Sociálna náuka Cirkvi

Pápež Lev XIII. (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Veľmi často počujeme aj z úst veriacich slová: „Nech sa cirkev nemieša do politiky“. Napokon, nerobím si ilúzie a viem, že ak sa kňaz v kostole vyjadrí k veciam verejným, iba málokto z veriacich sa nad tým, čo povedal, seriózne zamyslí a ešte menej ich zoberie vážne. Nekladiem si teraz úlohu presvedčiť vás, že by ste sa mali zmeniť. To skutočne ostáva na vás samých a na vašom svedomí. Ja vás len chcem informovať, že existuje niečo také ako „sociálna náuka cirkvi“.

Úloha kresťana
Ak si niekto myslí, že kresťan sa má len modliť, spovedať, chodiť na sv. omše a všetko ostatné, čo je svetské, sa ho netýka, ten žije vo veľkom omyle. Áno, je pravdou, že kresťan sa má modliť, spovedať, chodiť na sv. omše a prijímať eucharistiu – to všetko je veľmi dôležité pre jeho život s Bohom. Avšak okrem toho má povinnosť duchom Kristovho evanjelia vplývať na veci tohto sveta!!! Túto povinnosť som si nevymyslel ja, nevymyslel ju ani Svätý Otec, ani biskupi. Ona vyplýva zo samej podstaty našej kresťanskej existencie, z toho, že sme prijali krst a stali kresťanmi. Totiž kresťanmi nie sme iba vtedy, keď sa modlíme, iba keď sme v kostole, iba keď sa spovedáme... Kresťanmi sme aj vtedy, keď sme v zamestnaní, škole, pri volebných urnách, aj vtedy, keď robíme kariérneho politika alebo riaditeľa bankovej inštitúcie. Kto si myslí, že je katolíkom v kostole a občanom mimo kostola, ten žije v omyle: aj v kostole je katolíkom i občanom a taktiež mimo kostola je občanom i katolíkom. Nedá sa žiť rozpolteným životom, že niekedy som občanom a inokedy katolíkom podľa okolností alebo podľa toho, čím práve chceme byť.
Preto Katolícka cirkev múdro poúča svojich veriacich aj v tom, ako byť dobrým veriacim občanom aj mimo kostola a práve o tom pojednáva „sociálna náuka cirkvi“. V apríli 2004 vydala Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj knihu pod názvom „Kompendium sociálnej náuky cirkvi“.

Sociálne učenie pápežov
V roku 1892 pápež vydal Lev XIII. encykliku o robotníckej otázke pod názvom „Rerum novarum“ (slov. nové veci), v ktorej sa zastal robotníkov a dovolával sa pre nich spravodlivej mzdy za ich prácu. V roku 1929 pápež Pius XI. v encyklike „Quadragesimo anno“ (40 rokov od Rerum novarum) opäť sa zastal robotníkov v otázke ich spravodlivej mzdy za ich prácu. Zároveň v tejto encyklike nachádzame nový prvok: princíp solidarity, ktorý znamená, že nesmieme chudobných a postihnutých ponechať ich vlastnému osudu, ale máme zmobilizovať svoje sily a pomôcť im zbierkou, milodarmi, materiálnou pomocou... Lebo pred Bohom nie sme zodpovední len za seba, ale aj za iných. Ďalšie sociálne encykliky vydali pápeži Ján XXIII., Pavol VI., Ján Pavol II. Sú to všetko vzácne dokumenty, ktoré dokazujú, že cirkev a kresťania nesmú nechať veci tohto sveta napospas ich osudu, ale je ich úlohou vplývať a formovať ich kresťanským duchom a kresťanským postojom i činmi.

Kde sa majú kresťania angažovať?
Kompendium sociálnej náuky cirkvi podrobne hovorí, kde sa majú kresťania predovšetkým angažovať. V prvom rade máme brániť dôstojnosť ľudskej osoby proti všetkým prejavom znevažovania jej dôstojnosti. To znamená proti všetkým druhom moderných otroctiev: alkoholizmus, drogová závislosť, prostitúcia, pornografia, organizované zločinecké skupiny, obchody s ľuďmi (so ženami a deťmi), brániť právo na život proti potratom, vraždám, eutanázii, kupčeniu s ľudskými orgánmi a podobne. Treba brániť dôstojnosť človeka vo všetkých oblastiach spoločenského života nevynímajúc ani výber politikov pri voľbách do parlamentu či samospráv.
Ďalšou oblasťou je rodina. Je povinnosťou kresťanov napomáhať rodine a chrániť ju proti rozvodom, zvrátenostiam v psychosexuálnej oblasti, napomáhať jej v oblasti výchovy mladej zdravej generácie, pomáhať manželom, aby mali dôveru odovzdávať život. Kresťania si majú vážiť a ctiť každú statočnú ľudskú prácu a každý má mať spravodlivú mzdu za svoju prácu, chrániť životné prostredie a napokon Kompendium spomína, že cirkev má nielen právo, ale i povinnosť „hovoriť“ aj do politického života tak, aby to bolo v prospech spoločného dobra ľudskej komunity.
Predstavte si, že cirkev nie je spokojná iba s tým, či chodíte alebo nechodíte do kostola na svätú omšu, či sa modlíte alebo nie. Ona sa mieša aj do toho, či sypete smeti do kontajnera alebo či znečisťujete potok, mieša sa nielen do toho, čo dávate milodary, ale aj do toho, či dávate spravodlivú mzdu, mieša sa do toho, či statočne pracujete, alebo či chcete plat zadarmo alebo za nekvalitnú prácu, mieša sa do toho, či volíte alebo nevolíte tých správnych politikov, mieša sa do práce politikom, či vykonávajú svoj mandát v prospech spoločného dobra ľudskej komunity. Vedeli ste o tom?
Áno, toto je sociálna náuka cirkvi, toto je ohlasovanie evanjelia kresťanmi vo svete. Vedeli ste, že je to práve tak? Vedeli ste, čo máte robiť, ako máte ohlasovať evanjelium vo svete? Ešte stále ste presvedčení, že cirkev to je iba kostol? Ešte stále si budeme myslieť, že keď dáme v kostole milodar na charitu a pôjdeme na sväté prijímanie, že sme urobili všetko, čo od nás cirkev požaduje? Lebo skutočnou úlohou biskupov a kňazov je poučovať a posväcovať veriacich a úlohou veriacich je poučovať a posväcovať veci tohto sveta tým, že budú žiť a konať ako kresťania.