JUBILEUM OTCA BISKUPA FRANTIŠKA TONDRU

Mons. František Tondra (Autor: archív redakcie)
Autor:Ján Duda
Pridané: 2006-08-14 10:08:54
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Dňa 4. júna 2006 sa dožil 70-tky spišský biskup Mons. František Tondra, ktorý sa stal z vôle pápeža Jána Pavla II. duchovným pastierom Spišskej diecézy. Správa o menovaní Mons. Tondru na úrad spišského biskupa bola zverejnená 26. júla 1989. Biskupskú vysviacku prijal v spišskej katedrále 9. septembra 1989 z rúk kardinála Jozefa Tomka (v tom čase prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov vo Vatikáne) a v ten istý deň sa ujal svojho úradu.

Detstvo a kňazské roky

František Tondra sa narodil 4. júna 1936 v Spišských Vlachoch ako štvrté z jedenástich detí Michala Tondru a jeho manželky Veroniky, rod. Hmelárovej. Po základnej škole v Spišských Vlachoch pokračoval v štúdiu na Gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, kde v roku 1954 zmaturoval. V tom istom roku začal študovať na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor biológia-zemepis. Túto školu však nedokončil, pretože v roku 1957 prešiel na štúdium teológie na Rímskokatolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave a po jej ukončení ho 1. júla 1962 Mons. Ambróz Lazík, biskup a trnavský apoštolský administrátor vysvätil na kňaza pre službu Spišskej diecézy. Najprv bol kaplánom v Levoči (1961-63), potom správcom farnosti v Hnilci (1963-1970), v Zázrivej (1970-1983), v Tvrdošíne (1983-1986), v Levoči 1986-1989). Od roku 1989 je spišským diecéznym biskupom.

Akademické pôsobenie

Ako správca farnosti v Hnilci sa v roku 1968 prihlásil na postgraduálne štúdium teológie na Rímskokatolíckej bohoslovenskej fakulte v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1978 už ako správca farnosti v Zázrivej (okr. Dolný Kubín) obhajobou dizertačnej práce na tému „Individuálne a sociálne čnosti“. Po doktoráte nastúpil na katedru morálnej teológie bohosloveckej fakulty, kde pôsobil ako odborný asistent. Do Bratislavy dochádzal raz týždenne na dva dni zo Zázrivej, kde bol správcom farnosti i naďalej. V roku 1983 – potom, ako Svätá Stolica vydala jasné stanovisko, že hnutie katolíckych kňazov Pacem in terris je cirkvi škodlivým spoločenstvom a kňazi by nemali byť jeho členmi – František Tondra odmietol angažovať sa v tomto hnutí. Zo strany Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky nasledovala reakcia a odbornému asistentovi Františkovi Tondrovi bolo znemožnené ďalšie pôsobenie na bohosloveckej fakulte a svoje miesto musel opustiť. Na akademickú pôdu sa opäť dostal až po vzniku Teologického inštitútu v Spišskej Kapitule v roku 1990, kde začal vyučovať morálnu teológiu ako odborný asistent. V tom čase bol Teologický inštitút v Spišskej Kapitule súčasťou bratislavskej Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského. V roku 1994 sa habilitoval a získal vedecko-akademickú hodnosť docent v odbore katolícka teológia a v roku 1997 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval za Profesora. Na Teologickom inštitúte KU v Spišskej Kapitule dodnes prednáša morálnu teológiu.

Katolícka univerzita

V Spišskej Kapitule do roku 1950 existoval Učiteľský ústav založený spišským biskupom Pyrkerom, ktorý vychoval mnoho katolíckych pedagógov základných škôl. Po násilnom zásahu komunistickej štátnej moci v roku 1950 zanikol. Po páde komunizmu sa z iniciatívy katolíckych intelektuálov na čele s Prof. RNDr. Jozefom Ďurčekom, CSc. a Prof. RNDr. Kluvánkom, CSc. vznikla požiadavka založiť na území Spišskej diecézy vhodnú inštitúciu na výchovu katolíckeho učiteľského dorastu. Vďaka spišskému biskupovi Františkovi Tondrovi a ružomberskému farárovi Alojzovi Kostelanskému dostala iniciatíva reálnu podobu. V roku 1995 vznikol v Ružomberku Pedagogický inštitút sv. Ondreja ako súčasť Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Od roku 1996 sa Inštitút v Ružomberku transformoval už na Katecheticko-pedagogickú fakultu, ktorá bola súčasťou Žilinskej univerzity. V roku 2000 Konferencia biskupov Slovenska rozhodla založiť Katolícku univerzitu. Vyberala z troch navrhovaných alternatív: prvou alternatívou bola transformácia Trnavskej univerzity, druhou bolo vybudovanie Katolíckej univerzity v Košiciach a treťou transformácia Pedagogickej fakulty v Ružomberku. Konferencia biskupov Slovenska sa rozhodla pre tretiu alternatívu. A tak vznikla Katolícka univerzita v Ružomberku a vtedajšia Katecheticko-pedagogická fakulta bola rozdelená na dve fakulty: Pedagogickú fakultu a Filozofickú fakultu. Neskôr Slovenská národná rada zákonom dala vznik Katolíckej univerzite ako verejnoprávnej inštitúcii a zaradila ju do siete univerzít Slovenskej republiky. V roku 2004 sa z bratislavskej bohosloveckej fakulty vyčlenili dva teologické inštitúty (v Spišskej Kapitule a v Košiciach), a tak vznikla Teologická fakulta Katolíckej univerzity ako jej tretia fakulta. V roku 2005 sa od Pedagogickej fakulty odčlenil Ústav zdravotníctva a vznikla Fakulta zdravotníctva ako v poradí štvrtá fakulta Katolíckej univerzity. Tri fakulty (pedagogická, filozofická a zdravotníctva) majú svoje sídla v Ružomberku, jedna fakulta (teologická) má sídlo v Košiciach. Hoci Mons. František Tondra nie je veľkým kancelárom Katolíckej univerzity, možno oprávnene povedať, že stál pri zrode tejto inštitúcie tým, že poskytol primerané materiálne a personálne podmienky pre jej vznik a Konferencia biskupov tieto podmienky akceptovala ako najlepšie z predložených alternatív pre vznik Katolíckej univerzity so sídlom v Ružomberku.

