Preo sa v Psme svtom nachdzaj slov preklnania?

Text Biblie (Autor: archv redakcie)
Autor:Frantiek Trstensk
Pridan: 2007-10-31 12:24:05
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

V sasnom breviri (kniha modlitieb, ktor sa modlievaj kazi, rehonci, ale aj mnoh laici) boli vynechan tzv. preklnacie almy. Ide o almy 58, 83 a 109 ako aj niektor vere inch almov (uvdzaj sa ete aj 7, 35, 59, 69, 137 a 139). Ide o tie almy alebo ich asti, v ktorch lovek zvolva Bo hnev na niekoho inho osobitne tvrdmi jazykovmi prostriedkami. Vo veobecnch smerniciach brevira sa uvdza, e k ich nezaradeniu dolo z obavy, aby nevznikli urit psychologick akosti. Napriek tomu stle ostvaj sasou zoznamu Knh Svtho psma. Nie je preto mon obs ich mlanm, lebo s inpirovanm Bom slovom. Na druhej strane vak itatea tchto almov me prekvapi, ba a pohori ich hrubos a tvrdos. ako sa povaj alebo taj texty, v ktorch sa el neastie, pohroma alebo prekliatie pre loveka, jeho rodinu, obydlie a budcnos. Preo takto almy vznikli, ak je ich loha a mon interpretcia?

Tri rovne biblickho textu

Jestvuj tri rovne Svtho psma, ktor sa navzjom prelnaj a pomhaj nm porozumie Biblii v jej plnosti.

Rozdielne pozadie

Histria: Boh zjavil seba samho na javisku udskch dejn a udalost. Repektova historick kontext biblickch textov je zkladnm predpokladom ich sprvneho porozumenia. Je potrebn ma vdy na zreteli podmienky kultry a doby, v ktorej il svtopisec. Naou lohou nie je prispsobi biblick text tomu, o chceme poveda, ale odkry, o hovor samotn text.
Literrnos: Biblia je Boie slovo napsan udskm spsobom. Preto zachovva zsady literrneho druhu a udskho vyjadrovania. almy s Bom slovom rovnako ako Jeiove podobenstv alebo Pavlove listy, ale nie s vyjadren tm istm literrnym druhom a tlom. Maj svoj vlastn spsob vzniku a truktry vyjadrovacch prostriedkov a ten je dleit repektova.
Teolgia: Cez histriu a literrnos biblickch textov k nm zaznieva Boie posolstvo. Nie je to na prvom mieste posolstvo o udskch dejinch, vesmre alebo dokonca budcnosti. Biblia nm hovor o Bohu, o ns, o naom vzahu s Bohom.

Rozdielny asov rmec

Udalos: Biblick udalos sa stala v istom asovom rmci, ktor nie je vdy toton s asom napsania udalosti. Je nevyhnutn rozliova in asov a samozrejme historick rmec, v ktorom sa udalos stala a in asov a historick rmec, v ktorom bola udalos zapsan. Mnoh biblick texty jestvovali najskr v stnej podobe a a neskr boli zapsan. In s iba literrnou kompozciou.
Autor: Udalos sa odovzdala nasledujcim genercim prostrednctvom autora (svtopisca), ktor il v istom prostred, ktor ovplyvovalo jeho myslenie, poznanie, jazykov a literrne schopnosti.
Dnes: My dnes tame alebo povame biblick text v naom asovom rmci, aktualizujeme a sname sa mu porozumie.

Rozdielna rove spoloenstva

Jednotlivec: Mnoh biblick udalosti s osobnou sksenosou loveka s Bohom. Ide predovetkm o udalosti povolania (praotcov, prorokov, krov...). Podobne aj almy s asto individulnou vpoveou jednotlivca.
Spoloenstvo: Zapsanm biblickej udalosti sa text stva Bom slovom aj pre komunitu, ktor ho ta, pova, medituje, a tak vznik alebo sa posiluje viera tohto spoloenstva.
Cie textu: Biblick udalos ponka svedectvo ako Boh vstupuje do udskho sveta a konania a ako lovek odpoved na toto spsne Boie konanie.

