snažíme brániť práva Cirkvi, pričom prosíme a dovolávame sa aj nebeskej pomoci. Preto chceme všetkých povzbudiť k väčšej úcte a nábožnosti voči Matke božej aj prostredníctvom modlitby sv. ruženca“ (AAS 16 z roku 1883-84, s. 113).
Už o necelý rok neskôr dňa 30. augusta 1884 vydal ďalšiu encykliku pod názvom Superiore anno, ktorú venoval celú modlitbe sv. ruženca. V tejto encyklike prosí kresťanov, aby sa počas mesiaca októbra vytrvalo modlili ruženec. Tak sa ochránia pred vplyvom Zlého ducha a prispejú k slobode Cirkvi. „Cítime povinnosť pripomenúť vám znova – píše Lev XIII. – aby ste vytrvali v modlitbe sv. ruženca a utiekali sa pod mocný príhovor Matky božej“ (AAS 17 z roku 1884, s. 49).
Dňa 22. septembra 1891 Lev XIII. sa opäť obrátil na celú Cirkev encyklikou Octobri mense, v ktorej Boží ľud upozorňuje na viaceré bolesti Cirkvi: na útoky proti pravej viere a kresťanským mravom, na nenávisť voči Bohu a Cirkvi, na úmyselné obmedzovanie slobody Cirkvi. Ako liek proti týmto bolestiam odporúča modlitbu sv. ruženca, pričom hovorí, že Panna Mária nás privádza ku Kristovi a modlitba sv. ruženca nás motivuje k pokániu. „Naskytá sa nám neuveriteľný a obdivuhodný pohľad. Kým si svet kráča svojou cestou, zhromažďuje a balzamuje si svoje bohatstvá i ozbrojené sily, Cirkev si kráča dejinami bezpečne a isto tak, že samú seba zveruje do Božích rúk a neprestáva sa k Bohu modliť“- píše Svätý Otec (AAS 24 z rokov 1891-92, s. 193).
8. septembra 1892 vydal Lev XIII. encykliku Magnae Dei Matris. V nej odporúča veriacim oživovať, obnovovať mariánsku úctu osobitne pestovaním modlitby sv. ruženca. Pápež píše: „Týmto sa postavíme rozhodne proti zlu bezbožnosti a náboženskej ľahostajnosti. Ruženec je školou viery i života, lebo nás privádza k tomu, aby sme uvažovali o veľkých skutkoch nášho vykúpenia.“ Potom pápež prosí osobitne rodiny, aby sa stali šíriteľmi nábožnosti prostredníctvom modlitby sv. ruženca: „Ruženec oživuje a obnovuje našu vieru, dodáva nám odvahu konať dobré a sväté skutky. V modlitbe sv. ruženca objavíme ako náš životný vzor nielen Máriu, ale celú Svätú rodinu“- zdôrazňuje Lev XIII. v encyklike Magnae Dei Matris (AAS 25 z roku 1892-93, s. 139).
O rok neskôr 8. septembra 1893 vydal ďalšiu encykliku o ruženci pod názvom Laetitiae sanctae. V nej sa zameral a poukázal na tri zla vtedajšej spoločnosti: 1/ Ľudia nechcú, nemajú záujem žiť v pokore a počestnosti; mať dobrú povesť a česť pre nich nič neznamená. 2/ Odmietajú prijímať bolesť, lebo nechápu, že aj bolesť má zmysel v živote človeka; aj Kristus nás vykúpil v bolesti na kríži. 3/ Ľudia nemajú záujem a nestarajú sa o svoju večnú spásu, ale starajú sa iba o svoje pozemské blaho. „Modlitba sv. ruženca – píše pápež Lev – rozjímanie o tajomstvách radostného, bolestného i slávnostného ruženca prinesie mnoho dobra nielen pre Cirkev, ale pre celú ľudskú pospolitosť“. (AAS 26 z roku 1893-94, s. 193).

