Vianoce a ich prevanie v liturgii

--- (Autor:  )
Autor:Radomr Bodziony
Pridan: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

Vianon sviatky s ovenen kzlom, ktor hlboko psob nielen na duu dieaa, ale i na dospelho loveka. Toto kzlo nachdzame v udovch zvykoch, ale prejavuje sa rovnako i v liturgickch slvnostiach.

Spasiteov prchod na svet slvi Cirkev dvoma sviatkami: sviatkom Narodenia Jeia Krista (25. decembra) a sviatkom Zjavenia Pna (6. janura). V oboch sviatkoch sa oslavuje to ist tajomstvo narodenia Pna, ale v dvojakom ponman. Pn Jei m v jednej osobe dvojak prirodzenos: udsk a bosk.
Kresansk Zpad viac pozoroval pri oslave narodenia Pna udsk strnku, Vchod zase bosk. Preto na Zpade vznikol sviatok Narodenia Pna ako pamiatka vtelenia Boieho Syna; Vchod svojm sviatkom oslavoval bosk prirodzenos novonarodenho Jeia.
Tajomstvo Vianoc je vyjadren pravdou: Syn Bo sa stal lovekom. Cirkev na Zpade kldla draz viac na druh as tejto pravdy, (stal sa lovekom), km na Vchode pozorovali viac pojem (Syn Bo).
Toto dvojak chpanie Vianoc vyrstlo vlastne z dvojakho liturgickho smeru Cirkvi. Zpadn liturgia rada vid v Jeiovi Kristovi rty udsk, vchodn zasa przvukuje bosk prirodzenos a krovsk hodnos Spasitea. Orientlny typ kra ako neobmedzenho panovnka v slve a ndhere, ak len Vchod mohol vytvori, stal sa vhodnm obrazom Krista- Kra vo vchodnej liturgii.
Rozlin postoj k osobe Spasiteovej nie je vplodom rozkolu. Bol on u dvno predtm, km ete Zpad a Vchod ili v prkladnej zhode v jednej Cirkvi. Tam sa ndherne vzjomne doplovali. Pozorujeme to vemi vrazne najm pri oslave narodenia Pna: Zpad a Vchod si svoje sviatky jednoducho vymenili. Zpad prevzal sviatok Zjavenia Pna (Troch krov, Epifniu) a Vchod sviatok Narodenia Pna (25. decembra). Takto vznikli v celej Cirkvi dva sviatky na oslavu narodenia Jeia Krista. Hierarchicky vy stupe si vak Epifnia ponechala i na Zpade.
Pozorujme vak nae liturgick oslavy. Podstatu vianonej liturgie pochopme najlepie, ke ju pozorujeme pod zornm uhlom tajomstva: Kristus Kr a jeho Nevesta Cirkev. Potom vianon obdobie vyjadruje mylienku: Kristus Kr prichdza, aby slvil svadbu s Nevestou Cirkvou.
Spasite prichdza na svet, prichdza vykpi udstvo. Prichdza Kr, aby oslobodil svoj ud. Ale aby udia mali viu dveru k nemu, sklad zo seba ozdoby krovskej hodnosti (zakrva bosk prirodzenos) a berie na seba rcho obrka (prirodzenos udsk). Nie je to len frza: pozorujme len krajn chudobu okolo novonarodenho Boieho Syna. Pravda, pri naroden Jeia Krista nachdzame vea krovskho a boskho (spev anjelov, poklona troch krov). Preto staviame veda seba dva sviatky:
1.Sviatok Narodenia Pna: Kr prichdza v rchu obrka;
2.Sviatok Zjavenia Pna: Kr prichdza v slve bostva.
Pred Vianocami sme sa tyri tdne pripravovali na o najdokonalejiu oslavu tajomstva narodenia Jeia Krista. Nevesta Cirkev, ktor sa v liturgii asto znzoruje obrazom dcry sionskej alebo mestom Jeruzalemom, oakva svojho encha Krista Kra. V tomto duchu sa pripojme aj my k nej.