Druh synoda Spiskej dieczy

 (Autor: archv redakcie)
Autor:Cyril Hamrek
Pridan: 2008-07-06 22:21:48
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

Druh plenrne zhromadenie Synody sa uskutonilo v doch 13. a 14. jna 2008 v priestoroch Kazskho seminra biskupa Jna Vojtaka. Sasou programu zhromadenia Synody boli aj svt ome v Katedrle sv. Martina. Konali sa v piatok o 17:00 hodine avsobotu o 9:00 hodine. Kad rokovanie zana modlitbou Synody.

Piatkov rokovanie pokraovalo nvrhmi na doplnenie Synodlneho poriadku. Nvrh na doplnenie podal aj n pn farr prof. ThDr. Jn Duda, PhD. Tkal sa hlasovania, aby dieczny biskup nehlasoval s lenmi predsednctva, ale aby bol nad predsednctvom. Tento nvrh zhromadenie schvlilo.
Reltor Anton Tyrol predstavil Instrumentum Laboris, 1. tma: Tvr, ivot a spsne sluby Spiskej partikulrnej cirkvi. V tomto materili boli zapracovan prspevky z farskch a dekantskych rozprv. K tomuto materilu sa viedla rozprava, v ktorej lenovia Synody predkladali prspevky na doplnenie a zmeny v predloenom materili. Prspevky zmien v texte sa tkali konkrtnych nvrhov.
Niektor spomeniem:
 farsk pastoran rady maj by vkadej farnosti
 zapracova len nvrhy, ktor dokeme v praxi realizova
 do realizcie zapoji laikov ochotnch pracova v prospech cirkvi
 je potrebn, aby si farnosti navzjom vypomhali aj finanne
 cirkev chce oslovi vetkch ud, aj neveriacich
 vypracova tatt farnosti, dekantu diecznej krie
 uskutoova pastoran nvtevy biskupa vo farnosti
 vykonva vizitcie vo farnosti adekante
 rozdeli vek farnosti v mestch na menie, aby boli farri bliie k veriacim - predloil n pn farr prof. ThDr. Jn Duda, PhD.
Rozprava prebiehala k jednotlivm nvrhom, na ich zmenu, doplnenie alebo neprijatie. Vetky nvrhy boli zaznamenan a spracovan pre hlasovanie o ich prijat. V prestvkach rokovania prebiehala diskusia medzi lenmi Synody k jednotlivm nvrhom, predkladali sa doplujce a vysvetujce nzory,ale uskutonili sa aj osobn stretnutia a rozhovory.
Po ukonen rozpravy k 1. tme reltor Frantiek Trstensk predstavil Instrumentum Laboris, 2. tma: Posvcovanie ivota. Rozprava prebiehala tm istm spsobom, ako k 1. tme. Zpredloench prspevkov spomeniem niektor:
 mimoriadni rozdvatelia sviatosti nech roznaj v nedeu sviatos chorm
 kazi nech spovedaj pol hodiny pred kadou svtou omou
 najvhodnej vek pre sviatos birmovania
 potreba obnovy kresanskho ivota
 dleitos a poslanie manelstva
 manelstvo je sviatos tak ako kazstvo a alie sviatosti.
Piatkov rokovanie bolo ukonen o 17:00 hodine svtou omou. Program zasadnutia pokraoval v sobotu o7:30 hodine dokonenm rozpravy k2.tme. O 9:00 hodine sa lenovia Synody zastnili na svtej omi spolone sabsolventmi fakulty, ich rodinnmi prslunkmi a predstavitemi fakulty.
V alom programe zasadnutia reltor Alojz Kostelansk predstavil Instrumentum Laboris, 3. tma: Katechza a formcia povolan. Tto tma ns zaviedla viac do sasnej innosti v cirkevnch intitcich a predkladala nm nvrhy kto, kedy a o m robi. Rozprava prebiehala u spomnanm spsobom. Ponkam niektor prspevky:
 zaloi pastoran centr pri cirkevnch vysokch kolch
 uskutoova profesionlne pastoran stretnutia lekri profesori rehonci a podobne
 rozri kontakt rehonkov s veriacimi, hlavne s mldeou
 prehbi katechzu v rodine
 dba na kvalitu katechtov a uiteov v cirkevnch kolch
 je potrebn vyuva mdi rdio Lumen dieczne vysielanie, internet- dieczna strnka doplovan farnosou
 spolon modlitba a vzjomne poznanie odkryje dobro v lovekovi
 bojova o zachovanie potu hodn nboenstva v kolch
 pastoran centr s vsostne cirkevn intitcie, preto ich tatt mus by zosladen s cirkevnmi predpismi predloil n pn farr Prof. ThDr. Jn Duda, PhD.
Rokovanie pokraovalo hlasovanm k jednotlivm nvrhom. Vetky prijat nvrhy bud po odporan dieczneho biskupa Mons. Frantika Tondru zapracovan do konenho znenia dokumentu.
Rokovanie synody je plne slobodn, demokratick, ale spojen s konkrtnou zodpovednosou dieczneho biskupa. To je rozdiel oproti hlasovaniu a vobch v politike, kde vetci sa meme slobodne demokraticky rozhodn, ale aj vetci spolone nesieme zodpovednos nikto konkrtny.

Z mjho pohadu je dobr, e sa oinnosti cirkvi diskutuje. Poukazuje sa na dobr alebo nepostaujcu innos cirkvi a predkladaj sa nvrhy na jej skvalitnenie a hlavne prispsobenie podmienkam sasnej doby. Je dobr, e to vetko sa kon v duchu viery a poznania existencie Boha. Poznanie existencie Boha je pre loveka dobro, preto je poslanm cirkvi ukazova cestu k tomuto dobru, pre dobro loveka, pre jeho plnohodnotn ivot, vieru a ndej vo ven ivot. K tomuto je potrebn cirkev, k tomu s potrebn sviatosti anae spolon modlitby a v tom vidm aj zmysel Synody. Pre tieto hodnoty sa lenovia Synody obetuj a iadaj aj vs o modlitby za spen priebeh Synody.