Študovať alebo neštudovať

 (Autor: archív redakcie)
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 2008-07-06 22:12:48
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Školstvo a zdravotníctvo sú vďačnými témami diskusií takmer všetkých ľudí. Je tomu tak zrejme preto, že každý z nás chodil alebo chodí do školy a každý rieši otázku svojho zdravia po celý život. Preto sa neraz zdá, že mnohí sú akosi „múdri“ v tom, ako treba riešiť tieto rezorty.
Je zjavné, že obidve odvetvia nutne potrebujú zmysluplné zmeny. Tento článok je venovaný len školstvu z troška iného uhla pohľadu.
V ostatnom období sa výrazne zvýšil počet promócií. Až natoľko, že strácajú svoju dávnejšiu vážnosť. Je to však prirodzené, pretože kedysi len málo ľudí dosiahlo vysokoškolské vzdelanie. Vzdelanie nieslo v sebe pečať múdrosti, kultivovanosti a dôstojnosti. Dnes je to trochu inak. Je to dobré alebo nie?


Kedysi
Najprv chcem poukázať na November 1989. Priniesol mnohým ľuďom úľavu aj v tom, že konečne mohli začať študovať. Bolo to smutné, ak sa v človeku skrývala túžba po vzdelaní a on ju nemohol naplniť, pretože zopár ľudí rozhodlo, že tomu, kto nie je členom vládnucej strany, to dopriate nebude. Mnohí, ktorí nemali úctu k vzdelaniu, ale mali len túžbu mať titul, vyštudovali kadejakým spôsobom a za každú cenu. Výsledok takejto nekvality zažívame dnes v bežnej praxi. Od ľudí s takýmto prístupom sa kvalitnej práce nedočkáme.
Preto bolo fajn, že sa s príchodom demokracie a slobody otvoril priestor pre možnosti štúdia. Ako to však býva, dobro často nenápadne sprevádza aj zlo. Študovať na vysokej škole dnes môže každý. Je to dobré alebo zlé?

Dnes
Veľmi pozitívne vnímam skutočnosť, že mnohí študujú. Preto, lebo to prospieva nielen jednotlivcom, ale aj celému Slovensku. Ak budeme mať u nás dostatok vzdelaných ľudí, malo by sa nám dariť lepšie nielen v hospodárskej oblasti. Dôležitejšie je však to, že vzdelaný človek je človek rozmýšľajúci. A taký je menej náchylný manipulácii iným človekom alebo inými ľuďmi či skupinou ľudí. Nevedomosť a nevzdelanosť takmer vždy zneužijú totalitné systémy. Preto nechcú dovoliť študovať, lebo hrozí konfrontácia v diskusii, v presadzovaní iných, neželaných názorov. V tomto zmysle je naozaj dobré, že Slováci dostali príležitosť naplno poznávať, spoznávať, skúmať, riešiť, hľadať, oboznamovať sa, bádať...
Druhá strana mince je tá, kto, ako a prečo chce študovať.

Kto
Snáď najlepšie to vidia učitelia v škole. V ostatnom čase sa neraz stretávajú so zvláštnym postojom niektorých rodičov. Mnohokrát tlačia svoje deti do štúdia bez toho, aby skúmali svoje dieťa, zaujímali sa, aké má schopnosti a danosti. Aby spoznali, aké dary a aký talent dostalo od Boha. Stáva sa, že tvrdohlavosť rodičov, ktorí majú fixnú predstavu – z teba bude inžinier, budeš sa mať dobre – ublíži dieťaťu, pretože má napríklad umelecké sklony, o ktorých nevedeli alebo nechceli ich vidieť, objaviť, podporiť. Alebo má iné zručnosti, ktoré by naplno rozvinulo v nejakom remesle a cítilo by tam svoje naplnenie. Výsledok takého tlaku neraz vidieť v škole. Rodič sa chronicky sťažuje na to, aký stres prežíva jeho syn alebo dcéra, pritom možno len nepostrehol, že dieťa sa vnútorne trápi, lebo nie je stotožnené s vybratým typom štúdia. Rado by sa venovalo niečomu inému, ale nechce stratiť lásku rodičov a  sklamať ich. V škole sa potom trápi. Potom neraz zlyháva a svoj neúspech zvaľuje prevažne na učiteľov, zlých spolužiakov, alebo na iné faktory.

