BLAHOSLAVENÍ CHUDOBNÍ V DUCHU (Mt 5,3)

Výklady Písma svätého

Reč na hore (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

„Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo...“ (Mt 5,1-3)

Blahoslavení

Kto sú títo „blahoslavení“, o ktorých Pán Ježiš hovorí v reči na hore? Určite nemá na mysli tých, ktorých Cirkev vyhlásila za blahoslavených oficiálne a ktorých si uctievame ako blahoslavených. Niektorí významní autori sú naklonení tomu, že viac by sa tu namiesto „blahoslavení“ hodilo slovo „šťastní, prešťastní“. A dodávajú, že ide o slovo, ktoré má pevnú náboženskú a morálnu hodnotu, to znamená, že jeho hodnotu možno merať iba vo vzťahu k Bohu. Blahoslaveným je teda človek, ktorý je pred Bohom „šťastným človekom“. Ide o osobitnú životnú situáciu človeka, ktorej výsledkom je „šťastie pred Bohom“. Ide o situáciu, vďaka ktorej ho sám Boh považuje za šťastného, šťastlivého človeka.
Napríklad Alžbeta povedala Ježišovej Matke Márii: „Blahoslavená (prešťastná) si, lebo si uverila, že sa splní, čo ti povedal Pán“ (Lk 1,41-45). Alebo Pán Ježiš povedal Petrovi: „Blažený (prešťastný) si Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach“ (Mt 16,17).

Chudobní v duchu

O chudobe sa veľa hovorí, ale v skutočnosti málo o nej vieme. Pri slove chudoba nám okamžite napadne materiálna bieda. Naozaj, mnoho ľudí žije z vlastnej viny alebo aj bez vlastnej viny v stave veľkej materiálnej núdze. Niet na chleba, niekedy niet ani strechy nad hlavou. Má Pán Ježiš na mysli takúto chudobu?
Iní dokonca škodoradostne vykladajú slovo „chudoba v duchu“ v pejoratívnom slova zmysle. Niečo ako „chudobný na duchu“, „chudobný na rozum“, „primitív“, „človek bez inteligencie“, „barbar“ a pod.
Takéto výklady treba radikálne odmietnuť ako neopodstatnené nielen preto, že sú urážajúce, ale aj preto, že nezodpovedajú náboženskému chápaniu. Lebo „chudoba v duchu“ sa opäť musí vykladať v náboženskom zmysle, teda vo vzťahu k Bohu. Nie vo vzťahu k inteligencii, nie vo vzťahu k majetku, nie vo vzťahu k inteligencii človeka, ale zásadne vo vzťahu k Bohu!!! Kardinál Martini, známy odborník a znalec Písma Svätého, nachádza kľúč na vysvetlenie slova „chudobní v duchu“ u starozákonných prorokov. Lebo boli to práve proroci, ktorí slovo „chudoba“ často v písme a vo svojom vyjadrovaní zamieňali za slovo „poníženosť“, „pokora“. Ako typický príklad uvádza z proroka Sofoniáša: „Hľadajte Pána všetci chudobní (=pokorní) zeme...“ (Sof 2,3). A kardinál Martini pokračuje, že proroci Starého zákona pod slovom „pokorní“ rozumeli Izraelitov, ktorí stratili politickú nezávislosť. Boli podrobení a ponížení pod nadvládou iných národov. Vtedy však ich jedinou nádejou bol Pán Boh. Len jemu verili, že im pomôže v ich biede.
Ak teda – pokračuje kardinál Martini – Pán Ježiš hovorí o „chudobných v duchu“, má na mysli tých, ktorí sa nespoliehajú na vlastné sily, ale sa spoliehajú na Pána Boha. Dúfajú v jeho pomoc, dobrotu, milosrdenstvo. Má na mysli tých, ktorí svoju nádej vkladajú do Božích rúk.

Lebo ich je nebeské kráľovstvo

Kto je bohatý a má mnoho majetku, kto má vysoké spoločenské postavenie, kto je istý, že má veľký talent, je stále vo veľkom pokušení spoliehať sa na vlastné sily, iba na vlastné sily a Pána Boha „vylúčiť z hry“. Nielen to, takíto ľudia žijú aj v neustálom strachu, že raz môžu svoje bohatstvo stratiť, alebo že príde niekto lepší a odstráni ho z vysokého spoločenského postavenia alebo sa ukáže človek s väčším talentom. Preto tento typ ľudí má tendenciu sa uzatvárať pred Bohom, lebo si nevie predstaviť, žeby svoj majetok, postavenie, talent mohol zveriť do Božích rúk. Podľa nich ich jedinou istotou sú si oni sami, ich peniaze, postavenie, schopnosti...
Ale kto sa naučil veriť Bohu a vkladať svoju nádej a pomoc do rúk Božej prozreteľnosti, ten už v istom zmysle „vlastní Božie kráľovstvo“, lebo je otvorený, prístupný pre Božie veci, pre veci večnej spásy, pre Božie pôsobenie. Preto Pán Ježiš hovorí: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo...“ (Mt 5,3).

Modlitba

Pane, obdaruj nás chudobou v duchu, aby sme užívali svoje ruky, um i talenty v prospech dobra a na Tvoju slávu. Aby sme vždy chápali a verili, že naše snaženia sú vždy v Tvojich rukách, že sme odkázaní na Tvoju pomoc, lásku, milosrdenstvo. Takto nás síce môžu raniť naše neúspechy, ale vylieči ich viera a nádej, že vždy sme v Tvojich rukách, rukách nášho milosrdného a dobrotivého Otca.

Bibliografia: Písmo sväté Starého a Nového zákona, Rím 1995. D. Harington, Vangelo secondo Matteo, Brescia 1992. C.M.MARTINI, Le beatitudini, Milano 1990. Ascolta la parola,a cura di M. Massini, Padova 1991.