Všetkých svätých

Autor:Ján Duda
Pridané: 2009-05-14 10:17:48
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Sviatok všetkých svätých je vždy fascinujúci nielen preto, že začíname navštevovať naše cintoríny, z ktorých sa stali akoby kvitnúce „záhrady“ jesene žiariace nespočetným počtom sviečok, ale najmä svojím obsahom. Je vyjadrením toho, čím kresťanské spoločenstvo v skutočnosti je. Áno, presne tak. Ide o spoločenstvo, ktoré nepozná ani bariéru smrti. V tomto ma tento sviatok vždy fascinuje.

Kresťanské spoločenstvo je „communio sanctorum“, spoločenstvo svätých v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Je to spoločenstvo svätých požívajúcich nebeskú blaženosť, ktorí už majú za sebou pozemskú púť a Pán ich odmenil „životom vo večnej blaženosti“ vo svojom kráľovstve. Ich stav je už nezvratný a šťastie je ich budúcnosťou. Vďaka Bohu, máme tam iste aj svojich blízkych a sviatok všetkých svätých nám pripomína, že sa máme spolu s nimi tešiť z ich úspechu, ktorý s božou pomocou a božou milosťou dosiahli.
Lenže kresťanstvo je aj spoločenstvo svätých, ktorí sú ešte v očistci. Ešte nedosiahli taký stupeň svätosti, ktorý by ich oprávňoval k účasti na večnej blaženosti, ešte sa potrebujú „očistiť“ od rôznych dočasných nedostatkov, lebo do „neba nevstúpi nič nečisté“, ale už ich môžeme nazývať svätými, lebo ich určite čaká nebo. Kristova cirkev nám z pokladu Kristových zásluh a zo zásluh svätých umožňuje modliť sa za nich a pomôcť im v ich úsilí. V tomto prípade sa medzi nami a nimi prejavuje nielen spoločenstvo spolupatričnosti, ale aj solidarity a pomoci. Každá zapálená svieca a každá modlitba je vyjadrením tejto spolupatričnosti a pomoci, ktorej nedokáže zabrániť ani ľudská smrť, ani temnota hrobu.
Napokon sme tu my. Ak sa usilujeme žiť s Kristom a nosíme v sebe božiu lásku a nádej večného života, pokojne sa môžeme nazývať svätými. Týmto menom pozdravoval a nazýval vo svojich listoch obyvateľov Korintu a iných cirkevných spoločenstiev, ktorí uverili, že Ježiš Kristus je Pán. Iste, ešte sme putujúcim spoločenstvom, ale patríme do širokej komunity tých, ktorí chcú patriť Pánovi. Preto s bázňou a chvením duše stojíme v chrámoch alebo pri hroboch na našich cintorínoch a uvedomujeme si, aké úžasné rozmery má „spoločenstvo svätých“ a ako hlboko sa dotýka našich duší. A plameň cintorínovej sviečky unáša našu myseľ, pripomína nám našich blízkych zosnulých a ponára nás do tajomstiev nebeského kráľovstva, kde ako dúfame, bude naša budúcnosť.