Stolovanie ako sas kresanskej vchovy?

Autor:Jn Duda
Pridan: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

Kie by som sa mlil, ale mm pocit, e stle v poet mladch ud sa necti na katolckych bohoslubch dobre, v kostole ich poet kles a rastie poet unudench tvr. Nemte tento pocit aj vy? Ak no, zamate sa, preo je to tak? i sa d tomu zabrni alebo preds? Ako mme sami seba vychovva a ako vychovva deti a mlde, aby sa v kostole na sv. omi ctila dobre a bola tam prtomn so zujmom a z presvedenia? Mono to znie neuveritene, ale jednou z vnych predpokladov pre in postoj je aj stolovanie. Ete stle neverte? Pretajte si tento lnok a polote si otzku, i na tom nie je nieo pravdy. Ak vaa odpove bude no, skste s tm aj nieo urobi, neostate iba pri kontatovan, e m pravdu.

Konkurencia
Kedysi, zvl᚝ na dedinch, bola neden svt oma vrcholnm spoloenskm nedenm podujatm. Pred svtou omou sa mui stretli, porozprvali, prebrali aktulne udalosti, vymenili si informcie. To ist urobili eny cestou do kostola. Potom nasledoval oficilny program, poas ktorho si zaspievali, pomodlili sa, vypouli si kze a po svtej omi dokonili, o nestihli pred svtou omou. Svt oma mala ete aj in aro. udia sa obliekli do svojich najlepch iat. Nikde inde a na nejak vnimky sa udia tak slvnostne neobliekali ako prve na neden svt omu. Ak bolo potrebn kpi nov oblek alebo nov aty, kupovali sa obvykle pred Vekou nocou a po prv raz si ich obliekli na vekonon svt omu. Svt oma bola v istom zmysle aj mdnou prehliadkou alebo nevyhlsenou saou krsy. Nejeden mldenec si vyhliadol budcu matku svojich det prve na svtej omi, lebo prve tam mu padla do oka. Svt oma bola kedysi podujatm, ktor nemala skutonej konkurencie, lebo aj ke sa plnovalo nejak divadeln, portov alebo in podujatie, vetko sa muselo prispsobi nedenej svtej omi.
Meni sa to zaalo nstupom udovodemokratickho zriadenia po vaznom februri 1948 zakladanm ronckych drustiev, ttnych majetkov a rznym budovateskm silm novej budovateskej genercie, od ktorej sa iadalo, aby pracovala i v nedeu a tomuto siliu musela ustpi aj neden svt oma. Napokon to vyvrcholilo po roku 1989 prchodom trhovej ekonomiky a hospodrstva postavenho na vonej sai. A tak sa stle a vade sa a vdy o skvel ceny. Kam sa pohneme, vade mme monos sai a vyhrva, hoci to druh sa stane dos zriedka. Dokonca aj zo portu a kultry sa stal tvrd biznis a portov haly a tadiny sa stali novodobm chrmom, v ktorom sa divci dostvaj priam do neskutonej extzy i vytrenia. Svt oma sa tak dostala nielen do zny konkurencie, ale priam do zny ohrozenia, e v zpase o divka bude nespen.

In pohad
Pozrime sa vak aj na druh strnku mince. Kad mlad lovek osobnostne dozrieva, a jednho da objav, e ivot nie je len o sai a vazstvch, ale aj o bolestiach a ivotnch prehrch. Objav, e uznaniahodnm lovekom nie je iba ten, kto zvazil na majstrovstvch sveta, alebo nadobudol vek majetok a bohatstvo (o je asto ilziou mladch), ale aj ten lovek, ktor pod inmu pomocn ruku, pod pohr vody, d najes a poumva priptanch na lko. Mono na to prde a vtedy, ak na tom lku bude on sm. Mono a bolo by to najlepie ak by na to priiel m skr, v o najmladom veku a nie a vtedy, ke bude odkzan na pomoc inch. Bude to pre neho objav hodn Nobelovej ceny, lebo plne zmen jeho ivotn postoje a hodnoty. Mono potom sa in a bezkonkurenne zane dva aj na hodnotu a zmysel svtej ome.Preto sa cirkev so svojou svtou omou dva s pokojom na zdanliv spechy jej konkurentov. Napriek tomu si meme poloi otzku o robi, aby mlad udia nemuseli tak ako a krvopotne dospie k pravde po tak dlhom ase a za cenu, ktor mono i tvrdo zaksia na vlastnej koi?

