Tituly pred menom, za menom ...

Nao nm s? Potrebujeme ich vbec?

Prof. ThDr. ICLic. Jn Duda, PhD. poas prednky   (Autor: archv redakcie)
Autor:Jn Duda
Pridan: 2008-07-06 22:09:26
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

Aj vy sa pozastavujete nad silm niektorch ud po zskavan titulov? V poslednch rokoch sa akoby roztrhlo vrece s titulmi, je ich takmer ako maku. Pome sa spolone zamyslie a vysvetli, ako to s titulmi vskutonosti je.

o je akademick alebo vedecko-akademick titul?
V procese vysokokolskho tdia sa tudent u a nadobda nov vedomosti a zrunosti. Ke absolvuje tento proces, mus sa podrobi ttnej skke, za ktor zska vysvedenie a diplom, ktor ho oprvuje nosi urit titul. Trochu je to zloitejie, ale pre prv rozhad vo svete titulov nateraz bude stai. Ete raz a jednoducho: titul je vyjadrenm vedomost absolventa vysokokolskho tdia v nm vytudovanom odbore. Rozdiel medzi akademickm a vedecko-akademickm titulom vysvetlm o chvu.

Typy titulov
Eurpska nia sa na zasadan v Bologni v Taliansku dohodla (preto sa hovor o boloskom systme vysokokolskho tdia v krajinch Eurpskej nie, kam patr aj Slovensko). Bolosk systm repektuje vysokokolsk zkon zroku 2002 a jeho novela zroku 2006. Tento systm predpoklad tri stupne vysokokolskho tdia.

Prv stupe - bakalrske tdium
Mus trva najmenej tri roky. To znamen, e tudent bakalrskho tudijnho programu absolvuje tri roky vysokokolskho tdia, mus spene absolvova semestrlne skky a po splnen vetkch tudijnch povinnost sa me na konci tretieho roku prihlsi na komisionlne skky (tzv. ttnice) a obhajobu diplomovej prce, o vykonva pred komisiou piatich skajcich profesorov a docentov. Ak diplomov prcu obhji a spene absolvuje aj bakalrske ttne skky, fakulta na nvrh skobnej komisie udel absolventovi v absolvovanom tudijnom odbore akademick titul bakalr (skratka Bc.), ktor si absolvent me psa pred menom.


Druh stupe vysokokolskho tdia

Zana a po spenom zskan akademickho titulu bakalr. Uchdza si mus znova napsa iados a znova absolvova prijmacie pohovory. Ak je spen, stva sa tudentom magisterskho tdia, ktor trv najmenej dva roky. Op mus absolvova prednky, cvienia a in predpsan tudijn lohy vrtane semestrlnych skok. Po splnen vetkch kritri sa me tudent po dvoch rokoch prihlsi na obhajobu diplomovej prce (tentoraz magisterskej) a op predstpi pred skobn komisiu, aby absolvoval ttne skky. Ak to spene zvldne, fakulta mu udel v absolvovanom tudijnom odbore akademick titul magister (skratka Mgr.), ktor si me absolvent psa pred menom. V anglosaskch krajinch (napr. v USA) tomuto titulu zodpoved titul master (v skratke MA), ktor si absolventi pu za menom. Titul ininier sa udeuje aj na Slovensku, je druhm stupom vysokokolskho tdia a stoj na rovni titulu magister.
Tret stupe vysoko-kolskho tdia
Zana po spenom absolvovan druhho stupa vysokokolskho tdia s titulom magister. iadate si znova mus poda iados, predloi vsledky a zskan diplomy. Odborn komisia vyhodnot predpoklady pre tento stupe tdia a pozve iadatea na prijmacie konanie. Hlavn draz sa kladie nielen na vedomosti uchdzaa, ale najm na predpoklady pre vedeck (bdatesk) rast. Preto si uchdza mus pripravi projekt svojho vedeckho bdania, vysvetli komisii spsoby a cesty, akmi chce cie svojej vskumnej prce dosiahnu. Ak toto spene zvldne, je mu pridelen kolite (profesor alebo docent), ktor ho pri bdan usmeruje a hodnot jeho jednotliv tudijn, bdatesk apublikan kroky a prideuje kredity (hodnotenia). Okrem toho z urench predmetov mus ete absolvova niektor povinn a niektor voliten skky v tudijnom odbore, ktor tuduje. Doktorandsk tdium trv najmenej tri roky a doktorand mus splni vetky predpsan tudijn kritri. A potom sa me prihlsi na ttne skky a predben konzultciu svojej doktorandskej prce pred komisiou piatich profesorov, z ktorch spravidla aspo dvaja musia by z inej univerzity. Na tejto skke doktorand mus pred komisiou spene zvldnu ttne skky a obhji zkladn smerovanie svojej doktorandskej prce, proti ktorej vznaj nmietky okrem lenov komisie) spravidla a traja oponenti. Ak tto as doktorand absolvuje spene, potrebuje ete niekoko mesiacov (niekedy aj rokov) na dopsanie dizertanej prce a znova sa mus postavi pred komisiu profesorov a docentov, aby mohol svoju prcu obhji. Ak to doke, skobn komisia poiada dekana fakulty, aby absolventovi udelil vedecko-akademick titul Philosophiae doctor (PhD.). Tento titul sa pe za menom.

