Ohbaj ma mamko, dokia som ja Janko...

Anketa

 (Autor: Peter Lazor)
Autor:Monika Hodnick
Pridan: 2008-03-24 11:08:04
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markuovce
Bez shlasu redakcie sa lnok nesmie alej publikova!

Ke diea klame, povedzte mu, e klame. Nikdy vak nehovorte, e je klamr. Ak ho oznate za klamra, zlomte jeho vieru vo vlastn charakter.
(V.Richter)

Aj takto pohad existuje na vchovu. Ako vnmaj dnen vchovu nai farnci, sptali sme sa ich v nasledujcej ankete.

Otzky

1) Zd sa vm, e vchova det a mldee je dnes nronejia ako bola kedysi, alebo je to len mdna frza? Ak no, tak v om?

2) o podceuj a o preceuj astokrt rodiia, uitelia, vychovvatelia... pri vchove det a mldee?

3) Preo v sasnosti pou astokrt tvrdenie, e sprvanie dnench det a mlde je zl, resp. horie? Je to oprvnen kritika?

4) Myslte si, e deti bud s pribdajcim rozvojom techniky a vplyvom masmdi menej schopn zvlda osobn komunikciu s rovesnkmi, rodimi a starou generciou?

5) Preo dnes mnoh deti aj z tzv. dobrch kresanskch rodn nepovauj za potrebn rozvja svoj duchovn rast prostrednctvom aktvnej asti na svtch omiach, tanm kvalitnej literatry, konanm skutkov milosrdenstva vo svojom okol?

Odpovede

1) Nronos vchovy nehodnotm poda doby, v ktorej lovek ije. Vchova je vdy nron.
2) Podceuj dleitos komunikcie a vytvorenie kamartskeho vzahu s demi a mldeou.
Naproti tomu preceuj autoritatvny prstup a materilne zabezpeenie nad mieru potreby.
3) Sprvanie dnench det a mldee nie je zl, ani horie. Kad lovek je jedinenou osobnosou. o si zasejeme to budeme a. Ak by mala by oprvnen kritika, tak rodiov.
4) Nie. Prve naopak. Deti s rozvojom techniky maj viac informci a viu schopnos komunikova. Ak udia maj o sebe viac informci, potom pri osobnch stretnutiach je vdy o om hovori. Staria genercia m si svoje vedomosti a schopnosti dopa, aby vedela komunikova s demi o sasnch aktualitch.
5) Je to dan vplyvom svetskej spolonosti a nedostatonm vplyvom duchovnej spolonosti. Hodnotme ud poda toho, o maj. Nie poda toho, o dvaj. Aj my v naej farnosti nedostatone oceujeme mladch pri duchovnej innosti, naprklad minitrantov, organistky, spevokol, Dobr novinu a alch. Vlastnosou mladosti je by niekto, msi upta. Je vea mladch, ktor rozvjaj svoj duchovn rast, ale mdia maj o nich mal zujem.
Cyril Hamrek, 56 rokov
telekomunikan mechanik


1) Urite je nronejia. Dvod spova predovetkm v oslaben autort a vzahu k duchovnm hodnotm.
2) Vzahy det a rodiov by mali by zaloen na vzjomnej dvere. ia, nstrahy ako alkoholizmus, fajenie, drogy a nsilie sa stvaj sasou nho ivota. Preto by rodiia nemali podceova ako, kde a s km ich deti trvia von as. Nemali by podceova vchovn usmernenie, o je dobr a o zl. Nemali by zavova z nrokov na zodpovedn prstup det k kolskm povinnostiam vrtane sprvania sa k uiteom a spoluiakom.
3) Nemono to zoveobecova. Nie vetky deti a mlde konaj iba zlo. Treba ich vak neustle usmerova. Rodiia by mali by ich vzorom.
4) Masovokomunikan prostriedky pomhaj k veobecnmu rozhadu a vzdelaniu, ale bez kontroly aj k ich zneuvaniu. asto je televzia a internet jedinm vchovnm prostriedkom.
5) Me s aj o prejav ich vzdoru voi prkazom a zkazom. Pokia vak maj zklady dobrej kresanskej vchovy, urite neskr op njdu sprvnu cestu.
Mria Koakov, 61 rokov
dchodkya

1) no, je nronejia. V minulosti deti viac repektovali rodiov a starch. Doba sa zmenila a mnoh to chpu tak, akoby bolo vetko dovolen. Materilne veci sa v sasnosti dostvaj na prv miesto v rebrku hodnt.
2) Rodiia deom asto slepo dveruj. Myslia si, e ich deti nemu by zl. Realita je vak mnohokrt in. astokrt zlyhva, alebo takmer nefunguje medzi rodimi a demi alebo uiteom a demi elementrna komunikcia a narastaj nedorozumenia.
3) Niekedy je, inokedy nie je oprvnen. Deom treba by vzorom, ale aj ony si maj toto nae silie vma a repektova, nie ignorova.
4) Zd sa, e to naozaj ide tmto smerom. Diea rodiovi radej pe cez mobil. Rodi by sa mal s demi viacej rozprva.
5) Rodiia asto svojim deom ustupuj. Dokonca sami rodiia sa asto stavaj k viere ahostajne. Deti si spravidla vyberaj ahiu cestu. Radej s vonku s kamartmi, na svt omu nejd. Tu maj vek podiel viny prve rodiia.
Lucia Hamrkov, 42 rokov
podnikateka

