Ako je to so sviatkami?

 (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Zdá sa, že niektorým veriacim chýbajú dostatočné znalosti týkajúce sa sviatkov alebo žijú ešte v dobe minulej. Nie je to však nič zlé. Aj na to máme Pokoj a dobro, aby sme o týchto veciach poskytli tie správne informácie.

Neprikázané a prikázané sviatky

Niektoré sviatky sú prikázané a iné neprikázané. Toto je dôležité členenie. Prikázané sviatky sme ako veriaci povinní svätiť tak ako nedeľu. V súčasnosti máme desať prikázaných sviatkov: štyri sú sviatky Pána, tri sviatky Panny Márie a tri sviatky svätých. Sviatkami Pána sú: Narodenie Pána (25. 12.), Zjavenie Pána (6. 1.), Nanebovstúpenie Pána (je to pohyblivý sviatok) a sviatok Božieho tela a krvi (štvrtok po nedeli Najsvätejšej Trojice, ktorá nasleduje po nedeli Zoslania Ducha Svätého). Sviatkami Panny Márie sú: Bohorodičky P. Márie (1. 1.), Nanebovzatie P. Márie (15. 8.) a Nepoškvrnené počatie P. Márie (8. 12.). Sviatky svätých sú taktiež tri: svätého Jozefa (19. 3.), svätých Petra a Pavla (29. 6.) a všetkých svätých (1. 11.). Je to veľa alebo málo? Podľa môjho názoru to nie je veľa. Rok má spravidlá (ak nie je priestupný) 365 dní. Z toho je síce približne 52 nedieľ, ale nezriedka sa stane, že niektoré prikázané sviatky pripadnú na nedeľu.

Kto ustanovuje prikázané sviatky?

Prikázaný sviatok určuje Svätý Otec alebo Kongregácia pre sviatosti a boží kult vo Vatikáne. Diecézni biskupi alebo konferencie biskupov nemôžu ustanoviť, aby ten alebo iný sviatok bol prikázaným! Svätý Otec však udelil konferenciám biskupov právomoc rozhodnúť, aby sa niektorý prikázaný sviatok nemusel v niektorej krajine sláviť ako prikázaný. Konferencia biskupov Slovenska túto právomoc využila a ustanovila, aby sa prikázaný sviatok sv. Jozefa (19. 3.) na Slovensku neslávil ako prikázaný (na našom území nebol zvyk sláviť tento sviatok ako prikázaný). Preto sviatok sv. Jozefa na Slovensku neslávime ako prikázaný a kto tento deň nezasvätí ako nedeľu, nepácha hriech. Oslobodiť od slávenia nedele alebo prikázaného sviatku z vážnej príčiny môže v jednotlivom prípade aj farár (nie však kaplán!) tých veriacich, ktorí sa zdržiavajú na území farnosti, ako aj jemu zverených veriacich.

Liturgické slávenie sviatkov

Od prikázaných sviatkov treba odlišovať liturgické slávenie čiže bohoslužby. Existuje osobitná kniha nazývaná Direktórium, ktorá sa pripravuje špeciálne na každý rok a rozdeľuje po farnostiach. Je k dispozícii v sakristii kostola a majú ju k dispozícii aj organisti. V nej je okrem iného stanovené, ktoré biblické čítania a spevy sa čítajú veriacim v konkrétny deň. V Direktóriu je taktiež informácia, aký stupeň liturgického slávenia má konkrétny deň. Stupnica bohoslužobného slávenia je takáto (ideme zdola): „všedný deň“ (lat. feria), nasleduje „ľubovoľná spomienka“ (lat. memoria libera), potom „spomienka“ (lat. memoria), čo znamená, že už ide o povinnú spomienku; o stupienok vyššie je „sviatok“ (lat. festum) a v stupnici liturgického slávenia najvyššie stojí „slávnosť“ (lat. sollemnitas). Tuto stupnicu bohoslužobného slávenia by si mali veriaci všímať pri oznamoch, keď to kňaz číta. Na rozpoznanie uvádzam, že ak je sviatok, pri svätej omši sa spieva alebo recituje „Sláva Bohu na výsostiach...“ a ak je slávnosť, pri sv. omši sa vždy recituje „Sláva Bohu na výsostiach...“, ale aj „Verím v jedného Boha...“ (resp. skrátená forma: „Verím v Boha...“). Dodávam, že všetky prikázané sviatky sú slávnosťou, ale nie všetky slávnosti sú prikázanými sviatkami. Napríklad Sedembolestnej P. Márie je slávnosťou, ale nie je to prikázaný sviatok. Pri sv. omši v tento deň spievame aj Sláva Bohu na výsostiach....“, aj „Verím v Boha...“, ale kto ten deň nezasvätí ako nedeľu, nezhreší.

Nedorozumenia

Spomeniem niektoré nedorozumenia, ktoré môžu v súvislosti so sviatkami vznikať. Prvá kategória nedozorumení môže vznikať z nepochopenia odlišnosti štátneho sviatku od cirkevného. Niektoré dni sú totiž štátnym sviatkom, ale nie sú cirkevným prikázaným sviatkom a naopak. Zo svojej kňazskej činnosti v pastorácii si spomínam na prípad, keď sa istý veriaci domáhal odo mňa vysvetlenia, prečo deň Sedembolestnej Panny Márie nie je v cirkvi prikázaným sviatkom, keď Slovenská republika má v tento deň sviatok. Darmo som argumentoval, že dni za prikázané sviatky určuje Vatikán a ja si nemôžem z vlastnej ľubovôle vyhlásiť niektorý deň za prikázaný a zaväzovať takto veriacich vo svedomí, aby ho zasvätili ako nedeľu a to ani vtedy, ak ho Slovenská republika vyhlási zákonom za deň pracovného pokoja alebo za sviatočný či pamätný deň. Druhou kategóriou, z ktorých môžu nedorozumenia vznikať, je nepochopenie rozdielnosti stupnice liturgického slávenia. Je to v istom zmysle možno aj konfrontácia minulosti a súčasnosti. Totiž v minulosti niektoré sviatky boli prikázanými, dnes po novej úprave nie sú. Ako príklad by som uviedol sviatok obetovania Pána (2. 2.). Sviatok obetovania Pána nie je prikázaným sviatkom, ale nie je ani na najvyššom liturgickom stupni bohoslužobného slávenia, nie je slávnosťou. Takýchto sviatkov je počas roka veľmi veľa. Kedysi sviatok obetovania Pána bol významným sviatkom, žiaľ, po novej liturgickej reforme tomu tak nie je. Nedostal sa ani na najvyšší stupeň bohoslužobného slávenia.