Nae slovensk zvltnosti
Kadmu z troch stupov vysokokolskho tdia zodpoved vdy iba jeden titul. Najniiemu zodpoved titul bakalr, druhmu titul magister (alebo ininier) a najvyiemu titul philosophiae doctor. N slovensk vysokokolsk zkon vak umouje vykonva v druhom stupni vysokokolskho tdia aj tzv. doktorsk tdium. To znamen, e absolvent magisterskho tudijnho programu si me poda iados o doktorsk tdium, vykon z vybranch predmetov ttne skky, obhji rigorznu prcu pred komisiou a tak me zska akademick titul doctor, napr. doktor medicny (MUDr.), doktor filozofie (PhDr.), doktor prrodnch vied (RNDr.), doktor pedagogiky (PaedDr.) a in. Doktorsk titul je iba doplnkom druhho stupa vysokokolskho tdia a absolvent si ho me psa pred menom.
Od doktorskho tdia sa iada odliova doktorandsk tdium, pretoe doktorandsk tdium je u najvym stupom vysokokolskho tdia. Absolvent doktorandskho tdia dostva nielen akademick titul, ale aj vedecko-akademick hodnos philosophiae doctor (PhD.), ktor si absolvent uvdza za menom. Krajiny anglosaskej kolskej tradcie aniektor krajiny Eurpskej nie maj na rozdiel od nho vysokokolskho systmu iba doktorandsk tdium. Preto je u ns je doktor doplnkom magisterskho tdia ie tdia druhho stupa, u nich je to u tret a najvy stupe vysokokolskho tdia.
Naa vysokokolsk tradcia vloen aj do platnho vysokokolskho zkona aj v treom stupni vysokokolskho tdia pozn alie dve nadstavby: titul docent (doc.) a titul profesor (prof.). Obidva tituly sa pu pred menom apred magisterskm alebo doktorskm titulom. V praxi to znamen, e uchdza o titul docenta mus splni alie univerzitou predpsan akademick a vedeck kritri, mus napsa aliu vedecko-akademick prcu aprednies vedeck prednku na stanoven tmu. Kritri, obhajoba prce i prednka s prstupn verejnosti apodstatn je prtomnos Vedeckej rady fakulty (20-30 lenn vedecko-akademick spoloenstvo fakulty zo Slovenska izahraniia). Najprv ospechu i nespechu kandidta hlasuje komisia domcich i zahraninch odbornkov. Ak tto hlasuje vprospech spenosti kandidta, potom znova hlasuje cel Vedeck rada fakulty tajnm hlasovanm. Ak je aj toto hlasovanie spen, dekan fakulty navrhne rektorovi univerzity udeli kandidtovi titul docent. Diplom podpisuj rektor univerzity idekan fakulty.
Podobnou, ale ete v kritrich nronejou tortrou mus prejs kandidt na profesora. Mus to by docent, mus by znmy odbornej verejnosti na Slovensku i v zahrani, mus verejne prednies vedeck prednku. Ak ho komisia zloen z medzinrodnch odbornkov navrhne na titul profesor hlasovanm, potom sa otom ete hlasuje tajnm hlasovanm vo Vedeckej rade fakulty apotom ete raz tajnm hlasovanm vo Vedeckej rade celej univerzity, kde taktie mus osobne vystpi aodpoveda na otzky, ktor mu predloia a prednies vedeck prednku. Ak je hlasovanie spene, rektor univerzity pod nvrh ministrovi kolstva, ktor me nvrh prehodnoti i skontrolova. Konene v zmysle zkona m minister kolstva poda nvrh prezidentovi republiky, aby kandidta vymenoval za profesora v konkrtnom tudijnom odbore. Atak je kandidt pozvan na Bratislavsk hrad, kde mu prezident republiky udel diplom profesor.

