Veľkonočné rozpomienky

Osobnosť Daniela Faltina

Posledná rozlúčka s Mons. Danielom Faltinom v Levoči 18. februára 2008 (Autor: archív redakcie)
Autor:Ján Duda
Pridané: 2008-03-24 11:07:32
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Je čas narodiť sa, čas žiť a čas odísť do večnosti. Pre pápežského preláta Daniela Faltina, rodáka z Kurimian, nastal čas odísť. Odišiel do večnosti v utorok 10.2.2008 hodinu po polnoci. Pán Boh mu daj večnú slávu.

Sudca tribunálu

Nebol to hocijaký človek. Bol sudcom Apoštolského tribunálu Rota Romana a riešil mnoho súdnych sporov z celého sveta a na Rotálnom štúdiu prednášal právo východných cirkví. A nech si o cirkevnom súdnictve hovorí kto čo chce, je a ostane pravdou, že najmä Rota Romana má excelentných právnikov pochádzajúcich z celého sveta, ktorí po doktorandskom štúdiu kánonického práva (a často aj svetského práva) prešli „tortúrou“ rotálnych štúdií, kde prednášajú predovšetkým sudcovia Roty a čo skúška, to poriadne „sito“, aby sa nezabudlo „dobré zrno“ odeliť od „pliev“, až napokon získali diplom absolventa rotálnych štúdií. A prelát Faltin bol tiež kvalitným „sitom“ a mal aj primeranú povesť. Prezident Inštitútu Utriusque Iuris a profesor procesného kánonického práva Španiel Manuel Arroba sa o Faltinovi raz vyjadril, že píše dobré súdne rozsudky.

Patrón slovenských študentov

Vďaka Faltinovi slovenskí študenti práva spoznali starobylé priestory budovy Rímskej Roty a Apoštolskej signatúry na Piazza Cancelleria v Ríme, ba stretli sa aj s dekanom Roty arcibiskupom Funghinim (v súčasnosti je dekanom Poliak biskup Antoni Stankiewicz). Bol to starší a veľmi príjemný človek, ktorý rád rozprával a s potešením prijal mladých študentov. Pri rozprávaní gestikuloval ako Talian.

Slovák s talianskym temperamentom

Taliani sú už raz takí, že keď rozprávajú, musia gestikulovať. Mons. Faltin nám rozprával aj vtip. Vraj raz vyšetrovali karabinieri (policajti) nejakého Taliana, ktorý len stále mlčal. Keď sa ho opýtali prečo nič nehovorí, povedal, že nemôže, lebo má zviazané ruky. Aj som si všímal, či je to pravda. A naozaj, čosi na tom bude. Raz som videl, ako istý inteligentný pán v Ríme telefonoval na ulici z mobilu. Mali ste ho vidieť, ako gestikuloval nielen rukami, ale celým telom. Ale sú aj Taliani, ktorí málo gestikulujú.
To sú diplomati a absolventi diplomatických škôl. Ktovie prečo vedia „negestikulovať“, lebo pre Taliana je neprirodzené nepoužívať gestá, keď rozpráva. Možno majú nácviky rozprávania s uviazanými rukami na nádvorí školy. Ktovie. Ale v temperamente sa im prelát Faltin vyrovnal. Bol to Slovák s ozajstným živým talianskym temperamentom. Všade, kam prišiel, bol ako „veľká voda“: hlasne pozdravoval, rozprával i gestikuloval ako to vedia robiť Taliani.
A keď šiel po Ríme autom, často používal klaksón a šoféra v pred ním idúcom aute, ktorý mu „zavadzal“ v ceste opatrnou jazdou, počastoval nevinným napomenutím „aburrino“ (burro-maslo). To sme išli do Vatikánu, kde pracovníci Roty mali stretnutie s pápežom Jánom Pavlom II. na začiatku súdneho roka a po Ríme sa ponáhľať autom je veľmi komplikované a ťažké. Po skončení stretnutia sme šli aj my ostatní k pápežovi, aby sme mu podali ruku, pobozkali pápežský rybársky prsteň a vymenili si niekoľko viet. Ján Pavol II. v tom čase bol ešte pri sile a keď počul od Funghiniho, že sme zo Slovenska, hneď prehodil z taliančiny na poľštinu a my zase na slovenčinu. Veľa dobrého sme vďaka Faltinovi v Ríme zažili a veľmi veľa sme sa od neho naučili.

