Farr zArsu, kto si?

Rok kazov

 (Autor: Peter Lazor)
Autor:Rbert Neupauer
Pridan: 2009-10-11 17:02:12
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

Da 19. jna 2009 na slvnos Najsvtejieho Srdca Jeiovho otvoril ppe Benedikt XVI. Rok kazov. Prleitos ktomu dalo 150. vroie mrtia kaza sv. Jna Mria Vianneya, patrna vetkch kazov. On zvykol hovorieva: Kazstvo je lska Jeiovho Srdca. Preto na slvnos Boskho Srdca Jeiovho Rok kazov zaal ana t ist slvnos da 11. jna 2010 sa aj ukon.
Kto je Jn Mria Vianney? Preo prve on je patrnom kazov? Nahliadnime bliie do jeho ivota anjdeme odpove.

Jn Mria Vianney sa narodil 8.mja 1786 vDardilly vo vekej obci osem kilometrov vzdialenej od mesta Lyon vo Franczsku. Mal piatich srodencov, sktormi vyrastal vatmosfre lsky ahlbokej viery. Ktomu ich viedli ich dobr azbon rodiia Mat aMria rod. Belezuova. Rodiia kad svoje diea zasvtili Panne Mrii, ktorej meno nosievalo kad ich diea.

Jnova cta kPanne Mrii
Jn Mria bol ako syn sedliaka zvyknut od detstva na chudobn, tvrd ivot pln prce. Ako sedemron psol osly, zopr oviec akravu, ktor patrili rodine. Neskr pomhal otcovi astariemu bratovi pri ponch prcach. Vnoci spval sbratom Frantikom na jednej posteli vkte matale. Od malika mal Jn vrel ctu kPanne Mrii. Ke mu zverili otcovsk stdo, vdy nosil so sebou jej soku. Zorganizoval aj ostatnch malch pastierikov aspolone vytvrali procesie amodlili sa. On ich napomnal, aby nekliali, aby boli poslun. Neskr, u ako dospel povedal: Svt Panna bola mojou prvou lskou. Miloval som ju ete prv, ne som ju poznal. Vrodine Vianneyovcov bola stle iv nos pohostinstva voi chudobnm. Im boli dvere domu stle otvoren. Pri jedle si ich posadili krodinnmu stolu aneraz sa pre nich naiel aj nocah. Tto lsku kchudobnm si odniesol do svojho budceho ivota farra aj Jn. U ako chlapec vodil domov obrkov, ktorch videl na ceste. Ke sa stal farrom pozval chudobnch na faru, rozkladal im ohe, dval im svoje koele, topnky, rozprval sa snimi. Vravieval: Sme astn, e knm chudobn prichdzaj. Keby neprili, museli by sme ich s hada.

Tba sta sa kazom
Poas franczskej revolcie, ktor vypukla, ke mal Jn len tri roky, sa ete viac cel rodina utiekala kPnu Bohu. Potajme chodili na svt ome avdome ukrvali kazov. Vzime vroku 1795 navtevoval skromn kolu vdedine. Vtrinstich rokoch prijal prv svt prijmanie avdvadsiatich sviatos birmovania. Hne po birmovke sa vrtil domov, aby pomhal na gazdovstve. Til vak sta sa kazom. To, kedy poctil povolanie ku kazstvu, sa ned presne poveda. Avak domce prostredie anajm matkin vplyv bol ivnou pdou pre vznik takej tby. Neskr povedal: Po Bohu za to akujem mojej matke. Matka bola naden, e sa jej syn chce sta kazom, no otec ho nechcel pusti. Nebolo peaz na tdium, Jn mal u privea rokov na tak tdium aotec ho chcel ma radej doma na gazdovstve. Nakoniec mu to vak dovolil. Jn zaal chodi do malej farrskej koly vcully, ktor tam otvoril ich farr Charles Balley. Mal vak vemi slab pam avek medzery vo vedomostiach. Najm latinina mu robila vek problmy. Ni si nemem vtc do tej mojej sprostej hlavy. Modlil sa, zapieral, chytala sa ho nechu. Uil sa sedem rokov. Vroku 1809 musel Jn Mria neakane prerui svoje tdium. Priiel mu povolvac rozkaz. Zveril sa do rk Prozretenosti ausiloval sa vo vetkch okolnostiach spozna Boiu vu. Zanedlho ochorel adva roky bval vmalej dedinke vhorch ako dezertr, kde uil deti apovzbudzoval ich svojm zbonm ivotom. A vroku 1811 udelili amnestiu vetkm zbehom zvojska, atak sa mohol vrti domov.

Vysvten na kaza
Mal dvadsaes rokov, ke zaal tudova filozofiu, no tdium mu lo vemi ako. Vroku 1813 nastpil do seminra vLyone, no nespravil skky ado vych ronkov nepostpil. Farr Balley ho doma douoval, no ani to nepomohlo. Balley dosiahol, aby ho vyskali vo francztine. To skajcich uspokojilo. Generlny vikr vLyone Courbon vraj pri tejto prleitosti povedal: Je mlad Vianney pobon? Rd sa modl ruenec? Uctieva Pannu Mriu? Potom milos Boia urob ostatn! Atak 13. augusta 1815 sa Vianneyoho sen stva skutonosou a je vysvten na kaza.
Vroku 1818 vymenovali Jna za administrtora do obce Ars-Dombes. Jna tam poslali so slovami: Je to mal obec aniet vnej vekej lsky kBohu, vy ju tam zasejte!

