Apotol Pavol

Sv. Pavol (Autor: archv redakcie)
Autor:Frantiek Trstensk
Pridan: 2006-10-02 08:50:11
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

Je potrebn primne prizna, e informci o Pavlovom ivote od jeho narodenia a po obrtenie je v prameoch, ktor sme vymenovali, skutone mlo. Je to pochopiten. V centre pozornosti prvej Cirkvi bola predovetkm Pavlova apotolsk innos. Aj samotn Pavol podva autobiografick daje len na druhom mieste. Centrlnu lohu zohrva Evanjelium, ktor hlsa. To vak neznamen, e ni nenachdzame.

Miesto narodenia
V Sk 22,3 Pavol pred tribunlom v Jeruzaleme hovor o sebe tieto slov: Ja som id. Narodil som sa v cilcijskom Tarze, ale vychovvan som bol v tomto meste. V Sk 21,39 Pavol uvdza: Ja som id z cilcijskho Tarzu, oban nie neznmeho mesta. Tak dostvame zkladn oznaenie, pod ktorm apotol nrodov voiel do dejn Pavol z Tarzu.
Sm Pavol teda o sebe hovor, e sa narodil v Tarze v Cilcii. Mme vak aj svedectvo sv. Hieronyma, ktor najskr vo svojom komentri na List Filemonovi a neskr vo svojom diele De viris illustribus veci komplikuje, ke pe: Paulus apostolus, qui ante Saulus, extra numerum duodecim apostolorum de tribu Benjamin et oppido Judae Giscalis fuit, quo a Romanis capto cum parentibus suis Tarsum Ciliciae commigravit.
Poda tejto sprvy sa Pavol narodil v Giscale. Giscala je mesto, ktor sa nachdza v Galilei. Dnes sa exegti domnievaj, e Pavol sa narodil u v Tarze, ale jeho rodiia mohli pochdza z tohoto galilejskho mesta. Dvodom, pre ktor sa Pavlovi rodiia presahovali do Tarzu, mohla by zl ekonomick situcia.
Tarzus bolo prvm miestom, ktor malo vplyv na budceho Kristovho uenka a jeho formciu. Pavol uvdza, e Tarzus bolo nie neznme mesto (Sk 21,39). Toto mesto je pribline 4000 rokov star. Od ias Hittitov bolo hlavnm mestom Cilcie. V 9. stor pred Kr. prelo pod sprvu Asrie a okolo r. 400 pred Kr. pod Peranov. V r. 333 pred Kr. bola Cilcia dobyt Alexandrom Vekm a bolo silno helenizovan. Okolo r. 47 pred Kr. Tarzus pripadol Rimanom. Za ias Pavla cel oblas bola zjednoten do jednej provincie Sria - Cilcia (porov. Gal 1,21). Bolo to prstavn mesto, kde sa stretvali udia, obchod a kultra. V meste vldol nboensk synkretizmus. Asrske, perzsk a najm grcke prvky vstupovali do nboenskch prejavov. idia, ktor ili v diaspre, mali svoju synaggu, ale zrove ili v helnskom svete, poznali grcky jazyk, obchod, kultru at.
Formcia Pavla sa rozvjala predovetkm po nboenskej strnke. Od detstva sa zoznamoval s Bibliou. V diaspre idia pouvali jej grcky preklad znmy pod menom Septuaginta. V synagge sa tali posvtn texty v hebrejskom a aramejskom jazyku. Take Pavol dostal vzdelanie aj v tchto jazykoch.
Okrem tejto intelektulnej formcie dostal Pavol od svojich rodiov remeslo, ako to bolo zvykom u idov. idovsk prslovie hovor: Kad mu je povinn vyui syna remeslu. Kto nevyu syna remeslu, nau ho, aby sa stal zlodejom. Pavlovm remeslom bolo vyrba stany (porov. Sk 18,3). Toto remeslo bolo v Cilcii, odkia Pavol pochdzal, vemi rozren a aj pre samotnho Pavla bolo vemi dleit, lebo mu poskytovalo slobodu a nezvislos.

Dtum narodenia
Nepoznme presn dtum Pavlovho narodenia a je nemon presne ho uri. Preto sme odkzan na ist hypotzy, ktor vychdzaj z Flm 9 a Sk 7,58. V Flm 9 Pavol o sebe pe: radej prosm pre lsku ja, Pavol, u starec a teraz aj vze Krista Jeia. Kee Pavol sa v liste nazva starec, predpokladme, e ho napsal niekedy pred svojou smrou, pravdepodobne u v Rme niekedy v obdob rokov 61-63 po Kr. V Sk 7,58 je opsan kameovanie svtho tefana a na adresu Pavla sa uvdza: Svedkovia si odloili aty k nohm mladho mua, ktor sa volal avol.
Poda Hipokrata je staroba iestym zo siedmich obdob loveka. Naznauje pln zrelos a je v 49-56 rokoch ivota. V Sk 7,58 je Pavol nazvan mlad mu, o zodpoved obdobiu medzi dvadsiatym prvm a dvadsiatym druhm rokom ivota. Ak Pavol napsal list Filemonovi v Rme, v ktorom sm seba oznauje vrazom starec, bolo to niekedy v rokoch 61-63 po Kr. Pri kameovan tefana je oznaen ako mlad mu. Poda toho by sa Pavol narodil niekedy okolo roku 5-10 po Kr.