Priateľ kardinála Grocholewského

Musím spomenúť, že jeho veľkým pria­teľom bol súčasný kardinál a prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu Zenon Grocholewski, rodák z Poľska. V čase našich rímskych štúdií bol arcibiskupom a sekretárom Apoštolskej signatúry. Ale prednášal aj na Univerzite sv. Gregora u pátrov Jezuitov i na Rotálnom štúdiu. Priam rodený právnik s brilantným citom pre právnickú presnosť, jasnosť, ale i praktičnosť. Jeho prednášky mohli zažiť mnohí slovenskí poslucháči, lebo chodieval s prelátom Faltinom na Sympóziá kánonického práva, ktoré sa konali na Slovensku.

Zakladateľ kánonickej vedy na Slovensku

Bola to zásluha preláta Faltina a jeho priateľa arcibiskupa (dnes kardinála) Grocholewského, že sa na Slovensku začala prax pravidelných sympózií kánonického práva a že vznikla Slovenská spoločnosť kánonického práva. Pre rozvoj kánonickej vedy obaja urobili veľmi veľa. Ak by sa niekto opýtal, kto stál pri zrode kánonickej vedy (a vôbec kánonického myslenia) na Slovensku po páde komunizmu, každý musí spomenúť Faltina a Grocholewského. Oni dvaja boli sťaby „Cyrilom a Metodom“ post­komunistickej slovenskej cirkevnej právnej vedy. Naučili nás, ako treba cirkevným zákonom porozumieť, ako ich vykladať, ako si ctiť a vážiť pápežské magistérium vyjadrené v cirkevnej legislatíve. Učili náš pravidlám, princípom, zásadám kánonickej interpretácie aj vtedy, ak ide o určité nejasnosti či právne „diery“. Ak sme niečo nevedeli a bolo treba konať, utiekali sme sa k ich doktrinálnemu názoru. Oni boli pre nás autoritou, priam stelesnením kódexu, ktorý skrz-naskrz ovládali nielen intelektom, ale aj citom, srdcom. Ich interpretácia vždy „voňala“ objektivitou, pravdou, procirkevnosťou, ale sledovala dobro človeka, spásu jeho duše. Boli to krásne časy, keď sme ich mohli počúvať a učiť sa, aby sme sa im v poznaní i cítení aspoň priblížili. Boli to fantastické časy... Bohom požehnané časy...

Osobnosť a dielo

Preláta Faltina si už Pán povolal do večnosti a my mu vyprosujeme večnú spásu, večnú blaženosť v kráľovstve nášho nebeského Otca. Requescat in pace. Nech odpočíva v pokoji.
Tu by sa žiadalo skončiť. No myslím si, že pred nami, ktorí sme tu na zemi ešte ostali, stojí úloha sprostredkovať dielo preláta Faltina ďalším generáciám. Ostali po ňom štúdie v taliančine, latinčine a čosi aj v slovenčine. Ostalo po ňom veľmi veľa rotálnych sentencií. Žiada sa zhodnotiť jeho prínos pre dobro Cirkvi, hlbšie spoznať spôsob jeho myslenia, jeho vzdelanosť, jeho príspevok k rozvoju rotálnej jurisprudencie. Ak by sa jeho osobnosť a dielo stratilo v temnote dejín, bola by to veľká škoda. Som presvedčený, že nemáme až tak mnoho osobností podobnej úrovne, aby sme si takúto stratu mohli dovoliť.