Ako
Formy získania vysokoškolského titulu sú dnes rôzne. Ide najmä o denné a externé štúdium. Aj tu vznikajú roztržky a vzájomné nedopriatie si. Denní tvrdia o externistoch – čo sa tí môžu naučiť raz za týždeň? Pritom sa vie, ako sa mnohí denní počas semestra flákajú, nechodia na prednášky a robia čo môžu až vtedy, keď im už horí skúška pod nohami. A keď skúška nevyjde, tak je na vine zákerný profesor, ktorý si na nich určite sadol alebo si rieši svoje komplexy. Častokrát si takí študenti nechcú priznať, že takto si riešia komplexy vlastne oni, pretože na tú skúšku nemajú, lebo sa neučili alebo ju podcenili.
Externisti zase tvrdia – nech si to denní skúsia! Áno, študovať popri zamestnaní, rodine a iných povinnostiach nie je med lízať. Aj oni by si však mali priznať, že väčšinou ich nikto do tejto pozície netlačí, rozhodli sa dobrovoľne. A tak prijali na seba riziko veľkej záťaže.
Tak či onak. Pravda je kdesi uprostred. Aj denní aj externí to majú ťažké vtedy, keď berú štúdium zodpovedne. Podstatné však je, kvôli čomu študujú a aký postoj ku štúdiu zaujmú.

Prečo
Prichádzame k najdôležitejšej otázke položenej na začiatku. Prečo študujem? Dychtím po vedomostiach, chcem vedieť, ako funguje svet, kto je človek a prečo sme na tejto zemi? Túžim byť dobrý vo svojej profesii a chcem to, čo nadobudnem v škole zúročiť, a tak svojím povolaním slúžiť iným?
Alebo mi ide skutočne len o tú prízemnosť, aby som mal titul pred menom alebo za menom?
Titul má prezrádzať, že máme do činenia s človekom, ktorý rozumie svojej práci a je odborníkom v odbore. Zároveň je všeobecne rozhľadený.
Mnohí sa zlostia, že univerzity „produkujú“ titulovaných.
Ja som presvedčená o tom, že nech je to akokoľvek, realita a bežná prax urobí svoje „triedenie“. Postupne sa učíme vyhľadávať odborníkov podľa výsledkov ich práce.

Študovať alebo neštudovať
Najlepšie by bolo, ak by každý robil česť svojmu povolaniu, vzdelaniu, svojej škole, z ktorej vyšiel a učiteľom, ktorí ho na jeho cestu pripravovali.
Najhoršie je, ak máme do činenia s  človekom, ktorý svoje vzdelanie zneužíva na to, aby ostatným ubližoval.
Nepochopiteľné je, ak niekto študuje a už počas štúdia je rozhodnutý, že túto prácu robiť nebude. Stačí mu titul.
Najpodstatnejšie je však to, že každá práca má svoju vážnosť. Potrebujeme všetky povolania. Od jednoduchých až po komplikované. Je len potrebné v sebe zistiť, aká je moja cesta, akou prácou mám ja prispieť tomuto svetu. Preto je dôležité mať v úcte každého, kto pracuje a pracuje zodpovedne a s láskou. Taká práca prináša dobré ovocie. A je jedno či s titulom alebo bez.

Na záver mi neprichádza na um žiadne lepšie hodnotenie človeka, ako citát zo Svätého Písma:  „Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým životom ukáže svoje skutky v múdrej skromnosti.“ (Jak 3,13)