Spišský diecézny biskup

Každá diecéza má iba jednú hlavu, ktorou je diecézny biskup. Jeho pôsobenie delíme do troch oblastí. Diecézny biskup má posväcovať veriacich (úloha posväcovať), má ich vyučovať (úloha vyučovať) a má ich riadiť, viesť do božieho kráľovstva (úloha riadiť). Posväcuje ich vysluhovaním sviatostí, svätenín a modlitbou. Vyučuje ich tým, že je im dobrým príkladom a tým, že im vykladá božie slovo a spásonosné učenie cirkvi. Riadi ich tým, že im dáva dobré cirkevné zákony (zákonodarná úloha), že spravuje a zabezpečuje správu jemu zverených veriacich v súlade s náukou cirkvi a v súlade s cirkevnými zákonmi (úloha spravovať), že rozsudzuje, ak vzniknú v cirkvi nejaké spory alebo nejasnosti (úloha súdiť). V oblasti posväcovania pomáhajú diecéznemu biskupovi jeho pomocní biskupi, potom kňazi a napokon diakoni. V oblasti vyučovania pomáhajú diecéznemu biskupovi jeho pomocní biskupi, kňazi, diakoni, katechéti. V oblasti riadenia pomáhajú diecéznemu biskupovi: 1/ pri vydávaní cirkevných zákonov diecézneho biskupa nemôže zastúpiť nik; toto môže konať iba on (prípravné práce však môže robiť aj niekto iný); 2/ pri správe jemu zverených veriacich podľa cirkevného učenia a v súlade s cirkevnými zákonmi diecéznemu biskupovi pomáhajú najmä generálni vikári, biskupskí vikári a dekani; 3/ v oblasti cirkevného súdnictva pomáha diecéznemu biskupovi súdny vikár a sudcovia.
Po smrti biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1965 Spišská diecéza nemala svojho biskupa až do roku 1989, keď sa ním stal Mons. Tondra. Bolo potrebné dať do náležitého poriadku farnosti, dekanáty, ako aj iné inštitúcie diecézy. V súčasnosti má Spišská diecéza dvoch pomocných biskupov (Mons. Imrich a Mons. Sečka), dvoch generálnych vikárov (Mons. Imrich a Mons. Sečka), jedného biskupského vikára pre ekonomické záležitosti (Mons. Zentko) a jedného súdneho vikára (Duda). Diecéza je rozdelená na tri oravské dekanáty (Trstená, Námestovo, Dolný Kubín), tri liptovské dekanáty (Ružomberok, Partizánska Ľupča, Liptovský Mikuláš), tri podtatranské dekanáty (Poprad, Kežmarok, Spišský Štiavnik), tri dolnospišské dekanáty (Spišská Nová Ves, Levoča, Spišské Podhradie) a dva hornospišské dekanáty (Stará Ľubovňa a Spišská Stará Ves).
Na území diecézy, okrem spomínanej Katolíckej univerzity, majú sídla aj iné inštitúcie s celoslovenskou pôsobnosťou: Národný školský cirkevný úrad v Spišskej Novej Vsi (riaditeľka: Ing. Kopecká), Slovenská spoločnosť kánonického práva v Spišskej Kapitule (predseda: Prof. Duda) a Slovenské biblické dielo vo Svite (riaditeľ: Prof. Tyrol). Tieto inštitúcie podliehajú Konferencii biskupov Slovenska.


Mons Sancti Martini II.

V roku 1947 sa dožil životnej sedemdesiatky spišský biskup Ján Vojtaššák. Pri tejto príležitosti vyšla publikácia Mons sancti Martini („Návršie sv. Martina“ ako zvykli nazývať Spišskú Kapitulu – sídlo spišského biskupa - veriaci zo Spišského Podhradia a z okolia). Tohto roku pri príležitosti sedemdesiatky nástupcu božieho sluhu a blahej pamäti spišského biskupa Jána Vojtaššáka Mons. Františka Tondru, vyšla publikácia pod názvom Mons sancti Martini II. (Mons sancti Martini II: vrch svätého Martina. Zborník pri príležitosti sedemdesiatky J.E. Mons. Prof. ThDr. Františka Tondru, spišského diecézneho biskupa (ed. J. Jarab), Levoča 2006). O súčasnom spišskom biskupovi sa nedá povedať veľa na tak malom priestore nášho časopisu. Kto však má záujem dozvedieť sa viac, tomu odporúčam prečítať si spomínanú publikáciu.
Nášmu otcovi biskupovi Františkovi Tondrovi želám v mene veriacich Markušoviec, Tepličky, Pod Tepličky a Lieskovian, ako aj v mene svojom pevné zdravie, Božiu pomoc a požehnanie a ešte mnoho šťastných rokov.