„Práca je aj mojou záľubou“

 (Autor:  )
Autor:redakcia
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!


O miestnych pamiatkach či pozoruhodnostiach sa často s úsmevom hovorí, že ich lepšie poznajú návštevníci a turisti než miestni obyvatelia. Domáci ich často spoznávajú až vtedy, keď ich majú návštevníkom prezentovať. V prípade PhDr. Bernadety Kiczkovej, obyvateľky Spišskej Novej Vsi a rodáčky zo Spišských Vlách to až tak celkom neplatí. Ona je už takmer bytostnou súčasťou Markušoviec, pretože Letohrádok Dardanely je už niekoľko rokov jej „druhým domovom.“
O jej práci, ale i o inom je práve toto jej vianočné vyznanie.

Po ukončení štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor hudobná veda sa vrátila domov na Spiš. V tom čase sa práve dokončovala rekonštrukcia letohrádku Dardanely, v ktorom sa postupne zriadila Expozícia klávesových hudobných nástrojov a tak nastúpila v roku 1983 ako odborná pracovníčka pre hudobnú históriu do vtedajšieho Vlastivedného, dnes Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi, ktorého pobočkou sú Markušovce. Podľa ukončeného odboru dostala adekvátne miesto.
V septembri tohto roku sme si pripomenuli výstavou a organovým koncertom 20.výročie založenia expozície, ktorá je špecializovaná na klávesové hudobné nástroje domácej slovenskej proveniencie a je jedinou svojho druhu v rámci Slovenska. Okrem nej je tu aj odborné pracovisko so všetkými činnosťami múzea – zber, evidencia zbierkových predmetov, vedecko-výskumná činnosť, kultúrno-vzdelávacia činnosť. Špecifikom tejto expozície je usporadúvanie koncertov pre verejnosť.

1. Pracujete v netradičnom a peknom prostredí. Ako na Vás vplýva?
- Keď človek pracuje dlhodobo v jednom prostredí, postupne mu zovšednie. Ale občas dostávam impulzy a práve toto krásne prostredie ma prebúdza k „životu“, nedovolí mu ustrnúť, aj keď nie všetky dni sú rovnako vydarené. Vtedy si uvedomujem, že mám byť za čo vďačná, lebo to tiež nie je samozrejmé.

2. Ako hodnotíte kultúrny život v Markušovciach?
- Momentálna situácia nie je priaznivá a to nielen v Markušovciach. Chýba mi tu aktívne kultúrne dianie, ktoré akosi ustrnulo, hoci je tu bohatá tradícia ľudovej kultúry, ktorú ešte prednedávnom prezentovali dve folklórne skupiny. Ani záujem o podujatia v našej inštitúcii nie je veľký, hoci okrem koncertov vážnej hudby realizujeme aj nové formy prehliadok kaštieľa v netradičnom, pre verejnosť zaujímavejšom a pútavejšom duchu, doplnených malým programom. Uvedomujeme si totiž, že sme tu pre širokú verejnosť a že v obci chýba kultúrny dom. Sme otvorení pre spoluprácu s obcou a aj pre organizovanie iných foriem aktivít adekvátnych múzeu. Ale impulz musí prísť zo strany jej obyvateľov.

3. Ste spokojná s propagáciou kultúrnych podujatí? Patrí k sebe vôbec kultúra a komerčná reklama?
- Kultúra je veľmi široký pojem. Ak máte na mysli kultúrne pamiatky, reklama a propagácia je nedostatočná. Spiš je klenotnicou pamiatok, z čoho by sa dalo v budúcnosti prosperovať a rozvíjať cestovný ruch a turizmus. Ale my sa stále stretávame s tým, že sa o nás málo vie, že nás nevedia nájsť, že chýbajú pútače pri cestách a pod. Veľmi tu chýba propagácia. Hlavným dôvodom je nedostatok finančných prostriedkov, ktoré je potrebné jednorazovo investovať, čo sa po čase samozrejme vráti. V prípade rôznych kultúrnych aktivít je snáď situácia lepšia. Každý má možnosť vybrať si zo širokej ponuky podujatí či programov rôznych žánrov. Tie dobré sa po čase zapíšu a je po nich dopyt. Prezentácia umenia a kultúry by však mala byť aj duchovným obohatením a nielen lacnou komerčnou záležitosťou. A k tomu by mohla prispieť vhodná reklama.

4. Dnešná mládež venuje veľa času počítačom, takže na kultúru už im neostáva čas či chuť. Čo si o tom myslíte?
- Ja osobne si myslím, že nie je možné jednoznačne oddeliť vzťah k počítačom od vzťahu ku kultúre. Veď kultúra je veľmi široký pojem, ako som sa už zmienila. V prípade mladých ľudí ide skôr o to, že sa im neposkytuje dostatočný priestor, aby nadobudli správny vzťah ku kultúrnym hodnotám a umeniu. Je potrebné začať už v detstve, v rodine, v škole. Veď máme na čo byť hrdí. To, čo máme u nás, je jedinečné a typické len pre nás, pre našu kultúru. A mali by sme to priniesť aj do spoločnej Európy, od ktorej si veľa sľubujeme hlavne pre mladú generáciu. Je to na jednej strane integrácia, ale na druhej strane zachovanie jedinečnosti tej-ktorej krajiny aj na základe jej kultúrnych hodnôt. A práve túto jedinečnosť máme možnosť prezentovať v celoeurópskom kontexte.

5. Ste rodáčkou zo Spišských Vlách, odkiaľ pochádza aj náš o.biskup F. Tondra. Aj on býva častým hosťom na koncertoch v letohrádku.
- S koncertmi v letohrádku Dardanely sme začali v roku 1985. Postupne sa záujem o nich zo strany verejnosti zvyšoval a začali sme ich poriadať pravidelnejšie. Zároveň vznikla aj tradícia Vianočných koncertov. Pán biskup Mons.František Tondra je naším stálym hosťom ešte z čias, keď pôsobil ako dekan v Levoči. Jeho veľký záujem o umenie a kultúru nášho regiónu pretrváva dodnes. Sme vždy veľmi radi a je pre nás veľkou cťou, že si popri všetkých vážnych povinnostiach dokáže nájsť čas a príde medzi nás s povzbudivým slovom pre všetkých prítomných.

6.Dostávate náš časopis Pokoj a dobro. Môžete nám povedať svoj názor na naše periodikum?
- Časopis vašej farnosti sa dostáva aj k nám. Páči sa mi, pretože je široko koncipovaný. Čitateľ má možnosť dozvedieť sa veľa zaujímavého a aktuálneho zo života farnosti, z histórie, kultúry, spoznať zaujímavých ľudí. Každý si v ňom môže nájsť to svoje, pretože je naozaj pestrý. Prajem vám, aby ste mali dostatok inšpirácie pri tvorbe ďalších ročníkov tohto periodika.

7. Tento rozhovor vzniká v adventnom období a uverejnený bude v čase Vianoc. Čo by ste popriali našim čitateľom?
- Všetkým čitateľom a všetkým ľuďom dobrej vôle prajem zo srdca požehnané, radostné a pokojné vianočné sviatky, plné lásky a porozumenia.