ZMENY V PPESKEJ SYMBOLIKE

Erb (Autor:  )
Autor:Jn Duda
Pridan: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

Svt Otec Benedikt XVI. prekvapil, ke urobil ist zmeny v ppeskej symbolike. Zmenil ppesk plium a zmenil ppesk erb. Obe zmeny naznauj, e o tom, ako m riadi Cirkev, m jasn predstavu.

Ppesk plium
Benedikt XVI. zaviedol nov formu plia, ktor nos ppe. Jn Pavol II. a jeho predchodcovia v minulom storo nosili jednoduch arcibiskupsk plium, ak nosili aj in arcibiskupi. Nov ppesk plium je dlh 2 metre a 16 centimetrov, irok 11 centimetrov, m 5 ervench krikov a je pripevnen k orntu 3 sponami. Benedikt XVI. sa tak vrtil k pliu, ak nosili rmski biskupi v prvom tiscro kresanstva. Je to vznamn gesto, lebo k prvmu vekmu rozkolu kresanov dolo v roku 1054 medzi cirkvou, ktor ila na zem bvalej zpadormskej re (podliehajca rmskemu ppeovi) a cirkvou, ktor ila na zem bvalej vchodormskej re (podliehajca carihradskmu patriarchovi ako prvmu medzi rovnmi) a v 16. storo dolo ete k aliemu rozdeleniu zpadnch kresanov reformciou Martina Luthera. Zavedenm plia zo zaiatku tiscroia do sasnej ppeskej symboliky naznauje, e k jednote kresanov sa d dospie iba tak, e sa vrtime do doby, kedy sme ete neboli rozdelen a budeme hada a odstraova dvody rozdelenia, ku ktorm dolo v druhom tiscro kresanstva. Toto je zrejme pre neho vchodiskov bod pre optovn hadanie jednoty kresanov.
Zrove Benedikt XVI. zana odliova ppesk plium od plia, ktor nosia arcibiskupi metropoliti

Ppesk erb Benedikta XVI.
Opis erbu
Erb Benedikta XVI. je v istom zmysle originlny, m celkom nov prvky. V hornej asti erbu sa nachdza mitra (biskupsk iapka) a skren ke (jeden k je zlat, druh strieborn.) Niie sa nachdza tt, ktor je rozdelen na tri asti. V pravom hornom rohu ttu na zlatom pozad sa nachdza hned medve sv. Korbinina. V avom hornom rohu sa nachdza na zlatom pozad hlava ernocha s ervenou korunou na hlave a so zlatou nunicou v uchu. V strednej dolnej asti sa na ervenom pozad nachdza mua. Pod ttom sa ete nachdza biele ppesk plium s tromi ervenmi krikmi.

Vysvetlenie vznamu erbu
Tiara sa u v erbe nenachdza! Toto je mimoriadne a neakan rozhodnutie Benedikta XVI., ktor tak zmenil tisc rokov star tradciu ppeskch erbov, v ktorch sa nachdzala tiara. Od ppea Gregora VII. (bol ppeom od 22. aprla 1073 do 25. mja 1085) zaali pouva ppei pri slvnostnch prleitostiach tiaru. Bola to cisrska prilba. V roku 1130 bola umiestnen na tejto prilbe zlat koruna ako symbol panovnckej moci ppeov nad zemm ppeskho ttu. Ppe Bonifc VII. (24. december 1294 11. oktber 1303) umiestnil na ppeskej prilbe druh zlat korunu, o malo znamena, e duchovn autorita ppeov stoj nad svetskou autoritou jednotlivch panovnkov. A bol to ppe Benedikta XII., ktor na ppesk prilbu umiestnil tretiu zlat korunu na znak toho, e ppe vlastn moc nad vetkmi panovnkmi tohto sveta. Tiara sa stala symbolom svetskej moci ppeov, ktor mohli vyobcova z cirkvi aj svetskch panovnkov a oslobodi jeho vemoov a poddanch od poslunosti voi nemu. Ppei pri uvdzan do ppeskho radu boli korunovan tak, e na hlavu im bola poloen tiara ie ppesk prilba s tromi zlatmi korunami. Toto trvalo a do ppea Pavla VI. (1963-1978), ktor dostal do daru tiaru s tromi korunami od svojich veriacich z Milna, kde bol od roku 1952 do roku 1963 arcibiskupom. Pavol VI. sa ukzal ako odvny ppe. Tiaru predal a peniaze za u dal na charitatvne ciele. A zaal nosi obyajn biskupsk mitru. Napriek tomu tiara ostala v ppeskch erboch aj jeho alch dvoch nstupcov: Jna Pavla I. A Jna Pavla II.
Benedikta XVI. prejavil vek dvku rozhodnosti a odvahy a odstrnil tiaru aj z erbu ppea. V jeho erbe sa namiesto tiary nachdza biskupsk mitra. Tmto gestom sa prihlsil k tomu, e ppei si nenrokuj nijak svetsk moc nad ttmi a ttnikmi, ale iba duchovn moc vies ud k spse. Je vak zaujmav, e mitra v ppeskom erbe m tri zlat psy (predtm na tiare to boli tri zlat koruny), ktor vak poda vkladu znamenaj trojit ppesk moc: moc posvcova, moc vyuova a moc vies k spse. Naviac tieto tri zlat psy s vertiklne prepojen, o znamen, e tieto tri moci sa spjaj v jednej osobe: osobe ppea ako najvyieho vekaza a pastiera Univerzlnej cirkvi.

