Diakonská vysviacka

Postulácia kandidátov (Autor:  )
Autor:redakcia
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Vo štvrtok 12. júna 2003 sa konala v spišskej katedrále diakonská vysviacka absolventov piateho roèníka teologických štúdií. Svätiteľom bol spišský biskup Mons. František Tondra. Medzi tých, ktorí boli vysvätení na diakonov patril aj markušovský rodák Cyril Hamrák.

Diakonát

Sviatosti životného stavu sú dve: sviatosť kňazstva a sviatosť manželstva. Avšak aj keď sviatosť kňazstva je len jedna, má tri stupne a každý stupeň sa udeľuje vkladaním rúk biskupa na hlavu kandidáta a zasväcujúcou modlitbou primeranou stupňu vysviacky (iná je pri udeľovaní diakonátu, iná pri udeľovaní vysviacky na kňaza a iná pri vysviacke na biskupa). Predtým, než prijme kandidát vysviacku diakonátu zloží do rúk biskupa prísľub celibátu (bezženstva), že sa bude modliť breviár (predpísané modlitby na každý deň) a zachová si voči biskupovi a jeho nástupcom úctu a poslušnosť. Dojímavým gestom pri vysviacke je prostrácia kandidátov, keď ležia na zemi dolu tvárou a ostatné liturgické zhromaždenie spieva litánie ku všetkým svätým. Prostrácia je gestom úplnej odovzdanosti sa kandidáta do služby pre Božie kráľovstvo a ten najdokonalejší výraz poklony človeka voči Bohu.

Zo života diakona

Cyril Hamrák sa narodil v roku 1980 ako syn Cyrila Hamráka a Agnesy, rod. Hamráčkovej. Pán Cyril Hamrák umrel veľmi mladý, keď mal dnešný diakon 6 mesiacov. Svojho otca nepoznal. Mamka Agnesa pochádza z Tepličky a statočne vychovala vo viere oboch svojich synov. Po ukončení základnej školy Cyril navštevoval Katolícke gymnázium v Levoči a odtiaľ sa prihlásil na bohoslovecké štúdia. Po vysviacke na diakona ho spišský biskup pridelil na pastoračné pôsobenie v Poprade, kde bude 3 týždne. Od jesene bude pokračovať v štúdiu a v júni 2004 by mal byť vysvätený na kňaza.

Niečo o diakonáte

O tom, čo môže a čo nemôže robiť pri bohoslužbách diakon veriaci vedia pomerne málo. Diakonská vysviacka je pre službu, nie pre kňazstvo. Diakon môže krstiť a asistovať pri manželstvách v mene Cirkvi. Pri sv. omši alebo aj mimo nej môže hlásať Božie slovo, rozdávať sv. prijímanie. Nemôže platne spovedať, nemôže slúžiť platne sv. omšu (premieňať chlieb na Kristovo telo a víno na Kristovu krv), nemôže vyslúžiť sviatosť pomazania chorých. Zo svätením môže viesť pobožnosti, môže pochovávať zomrelých, môže udeľovať eucharistické požehnanie, môže udeľovať i diakonské požehnanie.

Oblečenie diakona

Diakon bežne nosí kňazské rúcho (tzv. reverendu) alebo kňazský civil (košeľa s bielym golierom, tzv. kolárom). Pri bohoslužbách nosí dlhé biele rúcho (tzv. alba) tak ako kňaz, avšak štólu na tejto albe nosí krížom na ľavom ramene a má ju zopnutú dolu pod pravou rukou (kňaz má štólu ako symbol kňazskej moci prehodenú na krku a voľne spustenú vpredu cez prsia dolu). Diakon si napokon pri bohoslužbách oblieka celkom na vrch rúcho nazývané „dalmatika“, ktorá je často na nerozoznanie od kňazského ornátu, v ktorom kňaz slúži sv. omšu. Skúseným „okom“ to však možno rozoznať: dalmatika má rukávy (široké a voľné), ornát rukávy nemá.