Pavlovo meno
V Flp 3,5 tame: Na smy de obrezan, z Izraelovho rodu, z Benjamnovho kmea, Hebrej z Hebrejov, o sa tka zkona farizej, o do horlivosti prenasledovate Cirkvi, o do spravodlivosti, ktor je v zkone, il som bezhonne. (podobne Sk 23,6 a 26,5). Pavol pri obriezke prijal meno aul odvoden z hebrejskho slovesa aal - iada, jeho pogrten meno bolo Saulos. Poda vtedajieho benho zvyku idov v diaspre, aul dostal aj rmske meno Paulus. Iba pod tmto menom sa apotol predstavuje vo svojich listoch. Skutky apotolov zachovali obidve jeho men avol aj Pavol. A po Sk 13,9 je apotol nazvan vlune avol a to jednak v jeho hebrejskej forme aul, ako aj v pogrtenej forme. V Sk 13,9 sa to nhle men Vtedy avol, ktor sa vol aj Pavol Na tomto mieste Skutky apotolov itatea informuj, e avol m aj svoje druh meno. Ako vysvetli tento fakt?
Poda niektorch si Pavol zmenil meno z cty ku prokonzulovi Sergiovi Pavlovi na Cypre poas prvej misionrskej cesty. Tento nzor je dnes menej prijman. Poda Origena, km Pavol plnil lohy medzi vlastnm udom, mal meno avol, pretoe bolo blzke jeho skmeovcom, ale ke sa obracal ku Grkom, pouval meno Pavol.
alia hypotza hovor, e nemohol by niekto rmskym obanom bez toho, aby nemal rmske meno.
Sn meme poveda, e autor Skutkov v 13,9 oznauje apotola menom avol s myslom predstavi ho ako dokonalho ida. Ke sa vak stva misionrom pohanov, autorovi sa zd vhodnejie pouva pogrten latinsk formu Paulus.

Pavol v Jeruzaleme
Urite najvou sksenosou v ivote mladho Pavla bola vchova pri nohch Gamaliela v Jeruzaleme. Je to ten Gamaliel, o ktorom sa v Sk 5, 34 dozvedme: Tu vstal vo verade ist farizej menom Gamaliel, uite zkona, ktorho si vil vetok ud.. Gamaliel il na konci 1.stor pred Kr. a v prvej polovici 1.stor. po Kr. Sprvu, e Pavol vytudoval pri Gamalielovi, nm podvaj iba Skutky apotolov v 23, 3: Pri Gamalielovch nohch som sa nauil prsne i poda zkona otcov a horlil som za Boha, ako aj vy vetci dnes. Pavol bol vychovvan ako farizej a aj ku tdiu pristupoval poda princpov farizejskej koly. Saduceji ohraniovali Tru len na napsan slovo, ktor Boh odovzdal na Sinaji. Farizeji vyznvali, e Boh cez Mojia dal Izraelu Tru psomn a stnu. Psomn obsahovala 613 predpisov, ale stna obsahovala viac. Psomn bola dan raz navdy, stna bola odovzdvan stroia cez tradciu. Psomn Tra bola samozrejme dleitejia, ale mohla sa pochopi len vo svetle stnej Try. Ak predpokladme, ako sme povedali, e Pavol sa narodil niekedy okolo r. 5-10 po Kr. a e nejak as strvil v Tarze, tak v Jeruzaleme v rabnskej kole mohol by 4-5 rokov. Takm spsobom sa dostaneme do obdobia rokov 24-30 po Kr, ke Pavol bol na tdich pri Gamalielovi v Jeruzaleme.
Pavlov as strven v Jeruzaleme priviedol niektorch exegtov k otzke, i sa Pavol stretol s pozemskm Jeiom. Je pravdepodobn, e Pavol opustil Jeruzalem ete pred zaiatkom Jeiovej verejnej innosti. Ke Pavol hovor v 1Kor 9,1 a 15,8, e videl Pna, mysl tm videnie pri Damasku v okamihu svojho obrtenia, ale nie na stretnutie s pozemskm Jeiom. Na iadnom mieste Pavol nespomna stretnutie s pozemskm Jeiom a len ako meme predpoklada, e by Pavol tak dleit udalos neuviedol.
Diskusia prebieha aj v otzke, i bol Pavol enat. Poda idovskho zvyku sa mal idovsk mu okolo 18.-20. roku ivota oeni. Preto s autori, ktor hovoria, e Pavol bol enat. Odvolvaj sa na text v 1Kor 9,5, v ktorom Pavol hovor: Nemme prvo bra so sebou enu, sestru, tak ako ostatn apotoli a Pnovi bratia i Kfas?! Proti tejto mienke stoja nzory cirkevnch otcov, ktor povauj Pavla za neenatho a tto mienku potvrdzuje aj sm Pavol op v Prvom liste Korinanom: Slobodnm a vdovm hovorm: Dobre je pre nich, ak zostan tak, ako ja. (1Kor 7,8). S aj vahy, e Pavol sa oddelil od svojej eny alebo e bol vdovec.
V krtkosti sme predstavili niektor hlavn etapy z Pavlovho ivota v obdob ete pred jeho obrtenm. o sa dialo s Pavlom od jeho odchodu z Jeruzalema a po jeho obrtenie v Damasku, Svt psmo neuvdza. Je lepie, aby to zostalo pre ns tajomstvom, ne by sme sa mali uchli k prehnanm kontrukcim asto vzdialenm od reality.