Izrael treba navštíviť trikrát... A potom vždy

Jeruzalem (Autor: archív redakcie)
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 2006-10-02 08:55:41
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Aj s takýmto úsmevným názorom cestovali toto leto pútnici do krajiny, ktorú sa naozaj oplatí navštíviť – Svätá Zem. Miesto, ktoré prekvapí, občas vyrazí dych, možno šokuje, ale v každom prípade si získa srdce človeka. Svedčia o tom aj tí, ktorí tam boli už trikrát či päťkrát a znova túžia prísť na miesta, kde sú naše korene.

Izrael očami a ústami médií
Neprejde hádam deň, kedy by médiá „neohlasovali“ hroznú situáciu v Izraeli. Hrôzostrašné filmové a fotografické zábery mŕtvych, zranených alebo tých, ktorí prišli o celý svoj majetok, pretože sa tam strieľa a zabíja. Ten, kto chce ísť navštíviť túto krajinu, je vraj prinajmenšom dobrodruh, ktorý ide do rizika. Aj toto leto tomu nebolo inak. Obzvlášť v čase, keď vypukol izraelsko-libanonský konflikt. A pútnik, ktorý si už na jar rezervoval svoju letenku, zvažuje, či sa do takého veľkého rizika pustí. Tesne pred odletom si zisťuje čo najviac informácií, ako to na „vojnovom“ území vyzerá a pýta sa na názory. Ľudia málo znalí tamojších pomerov ukazujú prstom na čelo, čo signalizuje bláznovstvo cestovania. Kompetentní z ministerstiev apelujú na zdravý rozum a neodporúčajú vycestovať (hoci oficiálne vyhlásenia poskytnúť nemôžu), no a blízki pútnika apelujú na srdce, pretože sa o neho boja. Do takejto - takmer bezradnej situácie - zazvoní v cestovke telefón. Sprievodca, ktorý tam pôsobí už niekoľko rokov, odkazuje „tým svojim“, že sa na nich teší a že môžu pokojne priletieť. A tak sa na bratislavskom letisku stretnú len tí „neoblomní“. Na tých siedmich, čo to predsa len vzdali, si skupinka počas pobytu spomenie s vedomím, že sú radi, že oni vytrvali.
Apropo médiá – obraz o vtedy prebiehajúcom izraelsko-libanonskom konflikte si návštevníci vytvorili po svojom. Ak chceli mať proamerický pohľad na problematiku, stačilo si naladiť CNN, ak chceli mať proarabský pohľad na konflikt, prepínalo sa na arabskú Al-Džazíru, no a komu stačili len povrchné správy s fotozábermi starými niekoľko dní, tak si zapol slovenské médiá.

Prvé „dotyky“ so Zemou
Po krátkom lete pútnici pristanú na novovybudovanom modernom izraelskom letisku Ben Gurion. Určite v očiach mnohých sa zračí otázka – toto hypermoderné miesto akosi nemá nič spoločné s predstavou prastarých pútnických miest. Podobne to bolo s hlavným mestom Tel Aviv. Rušné a bohaté mesto plné drahých áut, vyobliekaných ľudí, reštaurácií, obchodov, kaviarničiek a palmových pláží. Kto si chce užiť konzumnú dovolenku, je tu na správnom mieste. Pristáť len v hlavnom meste, odrekreovať sa a znova odtiaľ odletieť. More, hudba, pestrá strava... a nuda. Tí, ktorí chcú „zažiť“ túto krajinu, musia urobiť čosi viac. Vyštartovať a prebádať si ju zo severu na juh, z východu na západ. Hoci je dosť malinká, dá sa to len sčasti. Aby ostalo niečo aj na druhý, tretí, štvrtý... raz. Je tam toho neskutočne veľa, čo treba vidieť, počuť, kde sa treba pristaviť, precítiť, premeditovať... jednoducho prežiť. Títo pútnici až potom pochopia, prečo je Izrael stále stredobodom pozornosti.

