Teológia vína

Prednáška na II. sympóziu

Liturgické vína (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Keď som povedal istým mojim priateľom, že píšem krátku štúdiu na tému „teológia vína“, na ich tvári som zbadal veľké prekvapenie. Im to pripadalo veľmi čudné a mne to zase pripadalo ako vtip o istom pánu farárovi, ktorý z výšky kazateľnice horlivo kázal proti alkoholizmu a hlavy jeho poslucháčov pomaly klesali stále nižšie a nižšie pod ťarchou jeho „ťažkých“ slov. Len zrazu kdesi spod kaza-teľnice sa ozve nesmelý hlas: „Ale veď aj Pán Ježiš premenil v Káne Galilejskej vodu na víno?!“ Pán farár vtedy pohotovo zareagoval: „Pán Ježiš všetko, čo robil, dobre robil. Ale toto jedno nemal urobiť“. Zrejme si moji priatelia mysleli, že hovoriť o teológii vína znamená to isté ako propagovať alkoholizmus. To však nie je pravda. Teológia vína nie je ničím iným než uvažovaním o víne v rámci tajomstva spásy. Máme aj iné príklady ktoré dokazujú, že je možné hovoriť o teológii vína ako o kultúrno-teologickom fenoméne.

Užívanie vína v Písme svätom starého zákona

Izraeliti po odchode z Egypta objavili Palestínu ako krajinu vhodnú na pestovanie hrozna. V knihe Numeri Mojžišom vyslaní vyzvedači v údolí Eskol pri Hebrone odrezali strapec hrozna, aby ho ukázali ostatným Izraelitom. Toto údolie nazvali Nachal-Eskol, to jest Údolie hrozna. Kniha Sirachovcova v zozname najpotrebnejších vecí pre človeka vymenúva aj hrozno z viniča.
Víno požívali aj pri bežnom stolovaní, ale aj počas slávnostného stolovania. V knihe Makabejcov nachádzame poznatok, že Izraeliti požívali aj víno zmiešané s vodou, hoci sa zdá, že táto prax ešte nebola známa za čias proroka Izaiáša, ktorý hovorí o víne „skazenom vodou“. Izraeliti poznali aj ťažšie vína, ktoré vznikli tým, že sa do vína primiešavali rôzne koreniny a aromatické látky. Kniha prísloví napríklad varuje tých, ktorí dlho zotrvávajú pri pití vína alebo chodia piť vína miešané. Ale čo je zaujímavé, Izraeliti, najmä roľníci na poli užívali aj zoctovatelé víno alebo vínny ocot. Takýto dôkaz nachádzame v knihe Rút. Víno bolo v Izraeli aj tovarom.
Napríklad kráľ Šalamún pri stavbe chrámu poslal týrskemu kráľovi Hiramovi okrem iného tovaru aj dvadsaťtisíc batov vína, ktorým zaplatil za cédrové drevo Libanonu. Víno sa brávalo aj na dlhé cesty ako občerstvujúci a posilňujúci nápoj, o čom dosvedčuje kniha Sudcov a Druha kniha kroník.

Biblické ponaučenia spojené s vínom v Novom zákone

V Novom zákone nachádzame Ježišovo Podobenstvo o robotníkoch vo vinici (Mt 20,1-16), Podobenstvo o zlých vinohradníkov (Mt 21,33-41; Mk 12,1-10; Lk 20,9-16), ustanovenie eucharistie, keď po Ježišových slovách pili kalich s nápojom plodu viniča (Mt 26,26-29; Mk 14,22-25; Lk 22,14-20). U Marka nachádzame Ježišov výrok, že nové víno patrí do nových mechov a staré do starých (Mk 2,22). U Lukáša nachádzame nádherné Ježišovo podobenstvo o milosrdnom samaritánovi, ktorý ranenému nalial do rán oleja a vína (Lk 10,30-39). U Jána nachádzame udalosť premenenia vody na víno na svadbe v Káne Galilejskej (Jn 2,1-12), Ježišovu reč o viniči a ratolestiach (Jn 15,1-11), Ježiš visiac na kríži okúsil ocot, ktorý bol zrejme vínnym octom (Jn 19, 30).
Veľmi cenné sú aj ponaučenia apoštola Pavla. V prvom liste Timotejovi píše, že biskup nesmie byť pijan (1 Tim 3,3), diakon nesmie byť príliš oddaný vínu (1 Tim 3,8), ale na druhej strane pripomína svojmu milovanému Timotejovi, aby nepil len vodu, ale užíval aj trochu vína pre svoj žalúdok a časté choroby (1 Tim 5,23). Podobné ponaučenia píše apoštol Pavol aj Titovi: biskup nech nie je pijan (Tit 1,7), muži nech sú triezvi (2,2; 2,6) a staršie ženy nech nie sú oddané vínu (Tit 2,3).

Filozofia vína

Základná filozofia užívania vína podľa učenia Písma svätého spočíva v miernosti. Ak na jednej strane je pravdou, že víno je u Izraelitov bežným nápojom na všedné dni i na slávnosti, čo je príznačné pre obyvateľov žijúcich v oblasti Stredozemného mora, na druhej strane sa neustále prízvukuje miernosť v jeho užívaní: nesmie sa požívať pre opilosť, ale za účelom uhasenia smädu, posilnenia na dlhej ceste, rozveselenia ľudskej mysle, ale aj na liečivé účely, čo najviac je vidieť na Podobenstve o milosrdnom samaritánovi a v napomenutí, ktoré adresoval apoštol Pavol svojmu žiakovi Timotejovi. Písmo sväté nás učí ozajstnej kultúre vína.

Teológia vína

V náuke Katolíckej cirkvi sa víno spája aj s veľkými udalosťami našej spásy. To znamená, že víno ako také sa tu dostáva do rámca, čo nazývame teologickou skutočnosťou. Výrazným spôsobom sa víno dostáva do rámca teologickej reality. Ide predovšetkým o teologickú skutočnosť eucharistických spôsobov: Pán Ježiš pri ustanovení eucharistie ponechal chlebu a vínu ich vonkajšie spôsoby (i na pohľad i na chuť), avšak zmenil ich psodstatu na vlastné telo a vlastnú krv ako pokrm a nápoj spásy. Takto sa chlieb a víno premenené na eucharistiu dostali do oblasti viery a náboženstva ako niečo úplne výnimočné: stali sa vyjadrením živého Ježiša Krista uprostred nás a existujúceho pod spôsobmi chleba a vína. Eucharistia je tým najcennejším, čo Kristus zveril Cirkvi. Keď končím túto krátku reflexiu nad teológiou vína, musím konštatovať, že sa vínu nemohlo v rámci viery a teológie dostať od Krista čestnejšieho a vážnejšieho uznania, než sa mu dostalo v ustanovení eucharistie.

Biblia, filozofia vína, kultúra vína i teológia vína nás dôsledne upozornili na naozaj vznešené poslanie tohto nápoja. Nechcem, aby moje slová zazneli moralizujúco, ale v rámci našich síl a možností nedovoľme, aby človek svojim barbarstvom dehonestoval toto vznešené poslanie vína. Ak teda budeme dvíhať pohár s vínom, dvíhajme ho vždy s dôstojnosťou, kultúrnosťou i vznešenosťou, aká tomuto vzácnemu nápoju prináleží.