ČÍM RODIČIA PRE DETI UŽ NIE SÚ!

-------- (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Arcibiskup Janova kardinál Tarcisio Bertone (v roku 1999 navštívil aj Markušovce) predniesol v roku 2004 vo Vatikáne príhovor o rodine. V nej otvorene vyslovil tri veci, čím rodičia pre deti už nie sú. Vyhlásenie kardinála zaznieva ako „kruté“ obvinenie, ale i ako výzva pre zamyslenie a zmenu. Napokon, posúďte sami.
1/ Rodičia už neodovzdávajú deťom hodnoty dobra a slušnosti! Ba naopak, často rodičia naučia svoje deti nevychovanosti, neposlušnosti, nezákonnosti a nemorálnosti a neúcte voči takej hodnote, akou je ľudská rodina.
Ukazuje sa ako veľmi ťažké, aby naša mládež vyzrela k presvedčeniu, že manželstvo a rodina sú zväzkom spravodlivosti a lásky, lebo väčšinu svojho života prežije v zle usporiadaných rodinách alebo neúplných rozvedených rodinách, v nezrelých a nepremyslených mileneckých i sexuálnych skúsenostiach rôzneho druhu. Ich život prebieha bez akejkoľvek kontroly toho, čo pozerajú v televízii alebo na internete a bez akéhokoľvek vysvetlenia a poučenia, čo je skutočne dobré a čo zlé. Ako sa potom možno čudovať, že z takejto mládeže sa stávajú ľudia nevychovaní, neposlušní, nemorálni a neslušní? Takíto ľudia nemôžu mať zmysel pre takú hodnotu, akou je ľudská rodina, ak skutočnú a láskyplnú rodinu nikdy nezažili.
2/ Rodičia už nevytvárajú z rodiny „chrám lásky“, ale školu nátlaku.
Naozaj, stojíme tvárou v tvár a bezmocní voči spôsobu, akým spôsobom mnohí rodičia v súčasnosti vychovávajú svoje deti. Deti panujú. Musia mať všetko a podľa možnosti ihneď, aby sa necítili menejcenní voči tým druhým. Ale i to je jeden z druhov násilia: spoločnosť, ktorá nás obklopuje, nám „vnucuje“ robiť niečo, čo by sme nechceli, alebo čo by sme za iných okolností neurobili. Ale cítime sa bezmocní a nie sme schopní postaviť sa proti tomuto tlaku spoločnosti. A deti sú citlivé a vnímajú a niekedy i zneužívajú takéto situácie, ktoré sú, žiaľ, im na škodu. Tu sú pod tlakom rodičia. Ale aj deti sú podrobené nátlaku rodičov, aby v škole dosahovali dobré výsledky alebo dobré výsledky v športe, hoci reálne na to nemajú predpoklady. I to je násilie, ktoré na deťoch pácha egoizmus ich rodičov. A sú ešte iné formy násilia, ktoré deti zakusujú od svojich rodičov. Rodina takto naozaj už nie je „miestom lásky“, ale miestom nátlaku, až násilia. Ako môžu z takýchto detí dozrieť dospelí ľudia, ktorí budú mať kladný postoj k manželstvu a rodine, ak majú s rodinou takúto zlú skúsenosť?
3/ V rodine už rodičia nevychovávajú deti k viere, ale skôr k bezbožnosti, ak nie dokonca k averzii voči náboženstvu.
Je to preto, lebo sami rodičia žijú svoju nábožnosť iba formálne a proces odkresťančovania spoločnosti úspešne napreduje. Len si zoberme štatistiku a presvedčíme sa, koľko percent katolíkov skutočne z presvedčenia navštevuje nedeľnú sv. omšu, koľko sa ich z presvedčenia modlí a pristupuje k sviatostiam. Ba čo je ešte alarmujúcejšie, rodičia bez toho, aby si overili pravdivosť veci, prijímajú proticirkevné, protináboženské výpady televízie a novín, a to sa dostáva aj do vedomia ich detí. Je priam samozrejmé, že mladá generácia čoraz viac zaujíma a osvojuje si proticirkevné postoje. Ako potom môžeme očakávať, že títo mladí ľudia budú považovať svoje manželstvo za „sviatosť Božej lásky“, za viditeľný znak lásky Krista k svojej Cirkvi?
Výzva pre všetkých ľudí dobrej vôle
Kardinál Bertone zakončil výzvou Svätého Otca Jána Pavla II.: „Celá činnosť Cirkvi, jej duchovných pastierov i veriacich, ba i činnosť civilnej spoločnosti a všetkých ľudí dobrej vôle, musí smerovať k tomu, aby sa manželstvám a rodinám pomohlo. Základom tohto postoja nie je nejaký názor, o ktorom možno diskutovať, či je pravdivý alebo nie, ale hodnota objektívneho dobra pre všetkých, ktorým je dobré manželstvo a dobrá ľudská rodina“.