ZMENY V PÁPEŽSKEJ SYMBOLIKE

Erb (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Svätý Otec Benedikt XVI. prekvapil, keď urobil isté zmeny v pápežskej symbolike. Zmenil pápežské pálium a zmenil pápežský erb. Obe zmeny naznačujú, že o tom, ako má riadiť Cirkev, má jasnú predstavu.

Pápežské pálium
Benedikt XVI. zaviedol novú formu pália, ktoré nosí pápež. Ján Pavol II. a jeho predchodcovia v minulom storočí nosili jednoduché arcibiskupské pálium, aké nosili aj iní arcibiskupi. Nové pápežské pálium je dlhé 2 metre a 16 centimetrov, široké 11 centimetrov, má 5 červených krížikov a je pripevnené k ornátu 3 sponami. Benedikt XVI. sa tak vrátil k páliu, aké nosili rímski biskupi v prvom tisícročí kresťanstva. Je to významné gesto, lebo k prvému veľkému rozkolu kresťanov došlo v roku 1054 medzi cirkvou, ktorá žila na území bývalej západorímskej ríše (podliehajúca rímskemu pápežovi) a cirkvou, ktorá žila na území bývalej východorímskej ríše (podliehajúca carihradskému patriarchovi ako prvému medzi rovnými) a v 16. storočí došlo ešte k ďalšiemu rozdeleniu západných kresťanov reformáciou Martina Luthera. Zavedením pália zo začiatku tisícročia do súčasnej pápežskej symboliky naznačuje, že k jednote kresťanov sa dá dospieť iba tak, že sa „vrátime“ do doby, kedy sme ešte neboli rozdelení a budeme hľadať a odstraňovať dôvody rozdelenia, ku ktorým došlo v druhom tisícročí kresťanstva. Toto je zrejme pre neho východiskový bod pre opätovné hľadanie jednoty kresťanov.
Zároveň Benedikt XVI. začína odlišovať pápežské pálium od pália, ktoré nosia arcibiskupi metropoliti

Pápežský erb Benedikta XVI.
Opis erbu
Erb Benedikta XVI. je v istom zmysle originálny, má celkom nové prvky. V hornej časti erbu sa nachádza mitra (biskupská čiapka) a skrížené kľúče (jeden kľúč je zlatý, druhý strieborný.) Nižšie sa nachádza štít, ktorý je rozdelený na tri časti. V pravom hornom rohu štítu na zlatom pozadí sa nachádza hnedý medveď sv. Korbiniána. V ľavom hornom rohu sa nachádza na zlatom pozadí hlava černocha s červenou korunou na hlave a so zlatou náušnicou v uchu. V strednej dolnej časti sa na červenom pozadí nachádza mušľa. Pod štítom sa ešte nachádza biele pápežské pálium s tromi červenými krížikmi.

Vysvetlenie významu erbu
Tiara sa už v erbe nenachádza! Toto je mimoriadne a nečakané rozhodnutie Benedikta XVI., ktorý tak zmenil tisíc rokov starú tradíciu pápežských erbov, v ktorých sa nachádzala tiara. Od pápeža Gregora VII. (bol pápežom od 22. apríla 1073 do 25. mája 1085) začali používať pápeži pri slávnostných príležitostiach tiaru. Bola to cisárska prilba. V roku 1130 bola umiestnená na tejto prilbe zlatá koruna ako symbol panovníckej moci pápežov nad územím pápežského štátu. Pápež Bonifác VII. (24. december 1294 – 11. október 1303) umiestnil na pápežskej prilbe druhú zlatú korunu, čo malo znamenať, že duchovná autorita pápežov stojí nad svetskou autoritou jednotlivých panovníkov. A bol to pápež Benedikta XII., ktorý na pápežskú prilbu umiestnil tretiu zlatú korunu na znak toho, že pápež vlastní moc nad všetkými panovníkmi tohto sveta. Tiara sa stala symbolom svetskej moci pápežov, ktorí mohli vyobcovať z cirkvi aj svetských panovníkov a oslobodiť jeho veľmožov a poddaných od poslušnosti voči nemu. Pápeži pri uvádzaní do pápežského úradu boli korunovaní tak, že na hlavu im bola položená tiara čiže pápežská prilba s tromi zlatými korunami. Toto trvalo až do pápeža Pavla VI. (1963-1978), ktorý dostal do daru tiaru s tromi korunami od svojich veriacich z Milána, kde bol od roku 1952 do roku 1963 arcibiskupom. Pavol VI. sa ukázal ako odvážny pápež. Tiaru predal a peniaze za ňu dal na charitatívne ciele. A začal nosiť obyčajnú biskupskú mitru. Napriek tomu tiara ostala v pápežských erboch aj jeho ďalších dvoch nástupcov: Jána Pavla I. A Jána Pavla II.
Benedikta XVI. prejavil veľkú dávku rozhodnosti a odvahy a odstránil tiaru aj z erbu pápeža. V jeho erbe sa namiesto tiary nachádza biskupská mitra. Týmto gestom sa prihlásil k tomu, že pápeži si nenárokujú nijakú svetskú moc nad štátmi a štátnikmi, ale iba duchovnú moc viesť ľudí k spáse. Je však zaujímavé, že mitra v pápežskom erbe má tri zlaté pásy (predtým na tiare to boli tri zlaté koruny), ktoré však podľa výkladu znamenajú trojitú pápežskú moc: moc posväcovať, moc vyučovať a moc viesť k spáse. Naviac tieto tri zlaté pásy sú vertikálne prepojené, čo znamená, že tieto tri moci sa spájajú v jednej osobe: osobe pápeža ako najvyššieho veľkňaza a pastiera Univerzálnej cirkvi.

