Diecézna synoda Spišskej diecézy

Logo Diecéznej synody - Prijmime Svetlo národov a prinášajme Radosť a Nádej (Autor: archív redakcie)
Autor:Ján Duda
Pridané: 2006-12-19 10:07:45
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Na jar roku 2006 spišský diecézny biskup Mons. František Tondra ohlásil oficiálny začiatok konania Diecéznej synody Spišskej diecézy. V tejto súvislosti vznikajú rôzne otázky: čo je to synoda, aký má cieľ, čo máme robiť v súvislosti so synodou? Keďže do rokovaní synody budú zapojení kňazi i laici, budeme sa snažiť aj na stránkach nášho časopisu vysvetlovať, o čo tu ide.

Pohľad do histórie

Synody sú známe v cirkvi od nepamäti a ich začiatok siaha až do kresťanského staroveku. Bolo to prakticky zhromaždenie kňazov, ktorých zvolal biskup z dôvodu, aby mu v nejakej veci alebo záležitosti poradili, čiže synoda bola poradným zhromaždením kňazov, ktorí radili biskupovi. Tento stav trval až do Druhého vatikánskeho koncilu (1962-65), na ktorom sa rozhodlo, že účastníkmi synody môžu byť okrem kléru aj laici. V Kódexe kánonického práva Jána Pavla II. z roku 1983 (ktorý je platným aj v súčasnosti) sa uvádza, že klerici (=biskupi, kňazi, diakoni) sú povinnými členmi diecéznej synody: niektorí sú členmi synody na základe svojho úradu, ďalší sú volenými zástupcami diecézneho kléru. Laici nie sú povinnými členmi synody, ale záleží na rozhodnutí diecézneho biskupa či ich tam chce mať alebo nie (porov. kán. 463, § 2). V súčasnosti sú členmi synody spravidla aj niektorí laici (o výbere laikov sa píše v Interdikasteriálnej vatikánskej inštrukcii z 15.8.1997, v: Acta apostolicae sedis 89, s. 852-877).

Ciele synody

Cieľom synody je najmä pomôcť biskupovi vytvoriť partikulárne právo, čiže vytvoriť vhodné zákony pre diecézu (porov. kán. 466 s príslušnými komentármi). Avšak diecézna synoda nie je jedinou inštitúciou, ktorá má tento cieľ. Pokúsime sa poukázať aj na iné formy takejto pomoci diecéznemu biskupovi, pretože diecézny biskup je najvyšším cirkevným zákonodarcom vo svojej diecéze (ak nepočítame Svätého Otca a ekumenický koncil).
1/ Cirkevný zákonník, ktorý vydal Ján Pavol II. v roku 1983 (platný aj v súčasnosti) pre celú katolícku cirkev, uvádza 80 prípadov a výslovne spomína, aby o nich rozhodol diecézny biskup. Toto je ako sa zdá najjednoduchší a najľahší spôsob, ako vytvoriť dobré cirkevné zákony pre diecézu, lebo stačí doplniť to, čo už naznačuje zákon vydaný Svätým Otcom.
2/ Diecézna synoda je ďalším spôsobom, ako vytvoriť cirkevné zákony pre diecézu. Považujem ju však za veľmi náročnú činnosť, ktorá si vyžaduje dôsledné poznanie podmienok diecézy, jej problémy i radosti a predpokladá sa taktiež vyjadrenie určitej „vízie“ pastoračnej práce v budúcnosti v zmenených podmienkach. Tiež si to vyžaduje umenie vyjadriť špecifické vlastnosti božieho ľudu v diecéze, náturu tohto ľudu i to, čo potrebuje po duchovnej stránke. Napokon princípy a legislatíva diecéznej synody sú len prvým krokom, po ktorom má nasledovať ďalší a ešte náročnejší: uvádzanie synodálnej legislatívy do praxe. Diecézna synoda znamená tiež mobilizáciu takmer všetkých síl diecézy, to znamená minimálne väčšiny kléru a presvedčiť a zapáliť ju za „ideál“ synody, za zmenu v pastoračnej činnosti. Bez tohto oduševnenia kléru diecézy si viem iba ťažko predstaviť úspech diecéznej synody. Vyžaduje si to tiež reformný typ diecézneho biskupa, lebo či chceme alebo nie, diecézna synoda navrhne nové formy usporiadania diecéznych cirkevných štruktúr, nové spôsoby pastoračného prístupu a práce, nové a prehodnotené pohľady na súčasný stav vecí, ktoré by zodpovedali súčasným zmeneným podmienkam života (Ecclesia semper reformanda = cirkev sa musí neustále reformovať, lebo vždy sa menia podmienky života, v ktorých ohlasuje Kristovo evanjelium).
Partikulárne zákony môže diecézny biskup vytvárať aj spolu s inými biskupmi svojej krajiny. Mám na mysli Konferenciu biskupov Slovenska a koncily partikulárnej cirkvi, či koncil cirkevnej provincie alebo plenárny koncil.

Farské synodálne bunky a priebeh synody v skratke

Spišský diecézny biskup rozhodol, že majú vzniknúť Farské synodálne bunky (spoločenstvá v rámci farnosti). Ich existenciu miestny farár ohlási na Sekretariáte pre synodu, ktorá má svoje sídlo v Spišskej Kapitule. Od januára 2007 budú zo Sekretariátu dostávať témy, ku ktorým sa budú vyjadrovať. Bude určený zapisovateľ (jeden z členov Bunky) a výsledky diskusie zapíše a pošlú sa na Sekretariát. Potom budú vytvorené Bunky na úrovni dekanátu a opäť sa budú posielať diskusné podnety na určené témy. Napokon z týchto diskusných podnetov sa vytvorí prvá verzia pracovného dokumentu. Týmto sa ukončí prípravná fáza a začnú sa riadne zasadania diecéznej synody, ktoré budú rokovať o pracovných verziách. Tam sa bude rozhodovať, či pracovná verzia pôjde na predpracovanie alebo sa zapracujú len pripomienky. Potom sa bude o nej hlasovať.

Zákonodarca diecézy

Jediným zákonodárcom diecéznej synody je diecézny biskup. On rozhodne, čo schváli a čo nie, čo bude platiť v diecéze a čo nie. Táto právomoc mu v diecéze prináleží z jeho úradu, pretože on je Hlavou a najvyšším pastierom božieho ľudu Spišskej diecézy, on je nástupcom aspoštolov medzi nami a plne zodpovedá pred Bohom i rímskym pápežom za to, čo a ako urobí.