Ke
Ke s symbolom duchovnej moci, lebo Pn Jei povedal apotolovi Petrovi: Tebe dm ke od Boieho krovstva... (Mt 16, 19). Ako symbol duchovnej moci boli od stredoveku stlou sasou ppeskch erbov. Symbol duchovnej moci (ke) sa nachdza aj v erbe Benedikta XVI.

tt
tt erbu Benedikta XVI. je rozdelen na tri asti. V pravom hornom rohu sa nachdza medve sv. Korbinina (sv. Korbinin je patrnom Bavorska). Sv. Korbinin bol Franczom, ale hlsal evanjelium v Bavorsku od roku 680. Tento svtec viackrt putoval cez Alpy do Rma. Pri jednej takej ceste mu vraj medve zoral koa, ktor mu niesol batoinu. Svtec vak, poda legendy, printil medvea, aby mu niesol batoinu a do Rma. Benedikt XVI. v tomto geste chpe bremeno, ktor mu bolo poloen ppeskm radom na ramen a on ho pokorne nesie.
V avom hornom rohu sa nachdza hlava ernocha (Etipana) s korunou na hlave a nunicou v uchu (tento znak sa nachdza v erbe arcidieczy Mnchov a Freising, kde bol kardinl Jozef Ratzinger arcibiskupom v rokoch 1977-1982. Ako sa dostala tto hlava ernocha do erbu mnchovskej dieczy, sa presne nevie. Diecza vznikla toti z pvodnej dieczy Freising v roku 1818 pod nzvom arcidiecza Mnchov a Freising. Diecza Freising existovala u v 8. storo a mala od pradvna hlavu ernocha vo svojom erbe. V dolnej asti sa nachdza mua. Poda vkladu autorov mua v erbe Benedikta XVI. m trojak vznam: 1. pripomna nm legendu zo ivota sv. Augustna (bol biskupom v Hippo v 5. storo), poda ktorej chlapec muou preerpval morsk vodu do malej jamky. Ako nemono more preerpa do malej jamky, ani lovek nie je schopn pochopi Boie tajomstv svojm udskm rozumom. 2. Mua je starobylm symbolom ptnika. Zrejme ppe poda vzoru svojho predchodcu chce by ptnikom ale pripomna nm to aj putovanie Boieho udu do neba. 3. Mua sa nachdza aj v znaku benediktnskeho kltora pri Regensburgu, ku ktormu viau Josefa Ratzingera blzke duchovn vzahy. ttom sa teda Benedikt XVI. prihlsil k svojmu rodnmu Bavorsku, k arcidiecze Mnchov a Freising (odkia priiel do Rma) a k poslaniu Cirkvi ako Boieho udu, ktor pod jeho vedenm putuje do svojej nebeskej vlasti.

Heslo Benedikta XVI.
Jn Pavol II. mal heslo Totus Tuus (slov. cel tvoj) a vyjadrovalo jeho postoj k Panne Mrii. Benedikt XVI. m plne in heslo: Coorperatores Veritatis (slov. spolupracovnci pravdy). Je to jeho heslo, ktor pouval ako arcibiskup i ako kardinl. Ponechal si ho aj ako ppe. Vyjadruje jeho osobn ivotn program. Benedikt XVI. chce by pokornm sluobnkom Pravdy ie Boha, lebo Boh je pravda. Pn Jei povedal: Ja som Cesta, Pravda a ivot. Nov ppe sa svojm heslom zarauje medzi tch, ktor chc spolu s inmi spolupracova v prospech Pravdy i pravdy.

Zhodnotenie
Mnoh komenttoti zvolenie Benedikta XVI. hodnotili ako pokraovanie lnie pontifiktu Jna Pavla II. On sm asto spoiatku spomnal svojho predchodcu Jna Pavla II. a nazval ho vekm ppeom a e chce pokraova v lnii svojich vekch predchodcov, ale nezabudol doda, e aj v lnii dvojtiscronej tradcie Cirkvi. Jeho ppesk meno, zavedenie ppeskho plia z prvho tiscroia kresanstva i odstrnenie tiary z erbu ppea naznauj, e Benedikt XVI. akoby sa chcel vrti do prvho tiscroia kresanstva, kedy kresania neboli rozdelen a obroda kresanstva prichdzala z kltorov, zvl᚝ od benediktnov. Mimochodom, prv vek schizma sa stala roku 1054, krtko po smrti nemeckho ppea sv. Leva IX. a krtko pred nstupom alieho nemeckho ppea Viktora II. Druh schizma vyla z Nemecka reformciou Martina Luthera. V kadom prpade sa tento ppe ukazuje ako originlny od samho poiatku svojho pontifiktu. V tak krtkom ase a tak vznamn gest a symboly, ktor dokzal zmeni, naznauj vea. Ako keby sa na ppesk stolec u dvno pripravoval. Ale pravdepodobnejie je, e mu to ako intelektulovi naozaj dobre pli a vie sa energicky rozhodn v extrmne krtkom ase. A napokon treba doda, e tieto jeho rozhodnutia nie s postaven na piesku, ale su hlboko zakorenen v starobylej kresanskej tradcii prvho tiscroia kresanstva.