Kto je to Izraelčan?
Úsmevne a parafrázou sa dá povedať, že je ľahšie prejsť ťave uchom ihly ako človeku opísať Izraelčana. Prototyp neexistuje. Väčšina obyvateľstva je síce židovského vierovyznania, no žijú tu moslimovia, kresťania a prívrženci rôznych siekt. To čo majú spoločné, je snáď len izraelský cestovný pas a nič viac. Možno aj preto koluje vtipná mienka – dvaja Izraelčania, tri názory.
Stretnete tu vzdelaných učencov, ale aj opálených svalovcov usilujúcich sa zaujať ženy na pláži; ortodoxných židov, ktorí aj v najväčšej horúčave pobehujú v čiernych kabátoch a s veľkými čiernymi klobúkmi; zahalené arabské ženy, ktoré sa kúpu v kompletnom oblečení; neoblomných Arabov vytrvalo ponúkajúcich na trhu svoj tovar... Takže vytvoriť si obraz Izraelčana sa nedá kvôli tej krásnej mnohorakosti. To, že je územie rozdelené na dva tábory – židovský a arabský, ktoré si k sebe stále nedokážu nájsť cestu, je a zdá sa, že ostane ešte dlho tajomstvom s veľkým otáznikom. Ak chcete vedieť, v ktorej časti Izraela sa práve nachádzate, zistíte to aj bez toho, aby ste ovládali arabské či hebrejské nápisy na tabuliach. Aj podľa ich vzťahu k životnému prostrediu, a teda podľa toho, kde sa hromadia kopy odpadu.

Posvätné miesta
Pútnik si pred cestou vytvorí svoju predstavu všetkých tých miest, o ktorých už toľkokrát počul, čítal v Biblii alebo si načítal v odbornej literatúre. Je to všetko málo. Tie miesta treba jednoducho zažiť. Aby bol zážitok úplný, je potrebné mať pri sebe sprievodcu, ktorý to tiež nemá len načítané, ale aj zažité. A takéto šťastie mala aj táto skupinka. Mons. ThDr. Ján Majerník je tam pre Slovákov človekom na správnom mieste. Dokáže vo svojom komentovaní veľmi pútavo skĺbiť biblistiku s archeológiou, s historickými svetskými udalosťami, súčasnou politikou a ekonomikou a to všetko podať tak, aby to zaujalo mladých i starých. Je to jeho vzácny dar.
Kto sa chystá navštíviť miesta vo Svätej Zemi, ten nech si zváži, čo tam vlastne chce robiť. Chce si ich odfotiť? Nafilmovať na kameru? Prečítať si o nich presne na tom mieste? Modliť sa tam? Meditovať? Vychutnávať tú inakosť atmosféry? Nedá sa všetko naraz, stále by to bolo na úkor nejakej činnosti. Skúsenosti hovoria – nechajte fotoaparát doma a na konci pobytu si radšej kúpte publikáciu s fotkami, aké sa vám nepodarí odfotiť a radšej si tie miesta vychutnávajte všetkými zmyslami naplno.

Nevyčerpateľný vyčerpávajúci program
Pestrosť zostaveného programu spočívala v striedaní historických miest, národných parkov, morí, riek, jazier, púští... Je pozoruhodné, že na každého človeka zapôsobia iné miesta – niekto sa s údivom skláňa k betlehemskej „hviezde“ – k miestu, kde sa narodil Kristus, niekomu príde zaťažko vzdialiť sa z miesta Božieho hrobu, pri ktorom smie pobudnúť len zopár minút. Iný padne na kolená na Golgote pred krížom a cíti neskutočnú bázeň v srdci. Ďalšieho „zlomí“ miesto, kde Mária povedala anjelovi svoje fiat. Možno aj preto, že v tej jaskynke naplnenej po samý okraj pokojom cíti tie svoje túžby a priania, ktoré predkladá Bohu. Všetky tie, z počutia a čítania známe miesta, sú akosi iné. Sú iné tým, že sme prítomní priamo na nich, pred nimi a že sú ozajstné.

Nádherné a zároveň rozporuplné miesta
Jeruzalem a Betlehem pôsobia na pútnika ako dvojčatá, ktoré sa vypínajú na kopcoch a svojou rýchlou výstavbou už takmer splývajú. Vari každý má zmiešaný pocit, keď sa ocitne na Krížovej ceste. Je to vlastne úzka ulička, bazár plný predávajúcich, kde sa miešajú vône tovaru a korenín. A pútnik si kladie vyčítavú otázku – tadiaľ mal ísť Ježiš? Nemožné. A predsa. Pochybnosti sa zmenia, keď príde (nielen Veľký) piatok a vtedy je to križovatka všetkých –kresťania putujúci v hlbokej úcte s modlitbou na perách sa stretávajú s ortodoxnými židmi v čiernych odevoch, ktorí utekajú k Múru nárekov a moslimovia s čiernobielymi šatkami na hlavách sa náhlia k piatkovej modlitbe na chrámové návršie, kde stojí mešita Al Aksa. Napriek tejto spoločnej črte ich delia svety. Každý žije a modlí sa k svojmu Bohu v tom „svojom“ Jeruzaleme, ktorý je aj podľa toho rozdelený na židovskú, moslimskú, kresťanskú a arménsku štvrť. Getsemanská záhrada je pestrofarebná s nádhernou paletou olivovníkov a rôznych kvetín. Akoby ani nebola tým smutným miestom z čias Krista. Pod Olivovou horou sú „naukladané“ hroby prorokov s ich vtedajšou túžbou byť čo najbližšie až príde čas vzkriesenia. K veľmi dôležitým hrobkám patrí bezpochyby tá Dávidova. K nej sa prichádza podľa tamojších regulí – muži iným vchodom, ženy tiež iným. Keď človek zastane pred tou mohutnou hrobkou, ktorá je prikrytá čiernym plátnom so zlatými vyšívanými písmenami, má pocit, akoby to bolo včera, čo „odišiel“. Mnohokrát sú to detaily, ktoré útočia na emócie človeka. Tak ako v prípade miesta, kde Peter zradil Ježiša. V celej dedinke akosi viac ako inde kikiríkajú kohúty. Tu pútnikovi naskočí husia koža a prebehnú hlavou otázniky nad svojím vlastným každodenným zrádzaním...

