DEFORMOVANÝ MANŽELSKÝ SÚHLAS

 (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Už v predchádzajúcich číslach nášho časopisu sme sa venovali problematike manželstva. Písal som v nich o manželských prekážkach. Týmito článkami nadväzujeme na to, čo sme už o manželstve napísali.

Manželstvo vzniká manželským súhlasom

Kedysi dávno v tom nebolo celkom jasno. Známa stredoveká právnická škola v Bologni zastávala názor, že manželstvo vzniká nielen výmenou manželského súhlasu medzi mužom a ženou, ale až po prvom „užití“ manželstva, ktoré spočívalo v sexuálnom úkone medzi manželmi. Teologická škola v Paríži bola inej mienky. Podľa nej pre vznik manželstva stačí výmena manželského súhlasu. Je paradoxom dejín, že pápež Alexander III., ktorý bol absolventom právnickej školy v Bologni, sa priklonil k mienke Paríža. Odvtedy v práve Katolíckej cirkvi platí princíp: matrimonium facit consensum (slov. manželstvo vzniká manželským súhlasom-cirkevný zákonník, kán. 1056).
Avšak aj mienka právnickej školy v Bologni má dodnes svoj vplyv na „pevnosť“ manželského zväzku. Totiž, ak si muž a žena vymenili manželský súhlas (čiže vznikol medzi nimi manželský zväzok), ale po vzniku manželstva svoj zväzok nezavŕšili sexuálnym manželským úkonom, takéto manželstvo môže (ale nemusí) pápež rozlúčiť. Ak hovoríme, že pápež takéto manželstvo môže, ale nemusí rozlúčiť, tým chceme povedať, že nikto z veriacich nemá na takéto rozlúčenie manželstva právo (a teda pápež nie je povinný jeho manželstvo rozlúčiť). Ale ak tak urobí, urobí to len vtedy, ak je to v prospech viery a dobra duše niektorej zo stránok a urobí to ako milosť, dar.

„Pevnosť“ manželského zväzku

Aj keď sme o „pevnosti“ manželského zväzku už písali, predsa sa k tomu musíme vrátiť. Katolícka cirkev rozlišuje manželský zväzok, ktorý uzavreli dvaja pokrstení (pozor: Katolícka cirkev uznáva platnosť krstu napr. aj u pravoslávnych; nezáleží teda, v akej kresťanskej cirkvi bol pokrstený, ale záleží na tom, či tento krst Katolícka cirkev uznáva za platný!) Manželský zväzok medzi pokrsteným mužom a pokrstenou ženou je sviatosťou (cirkevný zákonník, kán. 1055, § 2). Takémuto manželskému zväzku sa v latinčine povie „matrimonium ratum“. Ak manželstvo, ktoré je sviatostným (lat. ratum) manželstvom a zároveň zavŕšeným manželským sexuálnym úkonom po uzavretí manželstva (lat. comsumatum), takýto manželský zväzok požíva v Katolíckej cirkvi takú „pevnosť“, že ho nijaká svetská ani cirkevná moc nemôže rozlúčiť (porov. cirkevný zákonník, kán. 1140).
Manželstvo uzavreté medzi stránkou pokrstenou a stránkou nepokrstenou (s dišpenzom čiže oslobodením od manželskej prekážky), nie je sviatostným manželstvom. Rovnako nie je sviatostným manželstvom, ktoré uzavreli muž a žena, ktorí obaja neboli pokrstení. V týchto dvoch prípadoch hovoríme o prirodzene platnom manželskom zväzku, ktorý však nie je sviatosťou. Takéto manželstvá nepožívajú v Katolíckej cirkvi takú „pevnosť“ ako sviatostné manželstvo (manželstvo medzi pokrstenými) a za presne určených právnych podmienok ich pápež môže (ale nemusí) rozlúčiť. Základnou podmienkou pre takéto konanie pápeža je vždy „dobro viery“ (napr. jedna zo stránok sa dá pokrstiť v Katolíckej cirkvi a chce si dať do poriadku pred Cirkvou svoj druhý „zväzok“).
Ak by si niekto myslel, že pápež často rozlučuje manželské zväzky, musíme ho vyviesť s omylu. Takéto prípady sú zriedkavé a podliehajú dôkladnému skúmaniu. Konanie pápeža v tomto prípade nie je porušením princípu „čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje“, lebo pápež koná ako námestník Ježiša Krista a koná to jeho (teda božskou) mocou.

Deformovaný manželský súhlas

Manželský súhlas je ako každý súhlas úkonom ľudskej vôle. A preto sa môže stať, že niekto navonok síce môže dávať manželský súhlas, ale vnútorne ho nedáva, alebo ho má vo vnútri deformovaný. Ak sa takéto niečo zistí, môže sa stať, že manželstvo medzi „manželmi“ nikdy nevzniklo a istý čas navonok fungovalo ako zdanlivé, fiktívne. Platnosť manželského súhlasu na návrh jednej z manželských stránok skúma kompetentný cirkevný súd. V uvedených prípadoch hovoríme o „vadách“ manželského súhlasu alebo o „nedostatku“ manželského súhlasu. Ide o tak deformovaný manželský súhlas, ktorý robí manželstvo neplatným, presnejšie takým, ktoré nikdy nevzniklo. Takých prípadov cirkevný zákonník pozná desať: absencia dostatočného užívania rozumu, absencia rozlišovacieho úsudku, neschopnosť vziať na seba záväzky manželstva z dôvodov psychickej povahy, nevedomosť ohľadom práv a povinnosti manželstva. Potom je to trojaký omyl: omyl v osobe, omyl vo vlastnostiach osoby a omyl ohľadom jednoty, nerozlučiteľnosti a sviatostnej hodnosti manželstva. Nasleduje simulácia manželského súhlasu, manželský súhlas s podmienkou a nie slobodne uzavreté manželstvo, ale pod tlakom. Ide o zákony, ktoré sa nachádzajú v cirkevnom zákonníku, kánony od 1095 až 1103.
Vysvetlil som to všetko veľmi zjednodušene, dikcia zákona je však zložitejšia. V nasledujúcich číslach si povieme niečo viac o konkrétnych prípadoch deformovaného manželského súhlasu.