„Nestačí ospravedlniť sa...“

xxx (Autor:  )
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

„Nestačí ospravedlniť sa. Je potrebné po ospravedlnení začať budovať kvalitnejšie vzťahy.“ (erfurtský biskup Joachim Wanke v súvislosti s verejným ospravedlňovaním sa zo strany cirkvi. To bola jedna z mnohých zaujímavých myšlienok, ktoré odzneli na Kolokviu európskych farností (Colloquium Europäischer Pfarreien - CEP) v nemeckom Erfurte koncom júla tohto roku.

Kolokvium sa uskutočnilo pod názvom S radosťou a nádejou do plurálnej budúcnosti. Hlavnou niťou kolokvia bola jubilujúca koncilová pastorálna konštitúcia z roku 1965 Gaudium et spes (Radosť a nádej), v ktorej ide o poslanie Cirkvi v dnešnom svete.

Existencia CEP
CEP vzniklo v roku 1961 vo Švajčiarsku a odvtedy sa organizuje každý druhý rok v niektorom európskom meste. Cieľom stretnutí je vytvorenie medzinárodnej platformy na výmenu skúseností z farskej pastorácie. V poslednom období sa jej zúčastňuje okrem duchovných čoraz viac laikov angažujúcich sa vo farnostiach. Paradoxom je, že kolokvium sa tentokrát konalo v meste, kde je okolo 90 kostolov, kaplniek, kláštorov a zároveň 90% nepokrstených ľudí. Tento alarmujúci stav podnecuje duchovných a laikov nielen v Nemecku k „obrode“ pastorácie vo farnostiach. Rok 2007 je pozvaním do portugalského Porta.

Východ verzus Západ
Po rozšírení EÚ nechýbajú na takýchto stretnutiach účastníci z východnej Európy. Ide o vzájomné obohatenie, pretože vo všeobecnosti sa traduje, že „viera Západu“ je založená skôr na rozume a „viera Východu“ skôr na citoch. Preto sa navzájom potrebujeme. Je dobré vymeniť si skúsenosti, ako zlepšiť fungovanie vo farnosti. Ako spojiť „západný“ systém fungovania vecí s „východnou“ dušou nábožnosti.

Obsah stretnutia
Obsahom kolokvia boli prednášky, diskusie, výmena skúseností v pracovných skupinách a nechýbal ani bohatý kultúrny program. Celé to zastrešovala spoločná ranná modlitba, návšteva bohoslužieb v kostoloch vo farnostiach a rozhovory s miestnymi farníkmi.
Najčastejšie opakovaným slovom stretnutia bola pluralita. Diskutujúci sa zhodli, že je potrebné byť otvorený voči iným kultúram, a pritom si zachovať tú svoju. „Ale akú identitu prinesiem do tejto plurality?“, položil si otázku farár z gotického Dómu St. Marien v Erfurte. Téme pluralita a tolerancia bola jedno popoludnie venovaná aj verejná diskusia, ktorej sa zúčastnili duchovní z bývalého východného i západného Nemecka, z Rumunska, ako aj zástupca zo Slovenska – biskupský vikár Ján Zentko zo Spišskej Kapituly. V ďalších dňoch sa prednášajúci nevyhli ani dôležitej téme - a to pos‑ taveniu rodiny v spoločnosti. Zaujímavé bolo porovnanie výchovy vo „východných“ rodinách, kde by postupne slepú poslušnosť detí mal nahradiť rozvoj ich osobnosti a výchovu v „západných rodinách“, kde si už mýlia rozvoj vlastnej osobnosti s egoistickým individualizmom. Preto sa potrebujeme navzájom (po)učiť, kde nerobiť ďalšie chyby.
To, že v západných krajinách platia percento z platu aj na cirkev, vnímajú platcovia daní trochu inak. To, či prispieva na katolícku alebo protestantskú cirkev, t. j. či sa hlási ku katolíkom alebo evanjelikom, vníma skôr ako štátnu príslušnosť, než ako náboženský pocit.

Postrehy miestneho biskupa
Hlavným rečníkom bol biskup Dr. Joachim Wanke, ktorý vo svojom príhovore upozornil na tri svoje postrehy vývoja v spoločnosti. Prvým je radikálne prerušenie kresťanských tradícií. Ako príklad uviedol situáciu na vianočných trhoch na námestí, kde je vystavený betlehem s jednotlivými postavami. Okoloidúca mladá mamička nevie vysvetliť zvedavému dieťaťu to, čo vidí. Reakcie sú rôzne – od popolušky cez pani zimu až po deda mráza... Druhým postrehom je frustrovaná, takmer s ničím nespokojná spoločnosť. Tretí postreh pomenoval miestny biskup ako jav mentality podozrievania. Nedostatok dôvery – voči Bohu, voči ľuďom, voči sebe. A tak sa postupne spovednicou stáva psychoterapeut.
Upozornil aj na to, že človeku sloboda nestačí. Sloboda potrebuje mať obsah vo svetle pravdy.
Najdôležitejším miestom k nadobudnutiu a prehĺbeniu viery je rodina. Ako pripomenul biskup Wanke, najlepšími učiteľmi náboženstva sú rodičia, starí rodičia, súrodenci a ľudia v bezprostrednej blízkosti a ich svedectvo života. Potom je to kostol, farské spoločenstvá a prežívanie cirkevného roku. A až potom sú to učitelia náboženstva, katechéti, ktorí praktizujú racionálno-reflektívne vyučovanie.
Jeho záverečná veta bola prirovnaním, že cirkev je ako kostra človeka. Je preňho veľmi dôležitá, nenahraditeľná. Ale pokiaľ vidíme len kostru, tak sa jej zľakneme.

S nádejou v treťom tisícročí
Záver stretnutia sa niesol v duchu nádeje. Vyjadril to Prof. F.G. Friemel, ktorý vyzval k ukončeniu bedákania nad stavom v cirkvi, a zároveň povzbudil k pastoračnej práci vo farnostiach. Na vytváranie a praktizovanie spoločenstiev detí, mládeže, rodín, ... a tvorivosti pri spoločnom prežívaní cirkevného roka.