Opäť o rok neskôr 8. septembra 1894 Lev XIII. vydal encykliku Iucunda semper. V nej vysvetlil dosť podrobne tajomstvá radostného, bolestného i slávnostného ruženca a dodal, že v týchto tajomstvách je vyjadrený Boží plán spásy, plný Božej múdrosti a milosrdenstva. Píše: „Ruženec je našou nádejou, že na príhovor Panny Márie obdržíme napokon od Pána Boha milosrdenstvo“ (AAS 27 z roku 1994-95, s. 177).
5. septembra 1895 vydal Lev XIII. opäť „ružencovú encykliku“ pod názvom Adiutricem populi. V nej vyzýva veriacich k modlitbe sv. ruženca za návrat východných od Cirkvi odlúčených bratov a za mier medzi národmi. Zdôrazňuje, že Panna Mária je pomocnicou kresťanov, že chráni a udržuje jednotu medzi kresťanmi a bdie nad čistotou pravej kresťanskej viery. Pápež zdôrazňuje, že „v osobe Márie nám Boh udelil veľký dar v prospech jednoty Cirkvi, ktorý môžeme využiť rôznymi spôsobmi. Jedným z najlepších spôsobov sa ukazuje modlitba sv. ruženca... Lebo vždy, keď recitujeme a rozjímame nad jednotlivými tajomstvami sv. ruženca, tajomstvá nášho vykúpenia sa dotýkajú aj života Božej i našej matky, ktorú majú na Východe vo veľkej úcte“ (AAS 28 z rokov 1895-96, s. 129).
Ani rok 1896 neostal bez „ružencovej encykliky“. 20. septembra 1896 vydal Lev XIII. už svoju ôsmu encykliku o sv. ruženci pod názvom Fidentem piumque. Tentoraz sa sústredil na to, aby povzbudil k modlitbe sv. ruženca jednotlivcov, rodiny, ba i cirkevné zhromaždenia. Úpenlivo prosí o to, aby sa veriaci modlili ruženec každý deň a biskupom kladie na srdce, aby tomuto cieľu venovali náležitú pozornosť a aby tomu napomáhali. Lebo „Mária nás upevňuje vo viere a my túto vieru potrebujeme mať pevnú každý deň, odolnú proti toľkým každodenným nástrahám“- píše Lev XIII. „Modlitba sv. ruženca nám pomáha konať pokánie“, spomedzi ktorých pápež vyzdvihuje čnosť zdržanlivosti. Ak sa človek nedokáže „zdržiavať“, a tak panovať nad sebou, dostáva sa každodenne do veľkých ťažkostí a nebezpečenstiev. (AAS 29 z rokov 1896-97, s. 204).
Encykliku Augustissimae Virginis z 12. septembra 1897 Lev XIII. venoval ružencovým spoločenstvám. Vyjadruje radosť nad zakladaním ružencových spoločenstiev, ktorých členovia sa zaväzujú ku každodennej modlitbe sv. ruženca či už súkromne alebo verejne v komunitách. Povzbudzuje ich v tejto činnosti. Zároveň schvaľuje tzv. večný ruženec (AAS 30 z rokov 1887-88, s. 129).
V roku 1898 oslávil Lev XIII. dvadsať rokov svojho pontifikátu, čo sa odzrkadľuje aj v jeho poslednej desiatej „ružencovej encyklike“ Diuturni temporis, ktorú vydal 5. septembra 1898. V nej ďakuje Pánu Bohu za všetku pomoc, ktorú mu poskytol v čase dovtedajšieho vedenia Cirkvi a hneď na druhom mieste vyjadruje svoju povďačnosť aj Matke božej za jej ochranu a príhovor. Táto encyklika je pomerne krátka a je v istom zmysle rekapituláciou, čo Lev XIII. ako pápež vykonal v prospech šírenia mariánskeho kultu a osobitne modlitby sv. ruženca. Veriacich i hierarchiu povzbudzuje, aby i naďalej si uctievali Matku božiu a radi sa modlievali ruženec a podporovali ružencové spoločenstvá (AAS 31 z roku 1898-99, s. 146).