Čím to je, že mladí netúžia byť múdri...

 (Autor: archív redakcie)
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 2006-08-14 10:29:31
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Žiaci a študenti sa s blížiacim koncom školského roka nevedia dočkať prázdnin. Je to vlastne normálne. Po niekoľkomesačnej námahe patrí sa, aby si organizmus oddýchol a načerpal energiu a aj chuť do ďalšieho pracovného obdobia. Tak by to vlastne malo fungovať. Po určitom odpracovanom čase si mladý človek zaslúži prázdniny a dospelý dovolenku. Po „odpracovanom“ období. To, ako pracujú študenti počas školského roka, je mnohokrát témou na búrlivú diskusiu, a to nielen učiteľov. Názory sa rôznia, predsa však častokrát len krútime hlavou, čo sa deje v priebehu školského roka. Vyučovací proces, v ktorom ide prevažne o získavanie nových poznatkov a zručností, a tým o celkový rozvoj osobnosti sa z pohľadu mnohých žiakov vníma ako nutné zlo, ktoré je potrebné absolvovať. Prvoradé je prísť do školy za účelom stretnúť svoju partiu. No a keď nebodaj učiteľ zadá domácu úlohu, tak je v očiach svojich zverencov nepriateľ číslo jedna, pretože mu kradne čas, ktorý má doma vyhradený na „lepšie“ aktivity. A keď voľakto z nich predsa však prejaví seriózny záujem o štúdium, tak mu to jeho spolužiaci dajú poriadne pocítiť. Či už rôznymi prezývkami alebo posmeškami. A tak sa pre mnohých stáva z vyučovania len akási zberateľská vášeň, v ktorej ide o to, aby som „nazbieral“ dobré známky. Mať dobré vysvedčenie častokrát znamená (finančnú) odmenu od rodičov, a teda oplatí sa pobehovať za učiteľmi a prosíkať, prípadne vyhrážať sa, len aby dotyčný zozbieral dobrú „úrodu“ známok, a tak si vylepšil imidž u svojich rodičov. V poslednom ročníku je potrebné zbierať známky alebo maturitné percentá kvôli tomu, aby vyšiel vhodný priemer na prijímacie skúšky na vysokú školu. Keď sa už študent ocitne na vysokej, zberateľstvo pokračuje. Začína zbierať skúšky, zápočty a najnovšie aj kredity. Dopredu sa všetko dobre prepočíta a vykalkuluje, aké známky sú potrebné, aby som postúpil do ďalšieho ročníka, prípadne získal nejaké výhody napríklad v podobe štipendií. Ako málo mladí diskutujú o tom, čo nové sa dozvedeli, naučili, čo nové objavili. Podstatnejšie je, koľko má „uro­bených“ skúšok a koľko ich ešte do prázdnin chýba.
V jednej slovenskej piesni počuť veľmi výstižný povzdych: „čím to je, že mladí netúžia byť múdri...“
Neviem posúdiť, ako je to na základných školách. Predpokladám však, že tam je tá túžba po poznaní väčšia, pretože ešte funguje prirodzená detská zvedavosť, ktorou dieťa objavuje svet. Na vyšších typoch škôl je to už inak. Dychtivosť po poznaní je častokrát až na druhej koľaji. Len málo mladých ľudí túži po poznatkoch preto, lebo chce objavovať svet a porozumieť mu, alebo jednoducho preto, že chce byť v nejakej oblasti dobrým odborníkom. Za takýchto študentov sme vďační. Takí svojím prístupom ku vzdelávaniu nám pripomínajú, aký veľký význam má vyučovanie.
V konečnom dôsledku výsledok vidno v bežnom, praktickom živote. Mnohí mladí ľudia nevedia formulovať svoj názor. Ak chcem formulovať svoj názor, potrebujem k tomu určité vedomosti, fakty, skúsenosti a mnoho načítaného. No a pokiaľ to chýba, tak sa z diskutujúcich stávajú akési bábky, ktoré prikyvujú tak, aký je najnovší trend. Keď sa hundre, hundrú tiež. Keď sa kritizuje, kritizuje sa tiež. Keď sa chváli, chvália taktiež. Keď sa híka od prekvapenia, híkajú spolu s inými. A mladí sa takto nechávajú unášať vírom života.
Druhou stránkou „zberateľov“ je fakt, že takí ukončia školy, a napriek tomu nie sú z nich dobrí odborníci, pretože boli príliš zameraní na počty svojich „zbierok“ alebo len na titul než na kvalitu svojej odbornosti. Preto sa nečudujme, že sme vo firmách alebo v službách mnohokrát konfrontovaní s vyštudovanými neodborníkmi.
Je to však málo, len skonštatovať, že takýto trend je všade vo svete, nielen u nás.
Nemožno sa vyhovárať na školský systém, na zákony či politiku. Snáď najväčší vplyv na to, či mladý človek bude túžiť po rozvoji svojej osobnosti alebo nie, má rodič a učiteľ. Tým, ako dokáže svojou prirodzenou autoritou nadchnúť pre rozvoj poznania. Do akej miery nám na tom záleží... ?
Ukazuje sa, že viacerí rodičia tlačia svoje deti tým smerom, ktorý sa páči rodičom. A to nie je dobré. V každom dieťati je potenciál rozvíjať sa a byť dobrý odborník v nejakej oblasti. A múdry rodič to má skúmať a podporovať rozvoj svojho dieťaťa v tom, na čo má nadanie, talent a nie v tom, čo si prajú oni. Takéto dieťa je potom z toho nešťastné, a kedže nechce stratiť rodičovskú lásku, trápi sa so štúdiom, ktoré ho vôbec nebaví a jeho frustrácia a rebélia voči tomu sa prejaví úplne iným, pre dospelých nepochopiteľným spôsobom. Vplyv na výchovu a rozvoj mladých ľudí je veľmi dôležitá a zodpovedná záležitosť. Bolo by dobré, keby sme jej venovali väčšiu pozornosť, aká sa jej v spoločnosti momentálne venuje.