PÁPEŽ BENEDIKT XVI.

Benedikt XVI. pri prvom vystúpení na verejnosti (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Benedikt XVI. Štyristo rokov boli pápežmi iba Taliani, až v roku 1978 sa stal pápežom poľský kardinál Karol Wojtyla ako Ján Pavol II. Po ňom opäť nenastupuje Talian, ale Nemec: kardinál Jozef Ratzinger ako Benedikt XVI.
Životná púť
Jozef Ratzinger sa narodil 16. apríla 1927 ako najmladší z troch súrodencov bavorského policajta Jozefa a jeho manželky Márie, ktorá pochádzala z Tirolska a bola kuchárkou. Jeho brat Georg Ratzinger je kňazom arcidiecézy Mníchov a Ján Pavol II. mu v roku 1993 udelil čestný titul „apoštolský protonotár“. Otca ako policajta často prekladali, a tak sa rodina často sťahovala. Jozef sa narodil v Bavorsku v mestečku Marktl am Inn. Dňa 29. júna 1951 po teologických štúdiách vo Freisingu bol vysvätený na kňaza a začal pôsobiť v pastorácii. Zároveň však pokračoval v teologických štúdiách a v roku 1953 na Teologickej fakulte vo Freisingu, kde obhájil dizertačnú prácu na tému Boží ľud a boží dom v náuke o cirkvi sv. Augustína a získal doktorát z katolíckej teológie už ako 26-ročný. O štyri roky neskôr (v roku 1957) ako tridsaťročný sa habilitoval na tej istej univerzite prácou na tému Teológia histórie sv. Bonaventúru a získal docentúru.
Akademická kariéra
V roku 1958 začína 31-ročný mladý vysokoškolský docent Jozef Ratzinger svoju kariéru na akademickej pôde. Stal sa docentom katolíckej vierouky a fundamentálnej teológie na univerzite v Freisingu. V roku 1959 k tomu pribúda vyučovanie na univerzite vo vtedajšom hlavnom meste Spolkovej republiky Nemecko v Bonne, v rokoch 1963 až 1966 vyučoval aj na univerzite v Münsteri a v rokoch 1966 až 1966 na univerzite v Tubingene. V roku 1969 sa stal profesorom teológie na univerzite v Regensburgu, kde vyučoval až do roku 1977. Ako vysokoškolský pedagóg a teológ publikoval viaceré odborné a vedecké články a monografie. Na „horúcej“ nemeckej akademickej pôde pôsobil 19 rokov.
Poradca na koncile
Keď začínal Druhý vatikánsky koncil (1962-65) mal Jozef Ratzinger iba 35 rokov. V tom čase už pôsobil na akademickej pôde v Bonne. Tohto mladého teológa si pozval na koncil kolínsky arcibiskup Frings ako svojho teologického poradcu. Poradcom vtedajšieho mníchovského arcibiskupa kardinála Döpfnera bol jezuita Karl Rahner. Nemeckí a francúzski biskupi sa podieľali výraznou mierou na formuláciách koncilových dokumentov, pretože vynikali svojím teologickým vzdelaním. Zvlášť kardinál Frings bol mimoriadne aktívny, ktorému z úzadia radil mladý Ratzinger (a budúci pápež). Napokon excelentným teologickým vzdelaním vynikal a vyniká stále aj sám Jozef Ratzinger.
Arcibiskupom v Mníchove
Pápež Pavol VI. 24. marca 1977 vymenoval Jozefa Ratzingera za arcibiskupa arcidiecézy Mníchov-Freising. 27. mája 1977 prijal biskupskú vysviacku. V tom čase mal 50 rokov. Ako sám uvádza, dosť sa zdráhal prijať tento úrad. Cítil, že je skôr povolaný pôsobiť na akademickej pôde a aj zdravie mal dosť chatrné. Ale napokon súhlasil. V novembri 1977 ho Pavol VI. vymenoval za kardinála. A tak ako 51-ročný kardinál sa v roku 1978 zúčastnil konkláve, z ktorého ako pápež vyšiel benátsky patriarcha Albino Luciani (Ján Pavol I.) a tiež konkláve, z ktorého vyšiel ako pápež krakovský arcibiskup Karol Wojtyla (Ján Pavol II.). Arcibiskupom v Mníchove bol iba necelých 5 rokov, pretože pápež Ján Pavol II. ho dňa 25.11.1981 (teda krátko po svojom uzdravení z atentátu – 13. mája 1981) ustanovil za prefekta Kongregácie pre náuku viery vo Vatikáne.
Prefekt Kongregácie vo Vatikáne
Od novembra 1981 žije kardinál Jozef Ratzinger v tieni svojho pápeža Jána Pavla II., ktorému slúži ako „strážca“ pravej viery. Cez „jeho ruky“ prechádzajú vatikánske vieroučné i disciplinárne dokumenty, rieši pálčivé problémy cirkvi niekedy viac, inokedy menej, ale vždy z úzadia akoby z tieňa veľkej postavy Jána Pavla II. Takto žil 24 rokov, od 54. až do 78. roku svojho života. Kongregáciu vedie prefekt a pomáha mu v tom sekretár v hodnosti arcibiskupa. Na jeho kongregácii sa sekretári striedajú (Bovone, Bertone, Amato), ale prefektom je stále kardinál Jozef Ratzinger. Až do smrti Jána Pavla II.
Benedikt XVI.
