tudova alebo netudova

 (Autor: archv redakcie)
Autor:Monika Hodnick
Pridan: 2008-07-06 22:12:48
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

kolstvo a zdravotnctvo s vanmi tmami diskusi takmer vetkch ud. Je tomu tak zrejme preto, e kad zns chodil alebo chod do koly akad riei otzku svojho zdravia po cel ivot. Preto sa neraz zd, e mnoh s akosi mdri v tom, ako treba riei tieto rezorty.
Je zjavn, e obidve odvetvia nutne potrebuj zmyslupln zmeny. Tento lnok je venovan len kolstvu z troka inho uhla pohadu.
V ostatnom obdob sa vrazne zvil poet promci. A natoko, e strcaj svoju dvnejiu vnos. Je to vak prirodzen, pretoe kedysi len mlo ud dosiahlo vysokokolsk vzdelanie. Vzdelanie nieslo vsebe pea mdrosti, kultivovanosti adstojnosti. Dnes je to trochu inak. Je to dobr alebo nie?


Kedysi
Najprv chcem poukza na November 1989. Priniesol mnohm uom avu aj v tom, e konene mohli zaa tudova. Bolo to smutn, ak sa v loveku skrvala tba po vzdelan a on ju nemohol naplni, pretoe zopr ud rozhodlo, e tomu, kto nie je lenom vldnucej strany, to dopriate nebude. Mnoh, ktor nemali ctu k vzdelaniu, ale mali len tbu ma titul, vytudovali kadejakm spsobom a za kad cenu. Vsledok takejto nekvality zavame dnes v benej praxi. Od ud stakmto prstupom sa kvalitnej prce nedokme.
Preto bolo fajn, e sa s prchodom demokracie a slobody otvoril priestor pre monosti tdia. Ako to vak bva, dobro asto nenpadne sprevdza aj zlo. tudova na vysokej kole dnes me kad. Je to dobr alebo zl?

Dnes
Vemi pozitvne vnmam skutonos, e mnoh tuduj. Preto, lebo to prospieva nielen jednotlivcom, ale aj celmu Slovensku. Ak budeme ma u ns dostatok vzdelanch ud, malo by sa nm dari lepie nielen v hospodrskej oblasti. Dleitejie je vak to, e vzdelan lovek je lovek rozmajci. Atak je menej nchyln manipulcii inm lovekom alebo inmi umi i skupinou ud. Nevedomos a nevzdelanos takmer vdy zneuij totalitn systmy. Preto nechc dovoli tudova, lebo hroz konfrontcia v diskusii, vpresadzovan inch, neelanch nzorov. Vtomto zmysle je naozaj dobr, e Slovci dostali prleitos naplno poznva, spoznva, skma, riei, hada, oboznamova sa, bda...
Druh strana mince je t, kto, ako apreo chce tudova.

Kto
Sn najlepie to vidia uitelia v kole. V ostatnom ase sa neraz stretvaj so zvltnym postojom niektorch rodiov. Mnohokrt tlaia svoje deti do tdia bez toho, aby skmali svoje diea, zaujmali sa, ak m schopnosti a danosti. Aby spoznali, ak dary aak talent dostalo od Boha. Stva sa, e tvrdohlavos rodiov, ktor maj fixn predstavu z teba bude ininier, bude sa ma dobre ubli dieau, pretoe m naprklad umeleck sklony, o ktorch nevedeli alebo nechceli ich vidie, objavi, podpori. Alebo m in zrunosti, ktor by naplno rozvinulo vnejakom remesle a ctilo by tam svoje naplnenie. Vsledok takho tlaku neraz vidie v kole. Rodi sa chronicky sauje na to, ak stres preva jeho syn alebo dcra, pritom mono len nepostrehol, e diea sa vntorne trpi, lebo nie je stotonen s vybratm typom tdia. Rado by sa venovalo nieomu inmu, ale nechce strati lsku rodiov a sklama ich. V kole sa potom trpi. Potom neraz zlyhva a svoj nespech zvauje prevane na uiteov, zlch spoluiakov, alebo na in faktory.

Ako
Formy zskania vysokokolskho titulu s dnes rzne. Ide najm o denn a extern tdium. Aj tu vznikaj roztrky a vzjomn nedopriatie si. Denn tvrdia o externistoch o sa t mu naui raz za tde? Pritom sa vie, ako sa mnoh denn poas semestra flkaj, nechodia na prednky arobia o mu a vtedy, ke im u hor skka pod nohami. A ke skka nevyjde, tak je na vine zkern profesor, ktor si na nich urite sadol alebo si riei svoje komplexy. astokrt si tak tudenti nechc prizna, e takto si rieia komplexy vlastne oni, pretoe na t skku nemaj, lebo sa neuili alebo ju podcenili.
Externisti zase tvrdia nech si to denn sksia! no, tudova popri zamestnan, rodine a inch povinnostiach nie je med lza. Aj oni by si vak mali prizna, e vinou ich nikto do tejto pozcie netla, rozhodli sa dobrovone. A tak prijali na seba riziko vekej zae.
Tak i onak. Pravda je kdesi uprostred. Aj denn aj extern to maj ak vtedy, ke ber tdium zodpovedne. Podstatn vak je, kvli omu tuduj a ak postoj ku tdiu zaujm.

Preo
Prichdzame k najdleitejej otzke poloenej na zaiatku. Preo tudujem? Dychtm po vedomostiach, chcem vedie, ako funguje svet, kto je lovek a preo sme na tejto zemi? Tim by dobr vo svojej profesii a chcem to, o nadobudnem v kole zroi, a tak svojm povolanm sli inm?
Alebo mi ide skutone len o t przemnos, aby som mal titul pred menom alebo za menom?
Titul m prezrdza, e mme do inenia s lovekom, ktor rozumie svojej prci a je odbornkom v odbore. Zrove je veobecne rozhaden.
Mnoh sa zlostia, e univerzity produkuj titulovanch.
Ja som presveden o tom, e nech je to akokovek, realita a ben prax urob svoje triedenie. Postupne sa ume vyhadva odbornkov poda vsledkov ich prce.

tudova alebonetudova
Najlepie by bolo, ak by kad robil es svojmu povolaniu, vzdelaniu, svojej kole, z ktorej vyiel a uiteom, ktor ho na jeho cestu pripravovali.
Najhorie je, ak mme do inenia s lovekom, ktor svoje vzdelanie zneuva na to, aby ostatnm ublioval.
Nepochopiten je, ak niekto tuduje a u poas tdia je rozhodnut, e tto prcu robi nebude. Sta mu titul.
Najpodstatnejie je vak to, e kad prca m svoju vnos. Potrebujeme vetky povolania. Od jednoduchch a po komplikovan. Je len potrebn v sebe zisti, ak je moja cesta, akou prcou mm ja prispie tomuto svetu. Preto je dleit ma v cte kadho, kto pracuje a pracuje zodpovedne a s lskou. Tak prca prina dobr ovocie. A je jedno i s titulom alebo bez.

Na zver mi neprichdza na um iadne lepie hodnotenie loveka, ako citt zo Svtho Psma: Kto je medzi vami mdry a rozumn? Nech dobrm ivotom uke svoje skutky vmdrej skromnosti. (Jak 3,13)