Dvod vzniku preklnacch almov

Po tomto sce krtkom ale nevyhnutnom vode meme prikroi k dvodom vzniku preklnacch almov, priom budeme ma na zreteli uveden tri rovne textu.
Starovek lovek nerobil rozdiel medzi svtm priestorom a sekulrnym svetom. Vetko pochdzalo od Boha. Bez neho sa ni v ivote neudialo. Preto aj nsilie a vojny patrili do Boej sfry (Porov.: Lohfink, N.: Svt vojna a kliatba v Biblii. In: Rozumie Starmu zkonu. Braulik, G. (zost.), Svit 2002, s. 38-40). Ak kr alebo niekto in viedol v Boom mene vojnu, tm, kto v skutonosti bojoval, nebol kr, ale Boh. Jahve stoj na ele vojenskch kov a jeho moc a sila prevyuj silu a moc bostiev okolitch nrodov. Preto rozumieme, e mnoh almy predstavuj Boha ako bojovnka. Biblia ostro odmieta da krom bosk charakter, ako to bolo praxou okolitch nrodov. Jedinm Bohom je Jahve, preto sa vetko deje z jeho poverenia.
Izrael nie je prv, kto pouva tento spsob teologizcie nsilia a vojny. Ilo o typick prvok spsobu ivota starovekch nrodov, ktor vazstv pri vojnovch vpravch alebo obrane vlastnho zemia pripisuj bostvu, v ktorho nrod ver. Ako prklad uvdzam ugaritsk text, ktor opisuje bohyu vojny Anat:
Zapeatm dvere domu bohyne Anat a urob sa stretnutie s mladkmi pod ptm vrchu. Ha, Anat vyra k masakru v dol a ni dve miesta: masakruje ud, ktor ij na pobre a vyhub ud vchodu. Pod ou ako odseknut klas s hlavy, nad ou ako kobylky s ruky, ako lne kobylky, o vetko niia, s ruky bojovnkov... Umyla svoje ruky panna Anat, svoje prsty snbenica nrodov, umyla svoje ruky od krvi bojovnkov, svoje prsty od znienia vojakov...
Vidme, e zvolen vyjadrovacie prostriedky s vemi tvrd. Preto aj biblick texty o vojne a nsil musme chpa ako reakciu na hrub vojensko-mocensk rtoriku vemoc vtedajieho Blzkeho vchodu. Izrael bol poas svojich dejn takmer stle ohrozovan silnejmi mocnosami Egypta a Mezopotmie, ktor prenikali na jeho zemie. Nereagova na to by znamenalo shlasi s modloslubou tchto nrodov. Znamenalo by to umeni Bo majestt a podriadi ho inm bostvm, o pre izraelsk nboenstvo bola nemysliten vec. Biblick autor teda preberal spsob psania, aby otupil aroganciu a zastraovanie vekch nrodov.
Iste by nebolo sprvne tvri sa, e Biblia iadne nsilie neobsahuje alebo e zvolva neastie iba na cudzch nepriateov. Jestvuj texty, v ktorch jednotlivec zvolva neastie a prekliatie na inho loveka vo vlastnom spoloenstve:
35,1-3: Pane, ods tch, o ma odsudzuj, napadni tch, o ma napdaj. Vezmi zbroj a tt a vsta mi na pomoc. Zae sa kopijou a sekerou proti tm, o ma prenasleduj.
109,9-10: Jeho deti nech ostan sirotami a vdovou jeho manelka. Jeho synovia nech sa voslep tlaj a nech obr, nech ich vyen z ich spustoench prbytkov.


Tento typ almov ukazuje, e jednotlivec a spoloenstvo sa pta Boha na sprvny postoj k tm, ktor ohrozovali ich ivoty, krajinu, rodiny. Starozkonn almista nezvolva pomstu sm zo seba, ale pros Boha, aby ju vykonal. Vklad vykonanie pomsty do rk Boha. Tm sa zrieka osobnej odplaty a spolieha sa na spravodlivos Boha, ktor m rozsdi. Zrieka sa nielen skutku pomsty, ale aj pocitov nenvisti a agresie, ktor v modlitbe nahlas vyjadruje. almista ponechva posledn slovo Bohu. almy pravdivo a bez prikrᚾovania ukazuj, e vo svete jestvuje nenvis, nsilie a zloba. Ak almy pozvaj itatea vloi svoju ndej v Boha, to ete neznamen, e by prehliadali tvrd realitu nho sveta. almy umouj pta sa aj na nau vlastn spoluzodpovednos za tento stav. Pre autora preklnacch almov s nepriateom nielen jednotlivci alebo nrody, ale vemi asto aj choroba, opustenos alebo ivotn neastie.