Kľúče
Kľúče sú symbolom duchovnej moci, lebo Pán Ježiš povedal apoštolovi Petrovi: „Tebe dám kľúče od Božieho kráľovstva...“ (Mt 16, 19). Ako symbol duchovnej moci boli od stredoveku stálou súčasťou pápežských erbov. Symbol duchovnej moci (kľúče) sa nachádza aj v erbe Benedikta XVI.

Štít
Štít erbu Benedikta XVI. je rozdelený na tri časti. V pravom hornom rohu sa nachádza medveď sv. Korbiniána (sv. Korbinián je patrónom Bavorska). Sv. Korbinián bol Francúzom, ale hlásal evanjelium v Bavorsku od roku 680. Tento svätec viackrát putoval cez Alpy do Ríma. Pri jednej takej ceste mu vraj medveď zožral koňa, ktorý mu niesol batožinu. Svätec však, podľa legendy, prinútil medveďa, aby mu niesol batožinu až do Ríma. Benedikt XVI. v tomto geste chápe bremeno, ktoré mu bolo položené pápežským úradom na ramená a on ho pokorne nesie.
V ľavom hornom rohu sa nachádza hlava černocha (Etiópčana) s korunou na hlave a náušnicou v uchu (tento znak sa nachádza v erbe arcidiecézy Mníchov a Freising, kde bol kardinál Jozef Ratzinger arcibiskupom v rokoch 1977-1982. Ako sa dostala táto hlava černocha do erbu mníchovskej diecézy, sa presne nevie. Diecéza vznikla totiž z pôvodnej diecézy Freising v roku 1818 pod názvom „arcidiecéza Mníchov a Freising“. Diecéza Freising existovala už v 8. storočí a mala od pradávna hlavu černocha vo svojom erbe. V dolnej časti sa nachádza mušľa. Podľa výkladu autorov mušľa v erbe Benedikta XVI. má trojaký význam: 1. pripomína nám legendu zo života sv. Augustína (bol biskupom v Hippo v 5. storočí), podľa ktorej chlapec mušľou prečerpával morskú vodu do malej jamky. Ako nemožno more prečerpať do malej jamky, ani človek nie je schopný pochopiť Božie tajomstvá svojím ľudským rozumom. 2. Mušľa je starobylým symbolom pútnika. Zrejme pápež podľa vzoru svojho predchodcu chce byť pútnikom ale pripomína nám to aj putovanie Božieho ľudu do neba. 3. Mušľa sa nachádza aj v znaku benediktínskeho kláštora pri Regensburgu, ku ktorému viažu Josefa Ratzingera blízke duchovné vzťahy. Štítom sa teda Benedikt XVI. prihlásil k svojmu rodnému Bavorsku, k arcidiecéze Mníchov a Freising (odkiaľ prišiel do Ríma) a k poslaniu Cirkvi ako Božieho ľudu, ktorý pod jeho vedením putuje do svojej nebeskej vlasti.

Heslo Benedikta XVI.
Ján Pavol II. mal heslo „Totus Tuus“ (slov. celý tvoj) a vyjadrovalo jeho postoj k Panne Márii. Benedikt XVI. má úplne iné heslo: „Coorperatores Veritatis“ (slov. spolupracovníci pravdy). Je to jeho heslo, ktoré používal ako arcibiskup i ako kardinál. Ponechal si ho aj ako pápež. Vyjadruje jeho osobný životný program. Benedikt XVI. chce byť pokorným služobníkom Pravdy čiže Boha, lebo Boh je pravda. Pán Ježiš povedal: „Ja som Cesta, Pravda a Život“. Nový pápež sa svojím heslom zaraďuje medzi tých, ktorí chcú spolu s inými spolupracovať v prospech Pravdy i pravdy.

Zhodnotenie
Mnohí komentátoti zvolenie Benedikta XVI. hodnotili ako pokračovanie línie pontifikátu Jána Pavla II. On sám často spočiatku spomínal svojho predchodcu Jána Pavla II. a nazýval ho „veľkým pápežom“ a že chce pokračovať v línii svojich veľkých predchodcov, ale nezabudol dodať, že aj v línii dvojtisícročnej tradície Cirkvi. Jeho pápežské meno, zavedenie pápežského pália z prvého tisícročia kresťanstva i odstránenie tiary z erbu pápeža naznačujú, že Benedikt XVI. akoby sa chcel „vrátiť“ do prvého tisícročia kresťanstva, kedy kresťania neboli rozdelení a obroda kresťanstva prichádzala z kláštorov, zvlášť od benediktínov. Mimochodom, prvá veľká schizma sa stala roku 1054, krátko po smrti nemeckého pápeža sv. Leva IX. a krátko pred nástupom ďalšieho nemeckého pápeža Viktora II. Druhá schizma vyšla z Nemecka reformáciou Martina Luthera. V každom prípade sa tento pápež ukazuje ako originálny od samého počiatku svojho pontifikátu. V tak krátkom čase a také významné gestá a symboly, ktoré dokázal zmeniť, naznačujú veľa. Ako keby sa na pápežský stolec už dávno pripravoval. Ale pravdepodobnejšie je, že mu to ako intelektuálovi naozaj dobre „páli“ a vie sa energicky rozhodnúť v extrémne krátkom čase. A napokon treba dodať, že tieto jeho rozhodnutia nie sú postavené „na piesku“, ale su hlboko zakorenené v starobylej kresťanskej tradícii prvého tisícročia kresťanstva.