Nesmierna lska k uom
Ars bola dedinka vzdialen 35 kilometrov od Lyonu. Mala iba 230 obyvateov abola povestn svojou bezbonosou. Kostol opusten, tyri krmy boli otvoren takmer nonstop, chbala cta medzi umi, non zbavy, hrenia niili mravnos, opilstvo prekvitalo. Fara bola pekne zariaden nbytkom grfky des Garetsovej. Ke vak videl ako je spustnut kostol, pomyslel si: Kaz je lepie ubytovan ako Boh. Zfary dal povyna nepotrebn nbytok avrtil ho grfke. Nechal len to, o bolo nevyhnutn: dva stoly, skria, niekoko stoliiek, hrniec apanvica, zopr tanierov ahrnekov aveci, ktor si priniesol (z ktorej matrac dal neskr chudobnm), knihy, bielize addnik. Modlitba, pst a obeta boli hlavnmi prostriedkami Arskho farra proti zlozvykom anerestiam dediny. Rno otvrtej hodine chodieval atri hodiny pred rannou omou zotrvval vo vrcnej modlitbe. Modlil sa za svojich farnkov: Boe mj, daj, aby sa moja farnos obrtila; som pripraven vytrpie, o bude chcie, po cel svoj ivot...len aby sa obrtili. Lska kuom ho pohala kumtvovaniu, pstu aprehnanmu biovaniu. Niekoko tdov spval na rad vo vlhkej komore na przem, a dostal zpal onho nervu astran bolesti hlavy, na ktor trpel ptns rokov. Ke si uvedomil, e vlhkos je kodliv, premiestnil sa na povalu. Brvno pouval ako vank. Nakoniec predsa len zaal spva na posteli vhornej komore, ale matrac avetko, o poskytovalo pohodlie, odstrnil. Aj jeho postenie bolo okujce. Jedol raz za de, ajto iba krky chleba adva zemiaky. Vase pstu dva alebo tri dni nejedol vbec ni. Osem rokov tvrdo bojoval proti zlozvykom kliatia vdedine. Dvadsap rokov mu trvalo, km sa podarilo odstrni hriene tance. Raz sa stalo, e priiel do verejnej miestnosti, tanenkov vyhnal, hudobnkom ahostinskmu zaplatil kodu. Vkaplnke sv. Jna Krstitea dal napsa vstin npis: Jeho hlava bola cenou za tanec. Vsledky jeho namhavej prce sa dostavovali pomaly, ale isto. Zbon due prijmali jeho reformy a mali ho vcte. Ale takch bolo mlo. Viac bolo takch, ktorm tento farr prekal. Na biskupsk rad psali zlomysen listy aponosovali sa naho. Arcibiskup vak situciu poznal aJna podporoval. Po ase sa zaal kostol napa. udia prestali pracova vnedeu. U nebolo pou klia, vrodinch zavldli kresansk zvyky. Jn zaloil Dom prozretenosti pre dievat asiroty zo svojej farnosti. Pouil na to svoje dedistvo.

Charizmatick kaz
Najvlastnejou charizmou farra zArsu bolo spovedanie. Vroku 1832 vypukla vo Franczsku cholera. udia zaali hada techu ufarra vArse. To bol zaiatok mnohch pt. Zcelho Franczska do Arsu prichdzali rozlin udia, aby sa mohli uho vyspoveda adosta radu. Tridsa rokov spovedval 15 17 hodn denne. Spval dve a tri hodiny denne aostatn as venoval modlitbe, slveniu svtej ome, spovedaniu akatechze. Odhaduje sa, e rone navtvilo Ars asi stotisc ud. udia chceli vidie svtca. Kee mnoh udia menili svoje ivoty, diabol nenechal Jna Vianneya na pokoji. Trpil farra hrmotom, buchotom, nedal mu spa, snail sa ho znechuti.
Vo svojej pokore bol Vianney presveden osvojej niotnosti advakrt chcel dokonca zArsu ods, doslova ujs. Raz sa vrtil sm adruhkrt ho nepustili farnci, atak slil alej. 29. jla 1859 mu prilo zle. Spovedal avplnom kostole vykladal katechizmus. Horko-ako vydral do konca. Ke priiel na faru, musel si ahn. Horka nm lomcovala. Dal si zavola svojho spovednka, farra zJassensu. Vyspovedal sa aviac u nehovoril, len mlky poehnval tch, ktor za nm prili, aby ho videli. Dokonca priiel aj biskup, aby ho ete naposledy videl. Vo tvrtok 4.augusta 1859 odruhej rno farr zArsu zomrel ssmevom na perch. Prinou jeho smrti bola telesn vyerpanos. Mal vtedy sedemdesiattri rokov.
Zves ojeho smrti sa rchlo rozrila atisce ptnikov prichdzali, aby ho odprevadili na poslednej ceste. Poda jeho elania bol pochovan vArse vlodi farskho kostola. Tento kostol sa stal cieom mnohch pt amiestom modlitieb. Vroku 1905 bol vyhlsen za blahoslavenho avroku 1925 za svtho. Jeho telo sa zachovalo neporuen adnes je vystaven vnovej bazilike vArse.

Sv. Jn Mria Vianney,
oroduj za ns aza
vetkch kazov!

Spracoval
Rbert Neupauer