Po smrti Jána Pavla II. len dvaja kardináli, ktorých ešte vymenoval pápež Pavol VI., mohli vstúpiť do konkláve a voliť nového pápeža (lebo ešte nedovŕšili 80. rok veku). Bol to filipínsky kardinál Sin a nemecký kardinál Ratzinger. Obidvaja už pápežov volili (Jána Pavla I. a Jána Pavla II. v roku 1978). Prvý sa zo zdravotných dôvodov ospravedlnil a do konkláve nevstúpil. Druhý do konkláve vstúpil ako dekan kardinálskeho kolégia a vyšiel z neho ako pápež Benedikt XVI. Božia Prozreteľnosť je naozaj obdivuhodná. Jozef Ratzinger iba necelých 5 rokov niesol priamu a prvoradú pastiersku zodpovednosť za Boží ľud mníchovskej arcidiecézy, keď stál na čele tejto cirkvi ako jej biskup. V 78. roku jeho života ho Pán opäť povoláva na čelo svojho duchovného stáda, aby ako pastier Univerzálnej cirkvi viedol Boží ľud.
Prekvapenie?
Áno i nie! Spočiatku som si myslel, že novým pápežom nebude kardinál Ratzinger pre dosť vysoký vek. Keď sa stal pápežom Ján Pavol II., mal o 20 rokov menej (58 rokov). Šefredaktor českého katolíckeho týdeníka napísal, že nový pápež bude mať od 60 do 70 rokov veku. V tomto zmysle teda prekvapenie. Ale ak sa pozrieme do pápežských dejín, sú plné prekvapení. V roku 1878 chceli kardináli zvoliť pápeža, ktorý nebude dlho zastávať tento úrad. (Predtým Pius IX. bol pápežom 32 rokov). Zvolili Leva XIII., ktorý mal síce 68 rokov, ale mizerné zdravie (aspoň sa tak zdalo). Dožil sa však 93 rokov a pápežom bol 25 rokov. Pius X. (1903-1914) mal tiež 68 rokov, keď sa stal pápežom a bol ním 11 rokov (zomrel 79-ročný); Benedikt XV. (1914-1922) mal iba 58 rokov, keď ho zvolili za pápeža (ako neskôr Ján Pavol II.) a bol ním len 8 rokov (zomrel ako 66 ročný). Pius XI. (1922-1938) mal 65 rokov, keď nastúpil na Petrov stolec a pápežom bol 17 rokov (zomrel ako 82-ročný). Pius XII. (1939-1958) sa stal pápežom ako 63-ročný a pápežom bol 19 rokov (zomrel ako 82-ročný). Ján XXIII. (1958-1963) sa stal pápežom ako 77-ročný a pápežom bol 5 rokov (zomrel ako 82-ročný). Pavol VI. (1963-1978) sa stal pápežom ako 66-ročný a zomrel v roku 1978 po pätnásťročnom pontifikáte. Ján Pavol I. (1978) sa stal pápežom ako 66-ročný a bol pápežom iba 33 dní. Ján Pavol II. (1978-2005) sa stal pápežom ako 58-ročný a bol ním 26 rokov (zomrel vo veku 84 rokov).
Na druhej strane pápež Benedikt XVI. je mimoriadne vzdelaným človekom a excelentným teológom. Má dar vyjadriť zložité teologické veci jednoduchým spôsobom. Aj jeho prvé príhovory v úrade pápeža to potvrdili. Je mužom modlitby a mužom pevne zakotveným vo viere. V tomto zmysle som rád, že si Božia prozreteľnosť vybrala práve jeho. V poslednej dobe Pán Boh doprial svojej Cirkvi vynikajúcich pápežov. Verím, že takým bude aj Benedikt XVI.
Jeho knihy
Považujem za dôležité upriamiť pozornosť našich čitateľov na publikácie kardinála Ratzingera čiže súčasného Benedikta XVI. Uvediem len publikácie v slovenčine a češtine. V roku 1998 vyšla v Olomouci kniha O víře dnes. Ide o knižné spracovanie novinára Vittoria Messoriho s kardinálom Ratzingerom. Ešte predtým v roku 1995 vyšla v Prahe štúdia kardinála Ratzingera pod názvom Církev jako společenství a v roku 1996 v Brne štúdia Hledět na probodeného. Na Slovensku vyšla od neho kniha Soľ zeme v roku 1998 a kniha Boh a svet v roku 2002. V roku 2003 vyšla mu kniha Cesta veľkonočným tajomstvom. Tieto knihy možno našim čitateľom vrelo odporúčať. Snáď ich ešte bude možné kúpiť v našich katolíckych kníhkupectvách.
Symboly pápežského úradu
Za symboly pápežského úradu sa považuje pápežské pálium a pápežský rybársky prsteň. Pri slávnostnom nástupe do úradu v nedeľu 25.4.2005 Benedikt XV. prijal oba tieto symboly svojej moci. Pálium (kus látky vyrobenej z vlny baránka), ktoré nosili rímski veľkňazi už od 4. storočia, mu na ramená položil čílsky kardinál Estévez. Zvláštnosťou Benedikta XVI. je, že tvar pália je v porovnaní s páliom Jána Pavla II. je trochu iné. Prosím, aby ste si tento rozdiel všimli na fotografiách. Každý pápež má svoj vlastný rybársky prsteň, ktorý sa po jeho smrti zlomí.
Benediktovi XVI. priniesol rybársky prsteň taliansky kardinál Sodano. Zmenu urobil Benedikt XVI. aj vo svojom pápežskom erbe. Hornú časť erbu doterajších pápežov zdobila tiara (trojstupňová koruna), ale Benedikt XVI. sa rozhodol, že hornú časť jeho erbu nebude zdobiť tiara, ale jednoduchá biskupská mitra. Tým odvážnym pápežom, ktorý pápežskú tiaru predal a peniaze dal na dobročinné ciele, bol pápež Pavol VI. Ten istý pápež urobil aj ďalší odvážny krok: počas slávnostných príležitostí začal chodiť na vlastných nohách (jeho predchodcov nosili zvláštni nosiči na nosidlách nazývaných „sedes gestatoria“).