ia, to ete
nie je vetko...
Mono si niektor z vs povedia, e iste tomu chudkovi profesorovi u daj pokoj. A mali by, lebo profesormi sa stvaj vysokokolsk uitelia vzrelom veku, a tak by im u mohli da pokoj a ist pracovn miesto do smrti. ia, nie je tomu tak. Prezidentov diplom je iba predpokladom, aby sa profesor uchdzal o funkn miesto profesora vo svojom odbore na konkrtnej univerzite. To znamen, e ak niektor fakulta vyhlsi vberov konanie v danom odbore, me sa o toto miesto uchdza a predloi vedecko-pedagogick charakteristiku, doklady o asti na medzinrodnch grantovch projektoch, na prednkach doma i v zahrani a podobne. Potom me od komisie oakva, e bude spen. Ak ho vberov komisia odporu, dekan fakulty s nm me uzavrie pracovn zmluvu na 5rokov. Po ich uplynut mus op pred komisiu a op prejs skkou vberovho konania. Ak dosiahne 65 rokov, jeho spenos zane klesa, lebo u neme by garantom tudijnho programu a fakulta si mus hada inho garanta.
Potrebujeme tituly?
Dostali sme sa k jadru problmu. Poda mjho nzoru ich potrebujeme, lebo kadmu akademickmu alebo vedecko-akademickmu titulu zodpoved primeran stupe odbornch vedomost. Preto pre vykonvanie niektorch loh a zamestnania sa jednoducho ako podmienka vyaduje titul. Toto je prv dvod, preo potrebujeme tituly.
Kad stupe vysokokolskho tdia (aj ten najni, bakalrsky) sa sklad zo tudijnho programu a tudijn program sa ete sklad z jednotlivch predmetov (povinnch, povinne volitench, seminrov a vzdelvacch aktivt). Ak m vysok kola garantov tudijnho programu i garantov predmetov, me prijma tudentov, vyuova ich a udeova za zskan vzdelanie akademick titul. Ak vak garantov nem, neme prijma tudentov, ani ich vyuova a tm menej udeova titul. Ministerstvo kolstva to kontroluje prostrednctvom Akreditanej komisie, ktor aspo raz za 5 rokov prever stav na kadej vysokej kole. Garantova tudijn program vak mu iba docenti (najm na bakalrskom stupni) a profesori na magisterskom a doktorandskom stupni. Profesor me garantova iba jeden tudijn program na jednej vysokej kole a najviac p predmetov. Po dosiahnut 65 roku ivota u neme garantova nijak tudijn program.
Aj tu je teda odpove jasn: aj profesorov potrebujeme. Ak vae deti vyuuj v materskej kole, v zkladnej astrednej kole uiteky a uitelia stitulom magister/ka, alebo ak vai synovia maj titul ininier, spomete si nato, e mohli tudova a ui sa vaka tm, ktor boli ochotn a podujali sa na t celoivotn profesorsk kalvriu, aby garantovali tudijn programy apredmety, aby in mohli tudova avzdelva sa.
Ak sa vak nad tm hlbie zamam, kto to berie vne, mus ho vedeck a bdatesk innos vntorne napa. Inak by to nemohol robi, pretoe v dnench asoch vedeck alebo pedagogick pracovnk to nem ahk.

