Dôležitosť kňazskej služby vo farnosti

Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

23. novembra 2001 sa konalo plenárne zasadanie Kongregácie pre klerikov vo Vatikáne. Pri tejto príležitosti Svätý Otec Ján Pavol II. povedal významný príhovor o nezastupiteľnosti kňazskej služby v Cirkvi a zvlášť vo farnosti.

V úvode svojho príhovoru pozdravil kardinála prefekta Kongregácie Daría Castrillona Hoyosa a všetkých prítomných. Potom pripomenul, že zasadanie sa zaoberalo významnou témou: Kňaz ako pastier a vodca farského spoločenstva veriacich a zdôraznil, že „Kristus je prítomný vo svojej Cirkvi najviac v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej a že kňaz v zastúpení samého Krista slávi sv. omšu a vysluhuje sviatosti“. „Preto – pokračuje Svätý Otec – mať uprostred farnosti kňaza ako vlastného pastiera je pre farské spoločenstvo základnou a dôležitou skutočnosťou“. Na tomto mieste sa žiada doplniť Jána Pavla II., že cirkevný zákonník iba jedného kňaza nazýva „vlastným pastierom komunity veriacich“ a to farára (porov. kán. 519). Nie je vlastným pastierom komunity veriacich nijaký iný kňaz, iba farár. Nie kaplán, nie duchovný správca, nie správca farnosti, ale iba farár! Toto konštatovanie určuje smer vývoja Cirkvi. Lebo na mnohých miestach v krajinách západnej Európy, ale už i na Slovensku sa pretláča tzv. komunitný systém zhromažďovania veriacich bez ohľadu, do ktorej farnosti patria. Preto vyjadrenia Svätého Otca na adresu významu a dôležitosti farára ako vlastného pastiera farského spoločenstva veriacich, ktorý má byť pastierom svojho ľudu podľa vzoru Krista, má mimoriadny význam.
Potom Ján Pavol II. obrátil svoju pozornosť k sláveniu eucharistickej obety. Slávenie sv. omše nazval „prameňom a vrcholom“ cirkevného života farnosti a prítomnosť eucharistie v bohostánku v kostole nazval „duchovným srdcom farského spoločenstva veriacich“. „Spomedzi mnohých činností farského spoločenstva veriacich – hovorí Ján Pavol II. – nijaká nie je tak životodarná a tak formačná pre veriacich, ako práve slávenie sv. omše v nedeľu v deň Pánov. Nijaká činnosť ju nemôže nahradiť“, zvolal výrazne pápež. „Preto nech sa vždy zachová účasť na nedeľnom eucharistickom slávení ako celotýždenný cieľ kresťana“.
Potom sa Ján Pavol II. opäť vrátil k téme pôsobenia farára vo farnosti. Najprv sa dotkol bolestného problému mnohých cirkví: nedostatok kňazov. „Kde niet kňazov, treba sa modliť, aby Pán poslal robotníkov do svojej vinice. Bolo by fatálnym omylom myslieť si, že Cirkev zajtrajška bude žiť a pôsobiť bez kňazov“.
Napokon pápež jasne povedal, že „farnosť je privilegovaným miestom pre ohlasovanie Božieho slova“, pričom sám kňaz, aby mohol plniť túto úlohu, musí mať sám priam familiárny vzťah k Božiemu slovu. Svätý Otec sa dotkol aj citlivej otázky spravovania a riadenia farnosti. Povedal doslovne toto: „Úloha spravovať farnosť ako pastier spoločenstva veriacich je úlohou, ktorá prináleží farárovi. Toto poslanie neprijíma farár od spoločenstva veriacich, ale prostredníctvom biskupa ho prijíma od samého Pána“.
V závere svojho príhovoru pápež poradil kňazom, aby sa často utiekali v modlitbách k Božej Matke. „Existuje prekrásna a prenikavo pomáhajúca blízkosť Ježišovej Matky. Drahí bratia kňazi, keď slávime sv. omšu, vedľa nás stojí Matka Vykupiteľa“- podčiarkol Svätý Otec. Potom ubezpečil všetkých kňazov o svojich modlitbách a udelil prítomným kňazom svoje apoštolské požehnanie, do ktorého zahrnul aj všetkých kňazov na celom svete.