Je dobré čakať v tichosti na Pánovu spásu

 (Autor: Peter Lazor)
Autor:Viktor Pardel
Pridané: 2014-10-13 10:17:24
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

A on povedal:
Vaša bolesť je praskanie škrupiny,
ktorá zahaľuje vaše poznanie.
Tak ako kôstka plodu musí puknúť,
aby jeho srdce uvidelo slnko,
tak vy musíte poznať bolesť.

Úryvok z rozprávania o bolesti je časťou jednej z kapitol Džibránovej knihy Prorok. Pre veriaceho človeka je častokrát otázka utrpenia otázkou viery. Otázka, ktorá zasahuje do oblasti chápania Božej lásky a v niektorých situáciách sa dotýka až pochybností vo vzťahu k existencii Boha.

Istá mladá žena, ktorá trpela na nevyliečiteľnú chorobu, vydala mesiac pred smrťou cez Rádio Vatikán veľmi silné osobné svedectvo. Pár rokov po skončení vysokej školy jej zistili a oznámili ťažkú diagnózu: zhubný melanóm. Nevyliečiteľná choroba a veľké utrpenie nezakalili jej vnímanie, naopak. Hovorila vtedy, že „Pán Boh z titulu, že je náš milujúci Otec, vie o všetkom, čo sa s nami deje. A všetko vie použiť na to, aby si nás pritiahol k sebe. Čím intenzívnejšia je naša snaha po blízkosti s Ním, tým viac prostriedkov používa k tomuto zblíženiu. Záleží už len na nás, či tie prostriedky rozpoznávame a prijmeme. To prijatie je najdôležitejšie, dáva pokoj a len tak môžeme ísť ďalej, bližšie k Bohu.“

Svätci, ako napríklad sv. Ignác z Loyoly, zmenili svoj život po dlhej a vážnej chorobe. Ignác v chorobe spoznal, čo je v živote najdôležitejšie. Láska k Bohu a k blížnemu. Dlhé mesiace sa zotavoval zo zranení, ktoré utŕžil v bojoch ako vojak. „V týchto trápeniach... necítim nijaký smútok ani bolesť, pretože si uvedomujem, že Boží služobník sa chorobou mení akoby na učiteľa, keďže zameriava svoj život na Božiu slávu a službu.“ Ignác zažil v čase utrpenia, že choroba čistí našu vieru a spochybňuje ilúziu, že človek si vystačí bez Boha.

Počas slávenia svätej omše sa vo viacerých piesňach vďaky spomína myšlienka, že sme pútnici do nebeskej vlasti. Túto skutočnosť nám veľmi výrazným spôsobom pripomína utrpenie. Sme na ceste domov, ale ešte nám čosi chýba, aby sme tam dorazili. „Pobyt“ na tomto svete je pre nás iba prechodným bydliskom. Kráčame a smerujeme k čomusi, čo prekračuje schopnosti vnímania ľudského oka, ucha, ľudského srdca, čo nás presahuje. Smerujeme k tomu, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. Do cieľa nám ešte čosi chýba, a preto musíme neraz bojovať s pokušením, nájsť si na tomto svete trvalé miesto. Bolesť a utrpenie nás prebúdzajú z takejto ilúzie. Utrpenie stále pripomína, že sme ešte iba na ceste.

Možno nevieme, prečo nám Boh do cesty poslal chorobu alebo utrpenie. Pri otázke utrpenia vždy narazíme na múr tajomstva a vlastne nikto nevie, prečo je na svete utrpenie. Jedno však vieme. Totiž, že Božie cesty často presahujú naše chápanie. Preto je potrebná viera. Ani ľudia silnej viery nemali zaručené trvalé a pevné zdravie. Bolo by ťažké získať Boží prísľub, že v tomto živote budú vyliečené všetky naše neduhy. Každá choroba a utrpenie má svoje miesto v Božom pláne. louboutin soldes Sac Louis Vuitton Pas Cher louis vuitton outlet louboutin sale longchamp pas cher nike air max tn pas cher

Carlo Carretto trpel po celý život. V knihe Prečo, Pane? ponúkol spôsob, ako sa snažil vysporiadať s utrpením. Modlil sa jednoduchými slovami a pamätal nato, že pomoc mu príde od Pána, ktorý stvoril nebo i zem. Slovom alebo činom sa snažil o skutok lásky. A ako spomína, veľa čakal, pretože „je dobré čakať v tichosti na Pánovu spásu.“