Vo zvitku knihy je napsan o mne... (Hebr 10, 7)

-------- (Autor:  )
Autor:Monika Hodnick
Pridan: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

V sasnosti sa ani nepozastavme nad tm, e u mal deti sa uia psa a tie, e mme rzne psacie potreby. tanie a psanie vnmame u viacmenej ako samozrejmos. Ako to vak bolo so zachytenm slov Svtho Psma v ase, ke udia ete nepoznali ani papier ani psmo? Objasni tto problematiku sa poksil Frantiek Trstensk, ktor priiel na prednku Markuovskch biblickch dn v rmci roka Eucharistie s ruksakom plnm zaujmavch ukok z Jeruzalema, kde absolvoval svoje tdi..

Cel Psmo je Bohom vnuknut... (2Tim 3, 16)
Naa viera ns u, e Boh prehovoril k loveku, a tak inpirovan Duchom Svtm zachytil Boie Slovo. Vsledkom je Svt psmo. Boh neprehovoril nejakm anjelskm, nezrozumitenm spsobom, ale spsobom, ktor bol vtedajiemu udu zrozumiten. Skr ako bolo psmo a lovek vedel psa, zachovvali sa dleit informcie a sprvy v udskej pamti a tie sa odovzdvali stnym podanm alej. Nevhodou vak bolo, e udsk pam je obmedzen a zbudliv. Ak lovek zomrel, niektor svoje poznatky sce odovzdal deom i priateom, no mnoh si zobral so sebou do hrobu. Preto bolo logick, e udia hadali spsoby, ako uchova svoje poznatky.

Spsoby uchovvania
Najprv to bolo umenie. Dodnes sa zachovali niektor maby v jaskyniach, ktor zobrazovali rzne scny z vtedajieho ivota, naprklad zpas so zvieraom. Nevhodou takho prenosu informci bolo to, e obrzok bolo potrebn vysvetli. Mnohokrt bolo zrozumiten len autorovi alebo menej skupine ud. Neskr sa udstvo dopracovalo k uritm znakom, ktor mali svoje konkrtne vznamy. Kedy vak bolo vynjden psmo? Presn dtum neexistuje, pretoe ide o postupn vvoj. Historici sa vak zhoduj v tom, e zaiatok psma prirauj k najstarej kultre v Mezopotmii, pribline 4000 r. pred Kristom. Znme s hieroglyfy znaky staroegyptskho obrzkovho psma. Takto typ psma sa v Biblii neobjavuje. udia rozmali alej, pretoe psmo bolo potrebn zachyti nejakm spsobom na trvcny materil.

Materily
Vtedaj udia vyuili tak materil, ktor mali kadodenne poruke. Najstarm bol kame. Z Psma poznme Mojiove kamenn tabule Desatora Boch prikzan. Malo to aj svoju symboliku. Kame je trvci, a tak aj Boie prkazy maj trva naveky. Jeho nevhodou vak bolo to, e bol ak a nepraktick.
Neskr udia pouili hlinu a vytvorili hlinen dotiky. Psali do vlhkej hliny a t sa nechala vysui. Bol to dostupn a lacn materil, ale aj krehk. Z Mezopotmie sa zachovalo mnostvo hlinench dotiiek. Tie boli prevane obchodnho charakteru, alebo zachytvali vazstv krov v bojoch. Biblick texty sa nezachovali ani na kameni ani na hline. Zniilo ich poasie a nienie vo vojnch.

Egypt krajina vysokej kultry
Krajina faranov, vyspelej medicny, architektry, moreplavectva...
Tam vyrastala v blzkosti rieky Nl vodn rastlina achor papyrusov, ktor dosahovala vku a 6 metrov. Jej stebl sa posekali na rovnak asti, nechali sa napua vo vode (obsahovali miazgu, ktor slila ako lepidlo) a potom sa navzjom prepletali ako kok. Materil, ktor vznikol, sa nazval papyrus. Ak boli stebl vo vode dlhie, bol tmav, ak kratie svetlej. Pouval sa aj na maby, naprklad zobrazenie egyptskch botiev. Na papyruse sa zachovali niektor asti Svtho Psma. Bol ahk, skladn a vedci hovoria, e trvcnej ako papier. Nevhodou bolo to, e sa dalo psa len na vntorn stranu a druh ostala nevyuit. Neskr zaali udia vyrba papyrusov listy, ktor kldli jeden na druh a zoili ich. osi podobn ako dnen kniha. Tento typ vzby sa vol kdex.
Po ase prili udia na to, e sa d psa i na kou. Vyuili tak zvierat a vynali pergamen. Nzov dostal poda mesta, v ktorom vznikol. Na prepisovanie textov Biblie pouvali len najlepie a ist zvierat, naprklad ovce, kozy. Psalo sa atramentom - farbivom z rastln. Pergamen bol trvcnej materil, ale aj drah.
idia pu dodnes na pergameny a vytvraj zvitky obtoen na dvoch cifrovanch palikch, ktor sa nazvaj try. V ich synaggach je vyhraden posvtn miesto, kde s tieto zvitky uloen. Je to osi podobn ako n bohostnok, odkia ich vyber rabn na tanie. Pritom pouva pecilnu paliku, na konci ktorej je zobrazen malik ruka s vystretm ukazovkom. ou, nie prstom, sleduje text, ktor je povaovan za tak posvtn, e sa nesmie zneucti rukou. Pri prepisovan biblickch textov v rei dnenho Izraela ie hebrejinou smerom sprava doava pridvaj idia do atramentu kvapku medu. Tm chc naplni slov Psma: Vroky Pnove s sladie ne med, ne medov kvapky z plstu...

O Svtom psme
Star zkon bol napsan po hebrejsky. Jei rozprval aramejinou - dialektom hebrejiny. Nov zkon bol napsan po grcky. O preklad z hebrejiny do latininy sa zaslil sv. Hieronm v 4.storo. Zvitky biblickch textov boli psan samostatne po jednotlivch knihch. Neboli vak napsan v takom porad, v akom ich poznme z naej Biblie. Po rozren kresanstva sa preklad Biblie Vulgta rozril do rznych jazykov.
Najstarie zvitky boli njden v roku 1008 po Kristovi. A takmer po tisc rokoch, v roku 1947, sa nali v 11 jaskyniach v okol Mtveho mora v dbnoch z koe vysokch 60-80
centimetrov Kumrnske zvitky textov po hebrejsky z obdobia Pna Jeia a pred nm. Nalo sa ich asi 900 a s na nich zachyten vetky biblick knihy okrem knihy Ester. V celistvosti sa zachovala jedin kniha - Kniha proroka Izaia. Ke sa tento zvitok rozvinie, m dku 7,52 m.
Pergamen sa pouval zhruba do 12. storoia a potom priiel k slovu papier, ktor zostal psacm materilom podnes.