Navrhovan interpretcie

Je potrebn primne prizna, e napriek predstaveniu historickho a literrneho kontextu, teologick vysvetlenie preklnacch almov ostva nron. Preto ns neprekvap mnostvo interpretci rzneho druhu od tch krajnch a po umiernen.
Medzi krajn interpretcie patria tie, ktor spochybuj, i ide skutone o inpirovan Boie slovo. Akkovek pokusy rozdeli almy na inpirovan a neinpirovan asti s zkladnm omylom, preto sa tm nebudeme alej zaobera. Spochybnenm inpircie pri almoch djdeme k postupnmu spochybneniu alch ast Biblie, o by viedlo k absurdnosti. Do tej istej kategrie patria nzory tch, ktor sa domnievaj, e v preklnacch almoch s vyjadren pohntky vlastnho udskho ducha a nie vedenie Duchom Svtm (Laney).
alia interpretcia sa sna oddeli morlne princpy Starho zkona od princpov prtomnch v Novom zkone. Je pravda, e kresanstvo prijma Nov zkon ako naplnenie starozkonnch prisben, ale nie je mon chpa Boie zjavenie spsobom od omylu k pravde. V almoch sa svtopisec nepomlil, ke prosil Boha o znienie a prekliatie nepriatea. Rovnako nie je mon oivova myln nzory, ktor Cirkev u raz prekonala. V 2. stor. po Kr. Marcion odmietal cel Star zkon, lebo sa domnieval, e je v protiklade s Kristovm zjavenm (Porov. Heriban, J.: Prrun lexikn biblickch vied. Rm 1992, s. 664.)
Obbenm spsobom objasnenia preklnacch almov je ich duchovn interpretcia. Tto nevid v slovch o znien nepriatea konkrtneho loveka alebo nrod, ale sily zla, diabla a zlch duchov. Ak by almista takto chpal svoje slov, nehovoril by o rodine, o tom, aby deti zostali sirotami a manelka vdovou (porov. 109,9-10). Ani prorock chpanie, ktor vysvetuje prekliatia ako predpove do budcnosti, nie je dostaton. Nejde o budcu predpove, ale o elanie a zvolvanie neastia v prtomnosti.

Mon rieenie

Dvodom, pre ktor almista vyslovuje tvrd slov odsdenia, je potvrdenie Boej spravodlivosti. Preklnacie almy ukazuj, e zvrchovanm vldcom nad zemou je v konenom dsledku Boh, aj ke s okamihy, ke lovek me ma zdanie, e zlo naber na sile a hrienikovi sa dar lepie ako dobrmu. V preklnacch almoch sa jasne odmieta o i len monos, aby niomn lovek dostal rovnak poehnanie od Boha ako dobr lovek. Pouit vrazov prostriedky mu znie hrubo, ale len zdrazuj neotrasiten dveru v Boiu spravodlivos. Spravodliv lovek jednoducho vie, e Boh je na jeho strane. Preklnacie almy vak maj aj vchovn charakter. Ich cieom je privies hrienika k obrteniu aj za pomoci tvrdch obrazov.
Vdy musme ma na pamti, e almy patria medzi poetick texty. Preto ich nemono hodnoti rovnakmi kritriami ako historick texty alebo prorock literatru. Je to najm vtedy, ke stoj pred situciami, v ktorch akkovek udsk slovo nesta. Za ich pomoci vyjadruje boles, strach, smtok, samotu, bezradnos, nsilie, ale rovnako aj presvedenie, e Boh je schopn prea zaarovan kruh zla. almy nie s preklnacie a nenvistn, ale lovek a spolonos, ktorej nenvis a pomsta sa v almoch odra a zobrazuje. Boh je vak ten, ktor ako Dobro a Spravodlivos premha zlo a nespravodlivos (Porov.: Kolark, M.: almy. Bratislava 1994, s. 76-77).