Skúmajme, čo od nás žiada Boh

Rozhovor s budúcim diakonom Matúšom Reinerom

 (Autor: archív redakcie)
Autor:redakcia
Pridané: 2014-10-13 10:09:07
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Rok 2010 bude pre teba výnimočný. Čaká ťa diakonská vysviacka. Ako prežívaš toto obdobie?
Snažím sa ho prežiť ako doterajších päť rokov - s Bohom. Samozrejme, tak ako športovec pred veľkou súťažou zintenzívni svoju prípravu, tak to robím aj ja. Pripravujem sa v prvom rade na službu, v ktorej bude konať Pán cezo mňa. Mňa použije len ako svoj nástroj, aby sa tak ako kedysi naďalej dával svetu. Učím sa veľmi Mu v tom nezavadzať.

Pred piatimi rokmi  si odchádzal do seminára s určitou predstavou, túžbami, očakávaniami... Nakoľko sa to všetko splnilo?
Pravdupovediac, nemal som nejaké veľké predstavy. Chcel som len robiť to, čo som cítil, že odomňa žiada Boh. V každom človeku sú určité túžby a je aj dobré, že ich má. Tie nás totiž pohýnajú čosi konať, o čosi sa snažiť a nevzdávať sa aj napriek prekážkam. Ja som sa niektorých svojich túžob musel vzdať a iné zasa prijať. No popri tom všetkom verím, že Boh nám chce dať oveľa viac ako len to, po čom túžime.

Máš za sebou takmer päť rokov formácie. Čo ti to obdobie dalo, prípadne vzalo a čím ťa obohatilo?
Bol to čas radostí, ale aj rôznych bojov.  Myslím, že každé obdobie v živote prináša aj čosi dobré, aj čosi ťažšie. Ale aj skrze jedno aj skrze druhé môžeme rásť a dozrievať. Neviem si  sám seba predstaviť, ako by to bolo, keby som mal už pred piatimi rokmi pristúpiť k vysviacke. Veď ešte aj teraz sa na to cítim primladý. Ale istotne mi seminár pomohol trocha dozrieť.

Čo pre teba znamenajú Markušovce?
Na to by možno vedeli odpovedať aj moji spolužiaci. Vždy, keď kamsi ideme a sme na nejakom vyššom mieste, tak hovorím: „Vidíte tam tie holé kopce (myslím tým Stožky), tak tam pod nimi sú Markušovce. Hej, presne tým smerom.“  Spolužiaci sa na tom už len smejú. Veď jasné, Matúš a Markušovce. Keď som bol prvák, tak mi niektorí starší rozprávali: „Uvidíš, teraz sa ti ťažko odchádza z domu, ako po každých prázdninách. Ale čím budeš starší, tak tým to bude ľahšie.“ Neviem, či žiaľ alebo našťastie, ale tak to nie je.
Keď nad tým rozmýšľam, tak z Markušoviec som odišiel už pred piatimi rokmi, lebo domov chodím len na dovolenku. Ale Markušovce, moja rodina, blízki a priatelia,  ktorí v nich žijú, sú časťou mňa. Sú časťou môjho srdca a keď som sa rozhodol, že chcem robiť to, čo chce odomňa Boh, tak som sa ich nevzdal, ale ponúkol som seba spolu s nimi.

Čo by si odkázal chlapcom, ktorí uvažujú  ísť cestou kňazstva?
Skúmajte a očisťujte svoje motívy a túžby, či sú od vás alebo od Boha. Učte sa neustále dôverovať Pánovi a On sa o vás postará. Rozhodnutie vydať sa na túto cestu nikdy nebude ľahké, ale ak vás volá Boh, tak musíte veriť, že vám pomôže a keď vás raz pozval na túto cestu, tak bude s vami.

Čo odkážeš čitateľom?
Niekedy sa nám zdá, že sme v tomto svete veľmi slabí, a že zlo nás premáha. No istotne nie je správne podľahnúť tomuto tlaku a rezignovať. My máme žiť ako deti svetla a veriť, že s Bohom ho dokážeme zmeniť a zvíťazíme. Preto sa nebojte konať dobro a vnášajte radosť, nádej a pokoj všade, kde je to možné.
louboutin uk sale longchamp pas cher longchamp sac sac louis vuitton pas cher nike air max pas cher sac longchamp pas cher

Redakcia ďakuje za rozhovor