1) Neviem, i nronejia. Rozdielna urite no. Dnen deti maj vetko. S mdre, ikovn, vedia sa zorientova v nvale informci. Ale s aj viac odkzan na seba samch. asto vidie, e rodiia v snahe zabezpei svoje deti finanne, id za karirou, financiami a zabdaj na to najcennejie, o doma zanechvaj medzi tyrmi stenami. Takto deti s ochudobnen o lsku rodiov, komunikciu, spolon prechdzky. asto ich vychovvaj star rodiia a vsledok dvojitej vchovy ned na seba dlho aka.
2) Rodiia asto preceuj schopnosti svojich det. Vzniknut problmy nerieia. Tie neskr prerast do vch. Chyby nsledne hadaj v inch.
3) Kritika je oprvnen. Televzia, potaov hry, zaneprzdnenos rodiov to vetko vemi vplva na dnen mlde. Tie nem jasne stanoven pravidl sprvania sa.
4) no. Komunikuj asto jedno alebo dvojslovnmi vetami. Nevedia vyjadri svoje pocity, maj znen hranicu citlivosti. Chba im citov empatia a hlavne - nevedia sa tei z malikost.
5) Mnoh svoju vieru dvaj navonok len preto, aby boli v kostole viden, aby rodiom ulahodili. Nie preto, e to vychdza z ich vntra a presvedenia.
Andrea Baluchov, 33 rokov
uiteka


1) Myslm, e je nronejia. Vetko materilne mme, ale trpezlivos a dostatok asu venovan deom sa kpi ned. Ten je poda ma pri vchove dleit.
2) Podceujeme samostatnos a preceujeme ich zdrav sudok.
3) Mlde je in, chba jej repekt, cta, slun sprvanie (sta sa odvies kolskm autobusom alebo strvi urit as s uami v zamestnan). Deti, ktor si nes z domu dobr zklad, maj ak zachova si svoje spsoby.
4) no, bude to problm. Nielen pre deti, ale aj pre dospelch.
5) Konzumn spsob ivota pohlcuje vetky deti. Zriekanie sa televzie, internetu, diskotk a nahradenie to svtou omou, dobrou knihou, nvtevou naprklad babky, dedka - na to treba prklad! Ak to uvidia u ns rodiov, e to robme radi, s smevom a primne, tak si to vezm do ivota.
Marcela K., 33 rokov
kuchrka

1) Urite je vchova nron proces, aj bol. Mono je nronejia v tom, e dnes je ovea viac mdi a nie je mon ustri, aby sa cez ne deti nedostali k informcim, o ktorch si ete nevedia vytvori sprvny sudok.
2) Je to individulne. Deti chc vedie, o sm a o nie. Rodiia a uitelia s povinn pri neprimeranom sprvan sa dieaa zasiahnu a da najavo, e toto sa nepripa. Nemali by sme zabda, e k ich zdravmu vvoju potrebuj lsku, pozornos, trpezlivos a ocenenie.
3) Veobecne v spolonosti sa strca cta k loveku a vplva to aj na deti.
4) Nemyslm, hanblivejm deom to skr pome k rozvoju komunikcie.
5) Dleit je osobn prklad rodiov. Deti potrebuj ma svoje vzory, mono niekedy i vodcov duchovnch vodcov, ktor by viedli menie spoloenstv v tomto duchu. A toto chba.
Jana Pavlkov, 26 rokov
uiteka

1) no. Deti maj ovea viac informci, aj tch negatvnych z televzie a internetu. Je aj krza autority. Rodi mus vynaloi ovea viac silia a vsledok sa nemus ukza hne. No myslm si, e ke je dobr zklad vchovy v rodine, tak tie vsledky raz prdu.
2) Rodiia podceuj lohu televzie, internetu, aj zlho prkladu. Veakrt kvli prci nemaj na deti as. To sa vypomst. Preceuje sa loha koly.
3) Myslm si, e nie. Dnen staria genercia im bola dos podobn, len nemala tie monosti.
4) no. Pota a internet u dnes v mnohom nahrdzaj osobn komunikciu, o je koda pre rozvoj osobnosti.
5) Poda ma preto, lebo nevidia dobr prklad. Mdi ich presviedaj, e kona dobro sa nevyplca, lebo nie je z toho iaden zisk. Rzne celebrity ich na obrazovke presviedaj, e iba ich ivotn tl prinesie vsledok v podobe uznania a peaz. Mnohch mladch ud takto oklam.
Beata Oviarikov, 62 rokov
dchodkya

1) Dnen vchova je nronejia kvli obrovskmu mnostvu informci. Vychovvatelia si zanaj uvedomova, e deti a mlde maj v mnohch oblastiach lep prehad a sksenosti.
2) Najvou brzdou vchovy v rodine a v kole je nedostaton komunikcia. Deti a mlde tie nemaj v sebe plne zakdovan repekt a ctu k vychovvateom. o sa tka preceovania, zd sa mi, e demokracia vo vchove prestva plni svoj pvodn el humanizciou zlepi kvalitu vchovy a vzdelvania.
3) Myslm si, e sprvanie ns vetkch je stle horie. Deti s len zrkadlom svojej doby. Ak chceme zmenu, musme zaa od seba.
4) Som o tom presveden. Nedokeme si niektor veci poveda priamo do o. Radej vyuvame in formy prostrednctvom techniky. Niet nad osobn bezprostredn komunikciu. 5) Dnes nie je modern praktizova vieru. Mnoh mlad veria v modernho, liberlneho Boha, ktor urite nebazruje na tom, i chodievaj do kostola alebo nie. Skr na tom, ako sa sprvaj k uom. Niektor neuznvaj cirkev ako intitciu. Prav viera je vak dar. Najv problm vidm v potrebe ud vetko si racionlne zdvodova.
Lucia Hudkov, 22 rokov
tudentka
(Redakcia akuje za odpovede na otzky. Prspevky s redakne upraven.)