A čo je pravda?

Rozprávková víla, ktorá nám večne uniká
(úvaha nad humanistickým posolstvom diela Milana Rúfusa)

Autor:Lenka Holotňáková
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Hodnoty v živote človeka. Aké sú? Každý človek uznáva niečo iné. Milan Rúfus sa snažil sprostredkovať svoje hodnoty a svoju pravdu všetkým ľuďom cez literatúru. Snažil sa, aby čitateľa obohatila. Každého svojím spôsobom. Bol citlivý, ťažko znášal osobnú tragédiu v živote. Preto presadzoval ideu humanizmu, ale hlavne lásku. Lásku každodennú, ktorá je v každom z nás. Našou úlohou je len ju nájsť. Je ťažké byť v tomto skazenom svete sám sebou. A konať zároveň tak, aby sa to páčilo nielen mne samému, ale aj iným. Na každého sa pozerám inak. Vo všetkých ľuďom je niečo krásne, ale musíme to objaviť.
Na svet, na ľudí, na veci sa pozerám s láskou a vierou. S láskou preto, lebo s ňou ide všetko ľahšie. S vierou preto, lebo vždy treba veriť, že ľudia sú dobrí a konajú dobro.
Čestnosť, úprimnosť, pravdovravnosť. Čo patrí medzi morálne hodnoty? Aké sú? Každý si určuje svoj rebríček, svoje hodnoty. Čestnosť súvisí s naším každodenným konaním, ktoré my osobne považujeme za správne. Úprimnosť je s tým úzko spätá. Je nesmierne dôležitá. Všetko, ale hlavne vzťahy sú založené na úprimnosti. Pravdovravnosť. Kto je pravdovravní? Mnohí sa snažia byť, ale nie vždy sa im to darí. Určite každý použil nejaké to klamstvo. Niekto preto, lebo chcel, niekto preto, lebo to bolo pre neho nutné zlo.
Ale položme si otázku: čo je to pravda? Je to niečo, o čom sme vnútorne presvedčení, alebo je to niečo, čo je podložené dávno overenými argumentami? Musíme si odpovedať sami. Stačí sa nad tým zamyslieť. Môžeme povedať, že pravda je rozprávková víla, ktorá nám večne uniká. Stáva sa často, že pravda nie je odhalená z rôznych príčin. Ľudia ju z mnohých dôvodov nemôžu povedať. Nútia ich k tomu okolnosti. Aj keď to podľa mňa nie je správne. Mali by sme hovoriť a konať tak, aby sme sa nemuseli hanbiť. Aby sme mali čistý štít. Ako v rozprávke.
Ja sa snažím vždy konať čestne. Je to pre mňa veľmi dôležité. Svedomie mi nedovoľuje dopustiť sa podlosti, pretože by ma neskôr trýznilo. Snažím sa byť k ľuďom maximálne úprimná. Aj keď to mnohým často ubližuje. Nechcem sa hrať na niekoho, Kým nie som.
Stala sa mi už viackrát jedna vec. Vždy, keď som spoznala osobu opačného pohlavia, snažila som sa vždy konať jasne, čestne a úprimne. Dotyčná osoba konala tak, ako ja. To sa mi veľmi páčilo. Zrazu nastal zlom, pretože osôbka nekonala už tak, ako predtým. A to ma ranilo. Snažila som sa byť dotyčným priateľkou. Oni odo mňa vyžadovali niečo viac. Nevedela som, čo vyžadujú. Možno aj vedela, ale nechcela som si to pripustiť. Bola som zaslepená úprimným priateľstvom, ktoré mi pomáhalo a veľa pre mňa znamenalo. Muži túžili po láske. Ja som sa o pravde lásky dozvedela neskoro. Tým sa skončilo priateľstvo čestnosti, úprimnosti, pravdovravnosti, ktoré bolo veľmi krásne. Ale asi to nebolo skutočné priateľstvo, keď zaniklo. Z toho vychádza ďalšia pravda. Nemôže existovať úprimné priateľstvo medzi mužom a ženou, pretože časom sa aj tak raz stane, že jeden z nich bude vyžadovať od toho druhého niečo viac. Mám však na mysli priateľstvo medzi mužom a ženou, ktorí pred sebou nemajú žiadne tajnosti a sú k sebe maximálne úprimní.
Pravda je tiež taká, že človek môže morálne upadnúť. Na ňom ostáva rozhodnutie, či sa pozbiera alebo ostane ležať. To je ten horší prípad, ktorý sa môže stať nejednému z nás, ak si nedá pozor.
Ale povedzme si úprimne, priatelia zohrávajú v živote veľmi dôležitú úlohu. V každom prípade priateľ je niekto, komu môžete o sebe povedať celú pravdu. Pritom viete, že vás nezradí a má vás úprimne rád. Preto verím, že sa každému podarí nájsť na svete svoje druhé lepšie ja, ktoré bude jeho pravdou.