TEXT FATIMSKÝCH TAJOMSTIEV

Náučné články

Fatima dnes (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Text fatimských tajomstiev má tri časti. Prvú a druhú časť napísala sestra Lucia v kláštore v Coimbre 31.8.1941 a 8.12.1941 na žiadosť biskupa diecézy Leitria-Fatima, ktorým bol v tom čase José Bernardo Goncalves. Jemu adresovala aj obsah svojho opisu fatimských tajomstiev. Tretiu časť sestra Lucia napísala opäť na žiadosť toho istého biskupa 3.1.1944 a text odovzdala jemu. Pripomíname čitateľom, že udalosti, o ktorých píše sestra Lucia, sa stali vo Fatime v údolí rieky Iria v roku 1917.

Sestra Lucia píše
Teda musím hovoriť o tomto tajomstve a dať odpoveď na prvú otázku: v čom spočíva toto tajomstvo? Som presvedčená, že môžem o ňom hovoriť, lebo z neba som už k tomu dostala dovolenie. Aj zástupcovia Pána Boha na zemi ma o to žiadali v rôznych listoch viackrát. Jeden takýto list mi napísal aj biskup José Bernardo Goncalves, ktorý mi nariadil, aby som to opísala v liste adresovanom Svätému Otcovi. Jednou zo žiadosti, o ktoré ma v liste prosil, bolo odhalenie tajomstiev.
Niečo z toho som už odhalila, ale aby som nepísala tento list príliš zoširoka, pretože mám písať stručne, opíšem iba to, čo je nevyhnutné ponechajúc na Pána Boha všetko ostatné, aby on určil vhodnejší čas. O svojich pochybnostiach som už písala. Trpela som nimi od 13. júna do 13. júla. Od tohto posledného dátumu a zjavenia, ktoré sa v ten deň udiali, moje pochybnosti prestali. Dobre teda. Tajomstvo pozostáva z troch odlišných skutočností; o dvoch z nich práve začínam písať.

Prvé tajomstvo
Prvým tajomstvom bolo videnie pekla. Panna Mária nám ukázala veľké ohnivé more, ktoré – tak sa mi zdalo – bolo kdesi v podzemí. V týchto nekonečných ohnivých plameňoch sa nachádzali démoni a duše, ktoré akoby mávali rukami sfarbenými od ohňa do čierna alebo do bronzova. Podobali sa ľudským rukám, ale z nich samotných vychádzali plamene a kúdoly ohňového dymu.
Dvíhali sa a znova padali do ohňa. Počas toho bolo počuť neskutočné výkriky od veľkého utrpenia a bolesti, ktoré v nás vyvolávali ukrutnú hrôzu a hrozný strach. Démoni sa odlišovali od duší tým, že vyzerali ako strašné a robusné zvieratá rôzneho aj to nepoznaného výzoru, ale všetci boli čierni. Toto videnie trvalo iba krátky moment. Prežili sme vďaka našej nebeskej Matke, ktorá nám skôr, než sme to videli (pri prvom videní), sľúbila. Som presvedčená, že inak by sme umreli od toľkej hrôzy.

Druhé tajomstvo
Potom sme pozreli na Pannu Máriu, ktorá sa k nám prihovorila s láskou, ale aj so smútkom: „Videli ste peklo, do ktorého padnú duše chudákov hriešnikov. Pre ich záchranu Pán Boh chce zaviesť vo svete úctu k môjmu nepoškvrnenému srdcu. Ak budú zachovávať to, čo im poviem, mnohé duše sa zachránia a dosiahnu pokoj. Vojna sa pomaly končí, ale ak ľudia neprestanú urážať Boha, počas pon­tifikátu Pia XI. začne ďalšia a krutejšia vojna. Keď uvidíte, že jednu noc prežiari veľké neznáme svetlo, vedzte, že je to božie znamenie, že začína trestať svet za jeho hriechy vojnou, hladom a nastane prenasledovanie cirkvi a Svätého Otca. Aby sa to nestalo, žiadam zasvätenie Ruska môjmu nepoškvrnenému srdcu a odprosujúce pobožnosti na prvé soboty v mesiaci. Ak poslúchnu, Rusko sa obráti a bude mier; ak nie, jeho bludy sa rozšíria po svete a budú vyvolávať konflikty a vojny, s čím bude súvisieť aj prenasledovanie cirkvi. Dobrí ľudia budú mučení, Svätý Otec bude veľa trpieť a rôzne národy budú zničené. Napokon však moje nepoškvrnené srdce zvíťazí. Svätý Otec mi zasvätí Rusko, ktoré sa obráti a Boh udelí svetu mier na určitý čas.“

Tretie tajomstvo
Tretia časť tajomstva zjaveného 13. júla 1917 v údolí rieky Iria vo Fatime. Píšem v poslušnosti Vám, môj Bože, ktorý ma usmerňujete prostredníctvom biskupa diecézy Leitria-Fatima a prostredníctvom Vašej a mojej najsvätejšej Matky. Po udalostiach, ktoré som už opísala v prvých dvoch častiach, uvideli sme po ľavici našej Panej trochu vyššie jedného anjela, ako v ľavej ruke držal ohnivý meč. Keď mečom zamával, šľahali z neho ohnivé plamene a zdalo sa, že tým zapáli celý svet. Ohnivé plamene však zhasínali vo svetelnom jase, ktoré vychádzalo z pravej ruky našej Panej vystretej proti ohňu anjelovho meča. Anjel pravou rukou ukazoval na zem a mocným hlasom volal: Pokánie! Pokánie! Potom sme videli v nesmierne veľkom svetle, ktorým bol Boh sám, (asi tak, ako keď vidíme niekoho ako prechádza popred zrkadlo), biskupa oblečeného v bielom (boli sme presvedčení, že je to Svätý Otec). Aj mnohí iní biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmý kopec a na jeho vrchole stál veľký kríž.
Skôr, ako tam Svätý Otec došiel, prechádzal rumoviskami veľkého mesta chvejúcim sa krokom a s veľkou bolesťou v srdci sa modlil za mŕtvoly, ktoré ležali navôkol, kade prechádzal. Keď vystúpil na vrchol, padol na kolená pred veľkým krížom, ktorý stál na kopci, kde ho vojaci zabili tak, že ho zasiahli viacerými ranami svojich strelných zbraní. Podobným spôsobom zabili aj iných biskupov, kňazov, rehoľníkov, rehoľníčky a laikov, mužov i ženy rôznych spoločenských vrstiev a postavenia. Pod obidvomi ramenami veľkého kríža sa nachádzali dvaja anjeli s krištáľovými nádobami, do ktorých zachytávali krv mučeníkov a kropili ňou duše, ktoré sa približovali k Bohu.