Vianoce kaza

Autor:Jn Duda
Pridan: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

V roku 1987 som nastpil za kaplna do Ruomberka. Na cel mesto sme boli dvaja kaplni a farrom tam bol pn dekan, u sedemdesiatnik. Dobre si na tie asy pamtm.
Bezprostredne pred sviatkami sme spovedali desa dn nepretrite a to od svitu do mrku s krtkymi nutnmi prestvkami (rno bola svt oma o 6,15 a veer o 18,15). Sedvali sme cel dni v studenom kostole a udeovali rozhreenie. Robili sme to s lskou a ochotne, avak cena za to bola niekedy vysok: nebolo vianonch alebo vekononch sviatkov, aby sme (obaja kaplni alebo aspo jeden z ns) neli na polnon svt omu k oltru v horke. Naastie, do chrmu chodili aj tamoj lekri, ktor nm pomhali ako sa len dalo, aby ns udrali na nohch. Ak by sme toti neli k oltru my, namiesto ns nemal kto s. Kazov nebolo. Neraz som si vtedy pripomenul bse od Sama Chalpku Mor ho, ktor som si prispsobil: Prichod mi tu aj duu da v boji divokom... S vakou si na nich spomnam, na vzcnych ud a osobitne lekrov, ktor nm v tom ase s tokou lskou pomhali. Raz jeden z nich povedal: Nech vs Pn Boh odmen, e nm tak obetavo slite.
Odvtedy u ubehlo estns rokov. Ale vmam si, e sa situcia podstatne nemen. Veriaci pristupuj k sviatosti zmierenia v hojnom pote. Je dobr, e kazov je u viac a v niektorch kostoloch sa temperuje.
Sviatos zmierenia je vekm Bom darom pre loveka. Kaz aj penitent musia k tomuto konu pristupova so vetkou vnosou a zodpovednosou. Odpora sa, aby sme pristupovali k sviatosti zmierenia aj raz mesane alebo dokonca poda potreby. Preto sa m tto innos kona v pokoji a nie v zhone.