Stolovanie ako tl ivota
Poas svojho tudijnho pobytu v Taliansku som sa poas przdnin zastnil pastoranho pobytu v diecze Massa v blzkosti znmych kararskch mramorovch lomov na pobre Tirenskho mora. Mons. Alberto Silvani, ktor bol v tom ase generlnym vikrom dieczy, ma pozval na odpustov slvnos do farnosti Villanuova. Po odpustovej svtej omi vetci kazi v pote asi 20 sme li na obed nie na faru, ale do retaurcie. V kazskch reverendch alebo niektor v kazskom civile. anci prispsobili stoly tak, e sme sedeli akoby pri jednom stole, nahlas sme sa modlili a poas obeda aj so znmou talianskou hlunosou diskutovali. Kazi srdene pozdravovali inch host, ktor nhodou prili tie do tejto retaurcie. V srdenom rozhovore sme tam takto obedovali asi tri alebo tyri hodiny. Nikto z prtomnch kazov, ani inch pri susednch stoloch sediaci hostia sa neudovali, nepozastavovali na tm, o tam robia farri. udoval som sa iba ja. Jednak preto, e sa nad tm neuduj ani kazi ani hostia sediaci pri inch stoloch a jednak preto, e na Slovensku som nieo tak nezail, nie je to tu zvykom, tu by sa nad tm mono udia i pohorovali... Ale tam sa nad tm nikto nepozastavoval a as obeda nm ubehol vemi rchlo, lebo vetci horlivo, ba vnivo a hlune diskutovali a mal som dojem, e sa vetci ctime vemi dobre. Bola to asn atmosfra. Odvtedy mm taliansku kultru a kuchyu vo vekej cte. A tu som aj pochopil, ak je rozdiel medzi stolovanm a najedenm. Toti cieom stolovania nie je iba najes sa, ale je to skuton ritul, priam vzneen obrad, ke sa pri stole stolujci ctia dobre. S to chvle, kedy sa veci vysvetuj, rozprvaj sa zitky, nadvzuj alebo utuuj priatestv a... medzitm sa aj papk, a ak to je aj chutn, lovek bva mimoriadne v takch chvach spokojn a nchyln odpa alebo zdiea sa... jednoducho preva rados zo spoloenstva, rados z toho, e je uprostred priateov. A tu kdesi nachdzam aj k k radostnmu prevaniu svtej ome.
Treba ui deti a mlde stolova, nie iba najes sa. Pre so tlom ivota, ktor ns u iba najes sa a kamsi uteka. Ume sa stolova, lebo je to tl ivota, ktor ns u pri jeden aj rozprva a predovetkm radova sa a preva pocity spolupatrinosti. Neden obedy nech s skutonm stolovanm celej rodiny, poas ktorch otec vypouje svoje deti, ich zitky, odovzd im cenn ponauenia a sksenosti, vyriei vetky celotdov problmy a vetci sa tam bud dobre cti a radova sa, e s spolu a tto rados bude znsobova gurmnske umenie radostne naladenej mamky.

Svt oma je vlastne stolovanm
Vimli ste si, e Pn Jei ustanovil sv. omu poas veere? Svt oma je vlastne stolovanm. Nie je najedenm, lebo o do mnostva tu jeme skromne, ale urite je stolovanm. Kto sa nauil stolovaniu doma pri spolonom rodiovskom stole a preva jeho atmosfru, ten omnoho ahie pochop a njde sa aj vo svtej omi. Lebo pri svtej omi je vemi vea prvkov stolovania. Ak sa doma pred jedenm modlia, v kostole je to tie. Ak si doma pri stolovan hovoria zitky, pred svtou omou alebo po nej to mu robi tie. Ak doma pri stolovan prevaj rados zo spolonho stretnutia rodiny, pri svtej omi to mu preva tie ako duchovn rodina nasledovnkov Pna Jeia. Ak doma pouj z st otca ponauenia a povzbudenia, pri svtej omi to pouj tie ako ponauenia a povzbudenia nebeskho Otca prostrednctvom st duchovnho otca. Napokon ak sa doma je telesn pokrm, pri svtej omi veriaci jedia duchovn pokrm, eucharistiu, chlieb venho ivota.
Iste, nie je to liek pre kadho. Nie kad, kto vie stolova, si nutne mus njs aj kladn vzah k svtej omi a jej aktvnemu a uitonmu prevaniu. Ale je to jedna z ciest, jedna z mnohch monost, dleit predpoklad k tomu, aby lovek, ktor uver v Jeia Krista, pocioval rados a itok aj z prevania spoloenstva veriacich na svtej omi. Naui sa radostne a slune stolova sa tak stva skutone vnym a vznamnm prvkom rodinnej a rodiovskej vchovy k prevaniu viery a zvl᚝ k prevaniu svtej ome.