Diskusia so tefanom Hrbom a mladmi kresanskmi novinrmi

Diskusia so tefanom Hrbom uprostred mladch kresanskch urnalistov(utorok, 31.8.2004, Katolcka univerzita v Ruomberku)

------ (Autor:  )
Autor:Monika Hodnick
Pridan: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

Preiel si vetkmi mdiami. Ktor Vs zaujali najviac? H: Vlastne vetky. Kad m svoje vhody a nevhody. No predsa len na prvom mieste je psan text. K napsanmu sa me vrti. Psan slovo je vnejie u sa ned zobra sp, ostva tam. Povaujem to za najvyiu kategriu novinrstva. V TV aj tak pozeraj hlavne na to, ako vyzer! A nevhodou (pre dievat mono vhodou) je to, e a na ulici spoznaj. TV je pasca, no m najv vplyv. Rozhlas ma vak tie bavil. S hlasom sa d vea robi.

Je ete nejak vzva, o by ste chceli robi? Sn zahranin mdium? H: U som pracoval v Slobodnej Eurpe (Praha, Mnchov) a stretval som sa tam s rznymi nrodmi. Nectim potrebu s pre. Preo? no, slovensk mdi s ete stle povrchn, ale nelka ma s do dobrho, ale prispie k tomu, aby sa to tu skultivovalo.

Sledujem Vae relcie Pod lampou. No mm tak pocit, e zver diskusie asto smeruje ku akmusi strachu, k depresii... H: Nemyslm si, e svet je depresvny. Skr novinrsky a politick svet je depresvny. V tom svete je vea udnch ud, podvodnkov, l. Medzi novinrmi je vrazn menina, ktorej ide o pravdu. A i v takom svete je obas depresvne. Myslm si vak, e medzi normlnymi umi je svet normlny. Vetci spolu musme v sebe njs odvahu postavi sa voi zlu. Nememe ustupova, lebo zlo sa bude rozmha. Treba robi to, o je sprvne a na to treba odvahu. Vtedy depresia nesmie zvazi.

Preo nebe Pod lampou v ase telenoviel, ke pozer vina ud televziu?
H: Telenovely naozaj beia vtedy, ke pozer vea ud, a je to kvli reklame. Riadite TV to mus urobi, aby mohol zaplati in - kvalitn relcie.

Dokete by v relcii Pod lampou nestrann?
H: Nesnam sa by nestrann. Ja neverm na to, e niekto me by nestrann. Kad m predsa svoj nzor, a tm sa neme sta nestrannm. A ku ktorm nzorom sa priklam ja? D sa to rznym spsobom vytui. Najm z kladenia otzok. Myslm si, e novinr by mal by skr frov, ne nestrann. Nesmie nikoho zneui ani zvhodni. Hostia mu reagova a aj reaguj rzne. o je vak pozitvne, ak je tam nejak lovek s klapkami, po niekokch frzach, ktor opakuje stle dookola, sm zist, e akosi udne vynieva z atmosfry.

Mali ste osobn sksenos s korupciou?
H: (smiech) Nemm ani dom ani drah auto... Nie, nikto mi ni neponkol. (vne): T, ktor chc podplati, hadaj tak osobnosti, u ktorch pochodia.

o Vs v ivote najviac ovplyvnilo?
H: (ticho, rozmanie, smev). Keby som bol politik, asi by som povedal: rodina, knihy, priatelia... Ale vne. Samozrejme, e i toto. U ma vak zohrali dleit rolu dve udalosti v mojom ivote. V Petralke som vyrastal v partii chalanov. O uoch, ktor chodia do kostola som si myslel, e s to iba babky nad 65 rokov. A tie, e veriaci udia s t, ktor maj depresie, krzy, a preto chodia do kostola. Nepochdzam z veriacej rodiny, a teda som nemal o tom bliiu predstavu. Potom sa vak udiala jedna vec. Jeden z naich chalanov zaal chodi do kostola a stal sa veriacim. Ostatnch ns to udivilo a poloili sme si otzku o to m znamena? Potom sme viedli dlh rozhovory a zaali sme sa stretva aj s veriacimi. A vtedy som zail ok. Zistil som, e veriaci mu by aj inteligentn a vesel udia! (smev). Tam som sa stretval s Ivanom Hoffmanom, Danielom Rausom, Danielom Pastirkom... ale stle som to prijmal len rozumom. asom som si vimol ivot tchto ud. A tak som si poloil otzku preo to odmietam? Bojm sa toho? A tak som sa raz veer zatvoril do izby a povedal som si: o.k., idem sa modli. Nevedel som vak iadnu modlitbu a dokonca som si vtedy myslel, e Oten sa pe tak, ako som to poul oen. Netuil som ete, e sa v tom nzve skrva slovo Otec. Zatvoril som sa do izby a povedal som: o.k., Boe, ak si, daj mi to nejako pozna. A daj nech sa zmenm. V tej chvli sa stalo osi zvltne. Zail som zvltny pocit. Psychoanalytici by iste povedali, e ilo o depresiu mladho loveka. No ja nikdy nebol depresvny, naopak. Zrazu som tuil, e sa osi men. Samozrejme, e som sa v tej sekunde nezmenil, no ctil som, e sa osi zsadn v mojom ivote zmenilo. No a t druh dleit udalos v mojom ivote sa udiala po pde socializmu. Ocitol som sa v uliciach, kde bola fantastick atmosfra, spieval Karel Kryl, udia sa zdravili, dokonca aj s policajtmi, spievali, radovali sa... Havel sa stal prezidentom a to bol ok. A vtedy som si po druhkrt uvedomil, e treba nieo robi, aby svet bol lep. Pocioval som vemi siln zodpovednos.