V om je teda problm?
Bolo potrebn si postavi aj alie otzky. A v om me by problm? Prv a vny problm me by, e existuje ist kategria ud, ktorm nejde o vedomosti, ale o tituly. Vedomosti znamenaj predovetkm staton prcu, km tituly ich mu lka pre urit honor. A oni chc honor, ale na vedomostiach im nezle. Ich titul nezodpoved kvalite ich vedomost.
al problm je, e nie je titul ako titul, lebo nie je kola ako kola. S vysok koly kvalitnejie, a preto aj vedomosti a tituly, ktor udeuj, maj vyiu hodnotu, lebo sa predpoklad, e vedomosti nadobudnut v tejto kole bud taktie kvalitnejie, lepie. no, je to tak. Najkvalitnejie koly s v anglosaskom kolskom systme (napr. vUSA) a s to spravidla skromn koly, ktor si tudent plat. Vhodou tchto kl je, e ich absolventi nemaj problm sa zamestna na vynikajcich postoch, lebo s skutonmi odbornkmi vo vytudovanom odbore. Ale rozdiely s aj vo vysokch kolch na Slovensku.
Okrem u spomnanch rozdielov vidm problm nielen v kvalite koly, ale aj v kvalite tudentov. Od tudenta vemi vea zvis, lebo dnes kad kola poskytuje zahranin tudijn pobyty, ale drviv vina tudentov sa nepohne do sveta naui sa odborn cudz jazyk. Taktie od tudenta zvis, koko asu a driny je ochotn venova knihm a tdiu a nezriedka zistte, e tudent sce chce skoni vysok kolu, ale ui sa chce o najmenej a to iba vtedy, ke ho do toho vyuujci doslova dotla.
Napokon problm vidm aj v ttnej kolskej politike, ktor nahnala ud (zdravotn sestry, uiteky so stredokolskm vzdelanm, socilne pracovnky a inch) po tyridsiatke i pred dchodkom do kl, aby si doplnili vysokokolsk vzdelanie. Tu sa musm pta, nao je to dobr? Uiteky so stredokolskm vzdelanm alebo zdravotn sestry s dlhoronou praxou s asto lepie odborne pripraven ne mlad vysokokolsk absolventky. Preo u tm uitekm a zdravotnm sestrm nedaj pokoj, ke u svoju prcu ovldaj, maj svoje povinnosti vo vlastnch rodinch a ete aj povinnosti v zamestnan? Preo im nedovolia, aby sa v pokoji dokali dchodkovho veku? o s nimi m vysokokolsk uite robi? M ich svojimi nrokmi v plnen vysokokolskch povinnost dohna na okraj zfalstva?
Vemi vne nedostatky vidm aj vpouvan titulov. Nikdy nezabudnem na svojich profesorov z Rma, ktor si nepsali titul, iba meno a priezvisko. Predsa na prvom mieste sme udia a udsk dstojnos stvoren Bohom je omnoho vyia ne vedeck alebo akademick. Preto je potrebn pouva tituly o najzriedkavejie.
V kole som pre tudentov profesor avo farnosti pre veriacich farr. Nebolo by to sprvne, ak by ma tudent oslovoval pn farr, lebo ja pre neho nie som farr, ale profesor. A naopak, pre mojich drahch farnkov nie som nijak profesor, ale farr lebo farr je duchovn pastier svojich veriacich.