OSUDY VEŽE MARKUŠOVSKÉHO KOSTOLA

Veža kostola (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

V roku 1284 dostal gróf Batyz Máriássy, syn Marka Máriássyho, od kráľa Ladislava IV. povolenie postaviť v Markušovciach hradné opevnenie. Bolo to obdobie po tatárskom vpáde. Pevnosť bola vybudovaná už za života Batyza a v tejto súvislosti sa spomína aj kostolná veža, ktorá bola súčasťou románskeho kostola obohnaného hrubými opevnenými múrmi. Je dosť pravdepodobné, že kostol s vežou bol postavený už skôr (kamenný kostol historici datujú do polovice 13. storočia). Prvá veža kamenného markušovského kostola bola špicatá.

Bol kostol a veža súčasťou hradu?

Gróf Štefan Máriássy (1463-1516), podžupan Spiša, chcel začleniť areál opevneného markušovského a vežou vybaveného kostola do rámca hradného komplexu, keď opevňoval a zveľaďoval markušovský hrad. V tomto zámere mu zabránili mešťania Levoče, ktorí v takto usporiadanom hradnom opevnení videli možného silného „protivníka“. V roku 1507 zažalovali grófa Štefana Máriássyho u kráľa Vladislava II. Rozumný Štefan Máriássy ustúpil a s Levočanmi sa v pokoji dohodol a od svojho zámeru začleniť kostol do hradného komplexu upustil. Gróf Štefan Máriássy zomrel v Markušovciach ako 53-ročný a je pochovaný v krypte kostola. V hlavnej lodi je jeho náhrobný kameň (epitaf).

Prvá prestavba veže kostola

Dosť nešťastne sa do osudu veže markušovského kostola zapísal gróf Mikuláš Máriássy. Bola to pohnutá doba reformácie Luthera a Kalvína. Jeho otec František sa vrátil späť do Katolíckej cirkvi v roku 1671. Mikuláš sa oženil s Katarínou Berzeviczyovou a po jej smrti v roku 1686 s nábožnou katolíčkou Evou Petneházyovou. S druhou manželkou mal troch synov: Alexandra, Wolfganga a Štefana. Keď však v roku 1703 František Rákoczy začal odboj proti cisárskemu dvoru, gróf Mikuláš Máriássy sa pripojil nielen k nemu, ale stal sa bojovným protikatolíckym kalvínom. V tom istom roku (1703) dal delami strieľať do veže markušovského kostola s cieľom odstreliť katolícky kríž, čo sa mu aj podarilo. Druhý kríž, ktorý bol na streche nad svätyňou, taktiež trafila guľa z kanónu, ostal však, hoci značne poškodený, na svojom mieste. Jeho vlastní synovia Alexander, titulárny kninsky biskup a neskorší spišský prepošt a Wolfgang opäť opravili a zveľadili markušovský kostol.

Alexander a Volfgang chceli poškodenú vežu nielen opraviť, ale ju postaviť vyššiu a pôvodnú špicatú vežu chceli upraviť na okrúhlu. Tento zámer však už nedokončili oni (umreli v roku 1755), ale dokončil ho veľmi nábožný syn ich brata Štefana Máriássyho gróf František Xaver Máriássy za farára Petra Kordányiho. Gróf František Xaver dal vybúrať aj nový vchod do kostola popod vežu. Ten, ktorý teraz považujeme za hlavný vchod.

Druhá prestavba veže

V júni 1773 bola v Markušovciach silná búrka. Blesk udrel do veže kostola a celú ju zničil. Vraj trámy z veže padali až na cestu. Dokonca veža začala horieť, ale prudký dážď oheň uhasil. Farár Peter Kordányi s cirkevnou obcou a patrónmi kostola museli opäť kostolnú vežu nanovo postaviť, čo sa im s nemalou námahou aj podarilo. Tvar a výška veže bola ale zachovaná tak, ako ju postavili pri prvej prestavbe.