Cesta púšťou
„Zoberte si dostatok vody“, počuť stále dookola. Oprávnene. Bez nej by to pútnik nezvládol. A ten obdivuje beduínov, ktorí sa z času na čas po niekoľkých kilometroch objavia pod jedným vysušeným stromom. Je to bezpochyby tamariška a vedľa nej poslušne slúžiaca ťava. Hoci sú Negevská a Judejská púšť na prvý pohľad pusté, skrývajú v sebe množstvo objaveného a aj toho ešte neobjaveného. Jedno z mnohých prekrásnych miest je Ein Gedi. Oáza v púšti ospievaná aj v Piesni piesní, kde sú jaskynky, v ktorých sa Dávid skrýval pred Šaulom. Prechádzať celý deň púšťou s prestávkami na úžasných miestach a na sklonku dňa vojsť do Egypta, aby mohol pútnik v noci vystúpiť na Sinaj, kde privíta východ slnka, je silný zážitok, na ktorý sa nezabúda.

Archeológia - magistra vitae
Pútnikové srdce a rozum sa nadchne, keď zastane v 9000 rokov starom Jerichu, keď môže obdivovať jaskynky v Kumráne, kde sa našli originálne zvitky, keď vystúpi na Herodion, kde v úžasne premyslenom a prešpekulovanom „panskom“ sídle pochopí vtedajšiu moc pyšného kráľa Herodesa Veľkého, ktorý sa zľakol, že zrazu sa narodil Ktosi väčší než on. Stačí deň v púšti a človek pociťuje hlad, smäd, únavu a zrazu zbadá do skál vytesaný Kláštor pokúšania Krista. Vtedajšia biblická lákavá ponuka by zlomila mnohých.


Pestrý reliéf krajiny
Izrael je úžasný aj tým, že tu nájdete rozličné krajinné útvary – úrodnú pôdu i skalnaté púšte, hory i moria, staré archeológiou objavené miesta i novovybudované štvrte. Pozoruhodné však je to, že sa často objavia vtedy, keď to nečakáte. Ako napríklad mesto Korazim. Uprostred skalnatého prostredia pieskovej farby sa pútnik zrazu ocitne na mieste, ktoré akoby bolo prekliate. Celé z čiernych skál a čierneho piesku. Vraj pôsobením sopečnej činnosti. To biblické zvolanie: „Beda ti Korazim, beda ti Betsaida...“ priam kričí z toho miesta.

Miesta, ktoré zanechajú stopy v srdci
Počas dvoch týždňov ich pútnik navštívi veľmi veľa. Z toho veľkého počtu aspoň zopár: Kostol Navštívenia Panny Márie, kde prvýkrát predniesla Magnificat. Jaskynka, v ktorej sa Ježiš prvýkrát pomodlil Pater noster. Betánia – miesto vzkriesenia Lazara. Samuelova hrobka – miesto, na ktorom si Šalamún vyprosoval múdrosť. Cesarea prímorská s úžasne veľkým a dobre vybudovaným amfiteátrom. Hora Premenenia – Tábor a Hora Blahoslavenstiev. Kafarnaum – mesto, kde žil a pôsobil Pán Ježiš. Kána galilejská, ktorá ponúka okrem dobrého vína aj priestor, kde si môžu manželia za asistencie kňaza obnoviť svoje manželské sľuby a v rieke Jordán zasa každý svoje krstné sľuby...

Je toho v Izraeli veľmi veľa, čo pútnik vidí, počuje, čoho sa dotýka, kam vstúpi. Nestihne to však počas jedného pobytu. Až na konci pobytu pochopí to, čo mu spolupútnik, ktorý tam cestuje už šiestykrát na začiatku cesty povedal: Izrael treba navštíviť trikrát... a potom vždy.
Izrael si jednoducho získa srdce pútnika.