Sme traja

Autor:Ján Duda
Pridané: 2009-05-14 10:19:39
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Na odpustovej slávnosti sv. Michala archanjela v Markušovciach v nedeľu 28. septembra 2008 sa nám podarilo stretnúť všetkým trom. Sme totiž traja kňazi, bratranci, ktorí máme korene vo Veľkej Lesnej: Ján Duda ml., Ján Duda st. a Peter Gostič.

Hoci vo Veľkej Lesnej som sa narodil iba ja, Petra som poznal od detstva. On vyrastal v Stropkove, ale do Veľkej Lesnej chodieval od detských čias. Povahovo bol smelý a aj sebavedomý. Bolo to asi tým, že vyrastal v meste. Obdivoval som, keď sme miništrovali, že on dokázal aj čítanie (lekciu) spievať, kým ja som sa „nadrel“, aby som ju dokázal aspoň dobre prečítať. Obaja sme vyštudovali gymnázium, lebo v tom čase do Kňazského seminára v Bratislave nebrali z inej strednej školy. Po skončení gymnázia som nastúpil na dvojročnú základnú vojenskú službu a po jej ukončení ma na druhý „pokus“ prijali na teologické štúdiá do Bratislavy za Spišskú diecézu. Kde sa vzal, tu sa vzal, v ročníku nižšie sa objavil Peter Gostič. A tak sa vlastne poznáme od mladosti, hoci on bol prijatý za Košickú diecézu. Ja som bol vysvätený na kňaza v roku 1987 a Peter v roku 1988. A hoci sa naše cesty rozišli v tom zmysle, že ja som pôsobil v Spišskej a on v Košickej diecéze, opäť nás spojilo štúdium práva: ja som vyštudoval cirkevné právo v Ríme, on v Lubline. Obaja sme kňazi aj cirkevní právnici.
S Jankom Dudom - to je story. Od detstva som ani len nevedel, že existuje. To viete, na dedine sa pracuje, a tak sme veľa návštev v rámci rodiny nepestovali. Až v Kňazskom seminári v Bratislave mi raz spolužiak povedal, že bol na vojenčine s nejakým Jánom Dudom a vraj to bol veľmi nábožný chlapec, či mi nie je nejaká rodina? Ja som povedal, že neviem, lebo som naozaj nevedel. Až sa ozval a ja som zistil, že vstúpil do Rádu otcov dominikánov a bude mať vysviacku v Matejovciach pri Poprade, kde žil jeho otec a súrodenci. Najprv som však od môjho otca zistil „jeho pôvod“, a tak vyšlo najavo, že sme rodina, dokonca bratanci, čo prezrádza aj jeho meno a priezvisko. Potom sa naše cesty rozišli. Až jedného dňa sa ohlásil a navštívil ma na markušovskej fare spolu s generálnym vikárom Mukačevskej diecézy, pretože pôsobí na Ukrajine. Mukačevský biskup Majnek ma pozval prednášať kňazom svojej diecézy, a tak som tam bol. Teraz som ho pozval ja a on pozvanie prijal. A pozvanie prijal aj Peter Gostič.
Poobede v odpustovú nedeľu, keď sa ostatní kňazi rozišli, my traja sme si spolu posedeli a porozprávali sa. Potom sme si vyšli na prechádzku do Spišskej Novej Vsi. Opäť sme sa vrátili a stále sme mali o čom rozprávať. Až neskoro večer si obaja sadli do svojich aut a pobrali sa domov za svojimi povinnosťami. Bolo to pekné, že sme sa stretli. Ďakujem za to Pánu Bohu. Hlavne za to, že sme všetci traja verní svojmu kňazskému a Janko aj rehoľnému povolaniu.