Tretia prestavba veže

Bola to skôr oprava kostolnej veže než prestavba. Od roku 1809 až do roku 1846 pôsobil v Markušovciach farár Ján Matheiský. V lete roku 1813 zasiahla Markušovce veľká povodeň (pobrala nielen mosty, ale zničila alebo odniesla aj mnohé obytné domy). V roku 1815 bola zase taká tuhá zima a tak veľa snehu, že prevalil alebo poškodil strechy na mnohých budovách, vrátane kostola). Bolo nutné pristúpiť k oprave nielen strechy kostola, ale aj strechy kostolnej veže. Zásluhou patrónov rodiny Máriássy v roku 1818 bol opravený kostol, veža i hradby kostolného nádvoria. Tvar a výška veže však ostali aj po tejto oprave nezmenené (krakovitá veža).

Štvrtá prestavba veže

V roku 1882 zachvátil kostol požiar, ktorý ho výrazne poškodil. Strecha kostola i veža boli len provizórne zastrešené šindľami. V roku 1885 prišiel za farára do Markušoviec Július Kern, ktorý tu pôsobil až do roku 1917. Už v roku 1891 z milodarov veriacich dal prestavať kostolnú vežu z baňatej opäť na špicatú tak, ako ju máme v súčasnej podobe (asi tak bola postavená aj pôvodná prvá verzia kostolnej veže). Za správcu farnosti vdp. Michala Vitkovského sa začalo a za farára vdp. Milana Hvizdoša bolo dokončené pokrytie kostolnej veže i strechy medeným plechom. Už za môjho pôsobenia dostala markušovská veža i celý kostol nový bleskozvodný skelet. Hrôzostrašným zážitkom (aspoň pre pozorovateľov) bol výstup dvoch horolezcov (mladý Mrovčák s priateľom zo Smižian) po vonkajšej strane veže až hore ku krížu, aby nový bleskozvod napojili na kríž na vrchole veže.

Záver

Ak sa na osudy veže markušovského kostola pozrieme štatisticky, zistíme nasledovné údaje. Do roku 1703 nevieme o žiadnych opravách alebo úpravách veže. V roku 1703 bola úmyselne poškodená a následne asi v roku 1710 (po vrátení fary katolíkom) opravená, avšak iba provizórne. Okolo roku 1760 (teda po 50 rokoch) bola zvýšená a opravená i upravená zo špicatej na baňatú. V roku 1773 (o 13 rokov neskôr) bola bleskom zbúraná a nanovo postavená. V roku 1818 (po 45 rokoch) poškodená prírodnými živlami opäť bola opravená. V roku 1891 (po 73 rokoch od poslednej opravy) bola po požiari opäť nanovo vybudovaná i prestavaná z baňatej na špicatú. Približne po 100 rokoch (Vitkovský-Hvizdoš) dostala veža kostola novú medenú krytinu.

Markušovský kostol s výraznou špicatou strechou tvorí dominantu obce. Veža sa hrdo vypína na návrší sv. Michala nad Hornádom. Vidieť ju zďaleka a z každej strany. Jej stavba je pre nás aj gestom: ukazuje nám cestu „hore“ k Bohu! Zároveň nám jej osudy pripomínajú dejinné osudy Markušovčanov a ich obrovskú námahu, povahu i nábožnosť. Aj keď sa nespočetnekrát postavíte pod vežu markušovského kostola a pozriete sa „hore“, vždy vás uchváti svojím majestátom a obdiv k tejto stavbe z vašej duše nikdy nevymizne.

Literatúra: M. PAJDUŠÁK, Markušovce; I. CHALUPECKÝ-M. KOPKÁŠ, Malý slovník spišských obcí, Abrahámovce 2003, str. 122-124; J. HUDÁK, Patrocínia na Slovensku, Bratislava 1984; Historia domus, zv. II., RKFÚ Markušovce.