Dotyk

 (Autor: archv redakcie)
Autor:Rbert Neupauer
Pridan: 2014-10-13 10:17:45
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

Vo svojej pamti sa vraciam sp do Spiskej Novej Vsi. Tam som mal raz do mesiaca slubu v nemocnici. Oestnstej svt oma v nemocninej kaplnke pre tch, ktor mohli prs.

A po nej? Kram spolu s Eucharistickm Kristom po tmavch a opustench chodbch nemocnice na jednotliv oddelenia. Intern, chirurgick, gynekologick, neurologick, ARO, oddelenie dlhodobo chorch. Otvram dvere izby vdy s istm naptm. Koko utrpenia sa skrva za tmito dverami! Vchdzam do izby majc pri sebe Sviatos oltrnu, ktorou chcem nasti aposilni chorho, vlastne ani nie ja, ale Boh. no, uvedomujem si, e nielen ja prichdzam k lku chorej eny, mua, mldenca, dievaa, starenky alebo starca, ale spolu so mnou k nim prichdza iv Boh. Boh, ktor sa dotka trpiaceho, Boh, ktor trp vom a zrove s nm. Je to ten Boh, ktor vzal na seba nae slabosti, niesol nae choroby a naimi bmi sa obail (porov. Iz 53, 4; Mt 8,17). Pristpim k lku, niekoko slov na zaiatok a zaname sa modli. Ako in? V mene Otca i Syna... robm znak kra. Km ja ho robm plne ahko a niekedy automaticky, starenka, ale aj mlad ena, starec, ale aj mlad mu nevldzu zdvihn svoju ruku, atak vemi by chceli. Nemu. Nemu urobi toto znamenie spsy na svojom zoslabnutom tele. Spomnam si na slov jednej rehonej sestry, ktor povedala: Vdy, ke sa ehnm, spomeniem si na tch, ktor sa nemu preehna, a preto sa snam urobi znamenie kra ovea sstredenejie, s ovea vou lskou actou, nielen tak automaticky akoby ilo o osi samozrejm. no, tto chor nemu urobi znamenie kra svojimi rukami, no napriek tomu s sami tmto znamenm. Ich choroba a utrpenie je krom a oni s znamenm znamenm pre ma. Km ja im prinam Krista v Eucharistii, aby sa ich tento Lekr tela i due dotkol, Boh sa cez nich dotka ma. Ke vidm, s akou tbou prijmaj Boha do svojho ivota, ke vidm, s akou pokorou nes kr svojej choroby, napad mi otzka: Ako by som ja znal takto kr? Neviem. No jedno viem isto, e Kristus liei tak, ako lieil kedysi, e aj dnes spolu s nami nesie nae slabosti a nae choroby a jeho rany ns uzdravuj. Podvam Svt prijmanie, niekedy injeknou striekakou podvam zopr kvapiek vody, aby sa ahie prehtalo, dvam zveren poehnanie. A potom? Dotkam sa Krista podm, niekedy pohladm ruku chorho. Niekedy je t ruka pln vrsok, inokedy nie. Niekedy je cel modr, inokedy mozonat. Vtedy si pripadm ako apotol Tom neveriaci, a predsa dotkajci sa Krista, dotkajci sa jeho rn. Nie, nevidm stopy po klincoch, ale stopy po ihlch nespoetnch infzi i stopy po tvrdej prci, no stle s to ruky Krista a jeho rany. Nie s to ruky oslven, ale ruky pribit na kr akajce na oslvenie.
Na zver pozdrav a ete jeden pohad. Monoe posledn.
sac louis vuitton pas cher lunettes de soleil ray ban pas cher sac longchamp sac à main longchamp pas cher christian louboutin uk shoes air max pas cher