Urite ste vemi vyaen. Ke je toho vea, utekte pred umi?
H: Mj reim je reim slobodnho novinra. Keby som mal vstva o iestej alebo s spa o desiatej veer, asi by som zomrel. (smiech). Prakticky ja nemm pracovisko. A novinr ho vlastne ani nepotrebuje, pretoe m by tam, kde sa nieo deje. Mus vetko vnma, ak chce by dobrm novinrom. Take ja nemm pracovn as, pretoe mm pracovn as stle. Na jednej strane je to asom navn by stle v strehu, vetko vnma, nasva informcie. No na druhej strane m to vek silu. Moja prca mi dva asn pocit vetci mu klama ako chc a ja mm slobodu, e to napem tak, ako to je a nikto mi v tom nezabrni. A ten pocit to nie je len sebeck pocit pre ma. V tom je ten pocit skvel, e t pravdu mem ponknu inm.

Existuje hranica medzi kamartom a kamartom-politikom?
H: Je ak udra t hranicu. D sa to len jedinm spsobom. Novinr nesmie nikdy dosta a prija vhody. A ak napriek tomu nedoke by slobodn voi politikovi, tak by nemal o om psa. Najdleitejie je by vntorne estn. Znie to jednoducho, ale je to vemi ak.

Ktor s Vae dleit hodnoty v ivote?
H: Hada pravdu o sebe, o svojich zlyhaniach, o svete, v povolan. Snai sa neby pyn, hoci je to vopred prehrat boj. V neposlednom rade je to aj pokora, primnos k sebe navzjom... S to vetko jednoduch veci, a pritom vemi vek.

Vinou idete proti prdu...
H: Ke chcete by poctiv, je to tak, je to neprjemn a namhav. No je bez odhodlanosti st za niem, aj ke je vina proti, sa ned ni dobr urobi.

Amerika? 11.september?
H: Pred mojou prvou nvtevou USA v roku 1991 som vedel najm to, e Reagan znane prispel k tomu, aby padol komunizmus. A z toho som vydedukoval, e je to tam asi dobr. Dnes viem viac, a nemyslm si, e Amerika je Hollywood a Mac Donalds. Je tam naprklad vea veriacich. Viac ne polovica Amerianov ta Bibliu. Z ich vlastnost sa mi pi to, e s ochotn veri v to, e hada pravdu stoj za to. Maj idely, za ktor sa odd bojova. Aj 11. septembra dokzali dra spolu, pomha si. Zail som to na vlastnej koi. Je zaujmav, e stle, ke sa vrtim z Ameriky, ete tde po nvrate som optimistick... Najv rozdiel medzi Slovenskom a Amerikou vidm v tom, e ivotn filozofia Amerianov je: veci sa daj urobi, len treba hada spsoby. A Slovkov ... ve aj tak je to zbyton.

o m robi Slovensko na ceste ku sprvnemu kapitalizmu?
H: Ke sa hlavnm meradlom stan peniaze, tak to bude zl, vulgrny kapitalizmus! Hoci je pochopiten, e po 40 rokoch socialistickho ivota sa udia nevedia majetku nabai... Viem, hovor sa to ahko. No bude zle, ak tomu podahneme! Lebo so astm to vbec nesvis. A o m Slovensko robi? Malo by sa usilova by kultrnou spolonosou. To znamen aj myslie na slabch, postihnutch... A nem to robi najm tt. Ete stle tu vak vldne rivalita kto z koho. Musme viac myslie na tch, o sa nemaj dobre.

V odkaz mladm urnalistom?
H: Ak sa m nieo zmeni vo svete, v urnalistike, mali by sa dosta na tie posty udia, ktor to chc zmeni. Ovplyvova okresy, kraje, Slovensko... In to neurobia!

o si myslte o kresanoch?
H: Kresania 1)maj tendenciu nes do pinavost, 2)maj asto nlepku naivity. Aby sa presadili, musia vea diskutova, musia by profesionli vo svojich povolaniach.

Ako by si charakterizoval svoju vieru?
H: S dve cesty pre kresanov: 1)zosta v prjemnom prostred s ostatnmi kresanmi, v bezpe, kde je sn menej pokuen. Nie je zl pracova v Cirkvi cel ivot. 2)vyrazi do sveta, ale zosta kresanom s cieom osi poveda, upozorni na nieo... Je to prostredie pln pokuen, neprjemn, ak... Ide stle o balans na ostr noa. Ja som si vybral t druh cestu mono aj preto, e pochdzam z takho prostredia. To prv by bolo pre ma tekom do bezpeia. Aj vo svete veriacich, aj vo svete neveriacich vade s dobr, aj zl, podvodnci aj estn. Neplat tza, e kresan je dobr a nekresan zl.

Ak je V nzor na internet?
H: Voi internetu som skeptick. Je to priestor pre totlnu anonymitu. Mnoh udia do o nepovedia, radej napu, vulgrne sa vyjadria, a tm si lieia svoje komplexy. Pre ma je dleitejie pestova schopnos rozliova, o je dobr a o zl, o je potrebn a o nepotrebn, a nie ma vea informci!

Vnmate sa ako vzor?
H: (smiech) Absoltne!... (vne) Ke mi udia v roku 1994 nadvali, e mm ods z republiky ani vtedy som sa nevnmal ako negatvny vzor. Takisto teraz, ke pochvlia relciu Pod lampou alebo Tde, sa nevnmam ako pozitvny vzor. Podstatn je osi celkom in.