Spomienka na rodičov

 (Autor: archív redakcie)
Autor:Monika Hamráková
Pridané: 2014-10-13 10:20:29
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Otec bol úplná sirota. Na svoju matku si nepamätal. Zomrela veľmi mladá, ostali po nej tri maličké deti. Príčinou smrti bol pravdepodobne silný zápal pľúc, ktorý dostala po návšteve mladého manžela na fronte počas prvej svetovej vojny. Ani otec mu nežil dlho. Z frontu sa vrátil s podlomeným zdravím a dožil sa sotva štyridsiatich rokov. Súrodenci si akosi rýchlo založili svoje rodiny a on ostal v rodičovskom dome úplne sám. Starý parobok po práci väčšinu času trávil v krčme. Tam okrem teplého slova sa mu občas dostalo i teplej polievky. Krčma bola v tom čase strediskom spoločenského i kultúrneho života nejednej slovenskej dediny. Práve tu sa mu dostalo do uší, kde chodievajú mládenci po večeroch na vohľady. U mamy si podávali kľučku každý večer, pretože tu bolo pokope päť šikovných i pekných dievok. Jedinou ich chybou bolo, že boli veľmi chudobné. Práve preto si to veľa nápadníkov predsa len rozmyslelo. Keď ju otec popýtal o ruku, bola veľmi mladá, ale nemala veľmi na výber. Iste jej dobre padlo povzbudenie otcovej príbuznej, že otec nebude zlým manželom. Jej predpoveď sa splnila do bodky.
Hovorí sa, že slovo robí chlapa. V tomto smere som otca vždy vnímala ako skromného, charakterného a vyrovnaného človeka. Nemám vedomie o tom, že by nedodržal slovo alebo odstúpil od dohody, aj keď neskôr zistil, že je pre neho nevýhodná. Pamätám si ho ako človeka úžasne pracovitého. Veď práca v bani, na gazdovstve, v lese alebo pri stavbe domu ho určite stála množstvo síl. V živote sa okrem Boha spoliehal najradšej na svoj gazdovský rozum. Možno práve preto nevstúpil do radov gardistov ani komunistov, ako to urobili mnohí jeho rovesníci. Bol na nás prísny. Čo povedal, platilo, či sa nám to páčilo alebo nie. No napriek tomu mal nás rád. Do krčmy chodil naďalej, aj keď nie tak často, ale nikdy som ho nevidela opitého. Po návrate sme so sestrou vždy dostali po balíku ľadoviek, čo v tom čase bolo skôr zriedkavosťou.
Mama, aj keď mladá, zhostila sa úlohy gazdinej veľmi rýchlo a veľmi dobre. Dom ožil statkom a hydinou. Pokiaľ mi pamäť siaha, vždy sme chovali koňa, kravy, prasce. Veľký dvor bol plný sliepok a husí. Celú jar okopávala v záhrade a na poli, celé leto sme sušili seno, v jeseni sa zbierala úroda a robili sa zásoby na zimu. Počas dlhých zimných dní spracúvala dopestovaný ľan, priadla, tkala a šila z neho potrebné kusy odevu. Každý piatok upiekla desať chlebov pre nás a jedenásty som niesla starkej spolu s čerstvo zmúteným maslom. Večerami som ju vídavala s ružencom v ruke. Jej srdce bolo citlivé a otvorené pre potreby blížnych. Chodievali sme jej pomáhať s bielením i následným upratovaním u bezdetnej tety, ktorá po smrti manžela ostala celkom sama i sirotám po mladšej sestre, ktorej ťažká choroba a smrť ju bolestne zasiahla. Pravidelne navštevovala  chorých. Keď počula, že niekto zaľahol, s návštevou neotáľala.
Rodičom vďačím predovšetkým za život, za výchovu i starostlivosť v oveľa ťažších i skromnejších podmienkach ako je to dnes. Vďačím im aj za príklad viery i obety. Aj keď boli jednoduchými ľuďmi, k životu pristupovali zodpovedne a svoju vieru pretavili do skutkov.
Vďačná dcéra Monika Hamrákoválouboutin uk shoes air max 1 pas cher nike pas cher sac longchamp louboutin femme soldes sac longchamp soldes