Eucharistia

Tajomstvo a nmietky udskho rozumu

--------- (Autor:  )
Autor:ThDr. Alojz Frankovsk, PhD
Pridan: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

V Eucharistii je prtomn cel Pn Jei, ako Boh i lovek, pravdivo, skutone a podstatne. Nie je to naa predstava, nie je to symbolick prtomnos a nie je to iba prostriedok, v ktorom Kristus inkuje svojou mocou, ako naprklad v krste, kde voda sa nikdy nepremen na Krista, ale v nej za sprievodu krstnej formuly prejavuje Kristus svoju moc. Kristova eucharistick prtomnos je jedno z najvch tajomstiev naej viery. Bez Boieho zjavenia by sme na to neprili a po prijat Boieho zjavenia si to nevieme vysvetli, nevieme prenikn svojm rozumom do vntornej podstaty tejto skutonosti. Vstine to vyjadril sv. Tom Akvinsk, poznme to vo forme piesne: Zrak mj i chu chceli by ma oklama, ale sluch ma u pevn vieru ma (JKS 270,2).
Tak skutonosti, ktor s pravdiv ale nepochopiten, s nad udsk rozum, ale nie proti rozumu. Z toho vyplva, e udsk rozum nedoke vysvetli vntorn podstatu tohto diania a tejto tajuplnej skutonosti, ale doke vyvrti vetky nmietky, ktor stoja na ceste udskmu rozumu. V tomto lnku sa poksim odpoveda aspo na niektor nmietky udskho rozumu, ktor si kladie proti monosti eucharistickho tajomstva.

Istota a priezranos
O mnohch skutonostiach mme istotu, ale nemme o nich priezranosti, to znamen, e nie s predmetom nho nazerania. Zrak mj i chu chceli by ma oklama... Aj t udia, ktor sa neuili fyziku a ni nevedia o lome svetla, mali istotu, e ke vloili palicu do vody, palica sa nenalomila, e je to len zdanie. Aj t udia, ktor ni nevedeli o zemskej pralivosti, mali nad slnko jasnejiu istotu, e teles padaj dole smerom k zemi a nie hore. V ivote lovek prichdza do kontaktu a s 90-timi percentami skutonost, o ktorch m istotu, ale nevie zdvodni, nem o nich prehad, ie chba mu priezranos. O Eucharistii mme istotu a nie priezranos.

Aj v najmenej hostii prtomn cel dospel Kristus
udskmu rozumu je ak predstavi si, e ako je to mon, e v tak malinkej hostii je prtomn cel Kristus, Boh i lovek a udsk prirodzenos v rozmeroch dospelho loveka. U bolo spomnan, e predstavi si to nememe. Istotu mme na zklade Boej autority. A predsa Boh nm v prrode a pozemskom diani dva tak skutonosti, ktor nie s dkazom v pravom zmysle slova, ale akousi pomckou pre ahie uverenie. Jeden z najvch teolgov sv. Tom Akvinsk hovor, e Kristus je v nebi prtomn v celej svojej rozahlosti a v Eucharistii jeho rozahlos je prtomn na spsob podstaty. To znamen, e cel podstata chleba je prtomn v malom ksku chleba a t ist cel podstata chleba je prtomn v obrovskom kuse chleba. Keby ma niekto poptal vysvetli podstatu chleba, sta, e mu podm toko, koko dokem vytrhn do dvoch prstov. Alebo mu chlebr uke pln auto chleba, ktor ide rno rozva. I ja i on sme mu poskytli pln podstatu chleba. plnos podstaty nezvis od mnostva a vekosti rozmerov. Ak je Kristus prtomn na spsob podstaty, tak nezvis potom jeho celistv prtomnos od rozmernosti hostie.
Deom v kole predkladm aj takto prirovnanie. Mme malik hodiny, vie hodiny a obrovsk hodiny, naprklad na vei. Predpokladajme, e vetky id presne. Ktor hodiny potom nm uku pln as v dan chvu? Vetky jeden a ten ist a kad z nich pln a ten ist, nezvisle od vekosti hodn.

Cel Kristova prtomnos v mnohch hostich a v odlomench iastkach
udsk rozum m vek akosti s pravdou viery, e v kadej hostii je prtomn cel Kristus a po odlomen je prtomn cel aj v odlomenej iastke. K predolej teologickej pouke, e Kristus je prtomn na spsob podstaty, pridme aliu, e Kristus je prtomn v eucharistii na spsob ducha. Nieeby telo prestalo by hmotou, ale sa u riadi zkonmi ducha, preto na spsob ducha. Predstavme si, e by sme boli v sle. Naprklad bolo by ns tam sto. Povali by sme spevka spieva. Vo vetkch dvesto uiach znie cel a pln piese. Bolo by ns na divadle sto. Vetci by sme boli schopn poveda cel obsah, ale stailo by nm, eby nm ho povedal iba jeden. Vetci hovoria jeden a ten ist, cel obsah a jeden tie doke poveda cel a ten ist obsah. V cibriu mme napr. 100 hosti, jeden a cel Kristus, v cibriu mme jednu hostiu, tie jeden a cel Kristus.
Na uahenie viery v prtomnos celho Krista v odlomenej iastke, nm me poskytn zrkadlo. Ke je cel, vidm sa v om jeden, cel. Ke ho rozbijem, v kadej iastke zrkadla sa vidm cel.

Podstatn premena bez vonkajej zmeny
Podstata chleba silou slov kaza sa men na Kristovo telo, ku ktormu sa ihne pridru jeho krv, dua a bostvo. Podstata vna silou slov kaza sa premen na Kristovu krv, ku ktorej sa ihne pridru Kristovo telo, dua a bostvo. Take i pod jednm i pod druhm spsobom je prtomn cel Kristus. To je uenie naej viery.
udsk rozum m akos v tom, e on ni nebad. My, ktor sme mali monos vidie hus, ako v kuchyni sedela na vajciach, aby sa vykuli hsatk, si touto sksenosou meme pomc aj v tak svtej veci akou je Eucharistia. Ako dlho sme sa dvali iba na vajcia, navonok iadna zmena, ale vo vntri obrovsk premena, mlad hsatk, ktor sa nakoniec ukzali. Keby sme sa riadili iba vonkajm zjavom, ako by sme sa mlili. Samozrejme, e kad prirovnanie krva a nie je jednoznan.

Zver
Opakujem, to o som tu uviedol nie s dkazy, iba pomcky ahie uveri. Jedin dkaz je: sluch ma u pevn vieru ma. To, o v tejto veci prijma sluch, je od Boha. Kto ver v osobnho, vemohceho Boha, tomu nebude ako uveri Eucharistiu. Kto vyznva Boha - Stvoritea, ktor z nioho stvoril svet, nebude ma akosti v uveren, e ten ist Boh me jednu podstatu zmeni na in podstatu. Kto neuznva a never v Boha, nem predpoklady veri v Eucharistiu. Neusilujme sa neveriacich presvieda o Kristovej eucharistickej prtomnosti. Nemaj k tomu predpoklady. Najprv im treba pomc nadobudn predpoklady. Ak by sme s neveriacim rovno ili do diskusie o Eucharistii, podobali by sme sa uom, ktor by od prvkov zkladnej koly oakvali presn matematick vpoty o slnench rokoch a kozmickch rchlostiach. Ale my vieme, e nemaj k tomu nateraz predpoklady.