Vianočný sen

--------- (Autor:  )
Autor:Dagmar Repaská
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Mĺkva zasnežená krajina. Biely sneh. Žltkavé mihotavé svetielka v oblokoch. Rozžiarené detské očká s líčkami ako štedrovečerné jabĺčka.
Takéto sú insitné obrázky vianočných sviatkov. Všetko dokonalé, plné kontrastných farieb, ale priam rozprávkovej harmónie a idyly.
A naozaj? Aký je obrázok skutočných, najmä predvianočných dní? Unavení, vystresovaní, s vedomím nedokončenej práce či nie celkom „čistého“ pracovného stola hľadáme silu, aby sme všetko zvládli, všetkým sa zapáčili, všetkým ulahodili. Ešte to, ešte toto, tisíc dôležito-zbytočných drobností. Čas, čas, kričí naše vnútro. Čas, čas, počujeme vlastný zúfalý hlas. Čas na čo? Možno ani sami nevieme...
Je Štedrý deň. Tak sme sa tešili! Nechcime ho preto premárniť. Ani ten, ani tie ďalšie. Spomaľme, vydýchnime a položme si otázku: Čo je dôležité?
A snáď si odpovieme práve takto: My sme dôležití, nie veci. Stisk ruky a láskavé slovo, nie stisk v hypermarkete za kilom lacných banánov. Úsmev dieťaťa či blízkeho, nie umelý úsmev superstar. Pravda a úprimnosť, nie falošný reklamný slogan. Náš život, nie televízna reality šou.
Sme ľudia, iste poväčšine dobrí, vnímaví, láskaví. Aspoň v čase Vianoc zabudnime na sváry, na ľahostajnosť a sebalásku. Prestrime stôl, aby pri ňom našiel miesto aj ten, kto nemá kam ísť. Naplňme misku a dajme tomu, kto nemá ani tú. Usmejme sa aj na toho, koho nepoznáme. Myslime nielen na tie „svoje“ Vianoce, ale aj na tých, ktorí sú osamelí, chorí, bezmocní a slabí. Pocit, ktorý v nás ostane, bude iste stáť zato.